Dnes sa otvára 72. ročník Berlinale, jedného z troch najväčších filmových festivalov na svete. Elena Plakhova rozpráva o tom, ako sa jej kurátori chystajú premietať obrovský výber nových filmov v napätých hygienických a epidemiologických podmienkach.
Berlínsky festival 2020 bol posledný, ktorý sa konal, keď už pandémia začala, ale obmedzenia ešte neboli zavedené. Sály boli zaplnené do posledného miesta, na recepciách hostia popíjali a jedli, objímali sa a bozkávali, na filmovom trhu to vrelo. Ale v roku 2021 sa festival takmer celý konal online, s výnimkou nesmelých pokusov o letné predstavenia pre verejnosť. V roku 2022 sa stalo principiálnou záležitosťou konať festival „vo fyzickej dimenzii“. Ako to, že sa minulý rok konal filmový festival v Cannes, festival v Benátkach tiež, no ich večný konkurent Berlinale už druhý rok po sebe nemôže žiť virtuálnym životom len preto, že sa trafil do uzávierok zimného času, ktorý koronavírus obzvlášť miluje. Navyše, nový spolurežisér Carlo Shatrian a jeho tím zostavili obrovský program filmov, a preto ho chcú naživo ukázať profesionálom a berlínskej verejnosti.
Okolnosti spočiatku priali týmto plánom, kampaň masového očkovania jasne priniesla výsledky, no potom sa objavil Omicron a zamiešal všetky karty. Miera výskytu v Nemecku prudko vyskočila, pravidlá vstupu do krajiny sa sprísnili, masové podujatia sú zakázané alebo obmedzené. Kurátori Berlinale však napriek ťažkostiam neustúpili a napriek všetkému získali od úradov povolenie usporiadať veľký festival – s drakonickými bezpečnostnými opatreniami.
Okrem úplného očkovania budú zástupcovia tlače (a je ich akreditovaných asi 1 600, o polovicu menej ako v časoch pred Covidom) povinní denne absolvovať rýchle testy. Program bol navyše z nie príliš jasných dôvodov zhustený do siedmich dní, hoci festival oficiálne trvá 11 dní (zvyšné štyri sú však zamerané na lokálne publikum). Mimochodom, mnohí Berlínčania dosvedčujú, že keď ráno navštívia webovú stránku festivalu, presne v momente, keď začína fungovať, zistia, že v tú istú sekundu sú už všetky vstupenky na najbližšie dni vypredané – nikto nevie, kedy a kým. Jedným slovom, výlet na Berlinale sa teraz mení z profesionálneho potešenia na polovojenskú operáciu. Súdiac podľa zoznamu navrhovaných filmov by však úsilie a riziko mali byť opodstatnené.
Festival otvorí satirická melodráma „Peter von Kant“ – rodová inverzia slávneho filmu „Horké slzy Petry von Kant“ od Fassbindera, ktorého fanúšikom je známy režisér Francois Ozon. Okrem zmeny pohlavia hlavnej postavy a presunu diania z Nemecka do Francúzska čaká na divákov množstvo ďalších prekvapení, vrátane účasti Isabelle Adjani a Hanny Shigulla, ktoré sa objavia v úplne inom obraze ako v origináli.
Medzi ďalšie veľké mená v hlavnej súťaži patria Rakúšan Ulrich Seidl a Talian Paolo Taviani. Prvá ukáže Rimini, nostalgickú satiru na starnúcu európsku spoločnosť. Druhá po smrti svojho brata Vittoria, s ktorým spolupracovali a najmä nakrútili nádherný film „Chaos“ podľa Pirandella, opäť odkazuje na príbeh tohto dramatika a spisovateľa „Leonora, addio!“, ktorý dal názov novej pásky.
Módny Kórejčan Hong Sang-soo pokračuje vo výrobe rovnakého lyrického filmu o láske a kreativite s variáciami. Posledný menovaný má názov „Film spisovateľa“; dej obsahuje spisovateľa, herečku, kritičku a iba jedného mužského filmového režiséra. Vo filme Quebeckého Kanaďana Denisa Cotea „Také leto“ je rodová vyváženosť jednoznačne v prospech žien: tri ženy sa pod dohľadom psychoterapeuta vyrovnávajú so svojou hypersexualitou. Dej filmu „S láskou a odhodlaním“ vyzerá tradičnejšie, no meno jeho režisérky, Francúzky Claire Denisovej, nám umožňuje dúfať v ten či onen radikálny obrat.
Okrem rodovo intímnej témy prináša súťaž Berlinale aj spoločensko-politickú – vo filmoch ako „Rabie Kurnaz proti Georgovi Bushovi“ Nemca Andreasa Dresena či „Jeden rok, jedna noc“ katalánskeho Baska Isaka Lacuestu. - o psychickej traume tých, ktorí prežili teroristický útok v Bataclane. „Všetko bude v poriadku“ je jasne ironický názov filmu, pretože ho režíroval kambodžský Rithi Panem, ktorého téma – transformácia totalitarizmu – je tentokrát prenesená do svetlejšej budúcnosti.
bbabo.Net