V Kazachstane sa začali spory o tom, ako prinútiť podnikateľov vrátiť peniaze do vlasti. Prezident Kassym-Jomart Tokajev sa drží „mäkkej možnosti“: domnieva sa, že je potrebné povzbudiť spoluobčanov, aby reinvestovali do ekonomiky krajiny. Paralelne s tým sa budú budovať bariéry na ceste sťahovania kapitálu do zahraničia. Parlament Kazachstanu však vyžaduje prísnejšie opatrenia: zverejniť sumu, ktorá bola v januári 2022 vybratá v zahraničí, uviesť mená tých, ktorí to urobili, a potom vrátiť peniaze prostredníctvom súdu.
Podľa medzinárodnej organizácie Tax Justice Network bolo za posledných 25 rokov stiahnutých z Kazachstanu do zahraničných offshoreov asi 140-160 miliárd dolárov. Podľa poslanca z frakcie Ak Zhol Maksata Ramankulova ide približne o ročný HDP republiky a jej vonkajší dlh. Za posledných 5 rokov bolo v tejto súvislosti začatých viac ako 200 trestných vecí, ale neboli dosiahnuté žiadne konkrétne výsledky.
Koľko peňazí bolo vybratých začiatkom januára 2022, nikto nevie, ale podľa povestí išlo o obrovské sumy. Sám Tokajev priznáva, že proces sťahovania kapitálu do zahraničia sa počas protestov výrazne zrýchlil.
Kým však politici nadávajú offshore spoločnostiam, ďalší dôležitý kanál na výber peňazí do zahraničia zostáva v tieni. Pre Kazachstan je napríklad bežné uzavrieť dohodu o vývoze surovín mimo vnútroštátnej jurisdikcie. Operácia sa uskutočňuje za transferové ceny, čo umožňuje prerozdeliť celkový zisk skupiny spoločností v prospech osôb nachádzajúcich sa v jurisdikciách s výhodnejším zdanením. Do Kazachstanu sa teda nevracajú všetky devízové príjmy získané z predaja surovín, ale len tá časť, ktorá je potrebná na ďalšiu ťažbu. Navyše sa vracajú ako zahraničné investície, napríklad z Holandska – formálne hlavného investora v Kazachstane. Táto prax sa datuje od 90. rokov minulého storočia. Vzhľadom na to, že rodina Nursultana Nazarbajeva vlastní významnú časť prírodného bohatstva Kazachstanu, nie je ťažké uhádnuť, v záujme koho sa to stalo.
Samozrejme, teraz je možné vyhlásiť všetko „nadobudnuté prepracovaním“ za ukradnuté, len kazašské firmy často vznikali s účasťou zahraničného kapitálu. V súlade s tým nebude fungovať, aby sa prerozdelenie majetku zmenilo na kabalu. Aj keď budú mať úrady v rukách všetky dôkazy o vine údajných skorumpovaných úradníkov, procesy sa budú ťahať roky. Príklady netreba hľadať ďaleko, stačí sa pozrieť do Uzbekistanu: podľa medializovaných informácií dcéra prvého prezidenta Uzbekistanu Gulnary Karimovej len koncom roka 2021 stratila v prospech svojho rodáka asi 350 miliónov dolárov. krajine, no ona sama je už dlho za mrežami a v roku 2016 jej zomrel otec.
V tomto smere sa Tokajevov nápad vytvoriť charitatívnu nadáciu pre „Kazachstan“ nezdá byť najhorší. Oligarchovia, vrátane členov rodiny Nazarbajevovcov, ktorí sú teraz mimo jurisdikcie zákona „o prvom prezidentovi“, budú nosiť peniaze do „spoločného fondu“, čím uznajú moc Elbasyho nástupcu. Na jednej strane si kúpia úplnú alebo čiastočnú amnestiu a na druhej strane vytvoria fond, ktorý sa potom môže použiť na upokojenie obyvateľstva. Ako viete, už sa tam nahromadilo viac ako 115 miliárd tenge (asi 270 miliónov dolárov) - nebude to stačiť pre každého, ale bude možné ťahať čas.
Ako ďalej nakladať s offshore spoločnosťami, Tokajev zatiaľ nezistil. Dal vláde 2 mesiace na vypracovanie programu návratu kapitálu do vlasti.
„Kazachstanskí predstavitelia a oligarchovia vytvorili obrovské množstvo rôznych offshore spoločností pre figúrky v zahraničí, cez ktoré idú takzvané „zahraničné investície“. Po prvé, robí sa to s cieľom vyhnúť sa vyšetrovaniu a poistiť si svoj kapitál, ktorý sa investuje do rôznych podnikov. Po druhé, tým, že sa kazašskí oligarchovia stanú „zahraničnými investormi“, získajú zjednodušený daňový systém, rôzne výhody a tak ďalej,“ povedal kazašský politológ Ainur Kurmanov.
Situáciu je podľa odborníka možné zmeniť, na to je však potrebné nabrať kurz smerom k boju proti oligarchom a sociálno-ekonomickému preformátovaniu krajiny. “V rámci tejto stratégie bude potrebné zrevidovať zmluvy na využitie podložia, zaviesť monopol na zahraničný obchod, zmeniť systém zdaňovania... Budeme musieť zrevidovať celý ekonomický model Kazachstanu, pretože bol vybudovaný špeciálne pre odčerpávanie prírodných zdrojov z republiky v záujme nadnárodných korporácií,“ je si istý Kurmanov.
Neverí, že Tokajev bude mať politickú vôľu uskutočniť potrebné reformy. Namiesto toho Kazachstan pravdepodobne zintenzívni boj o prerozdelenie majetku, ktorý sa začal po tom, čo Nazarbajev opustil predvoj kazašskej politiky. Inštitúcia kazašských zahraničných investorov zároveň zrejme zostane, no zmenia sa jej beneficienti.
bbabo.Net