Napriek tomu, že logika rozhodnutí centrálnych bánk vo väčšine jurisdikcií je tak či onak podobná, fungujú v ekonomikách, ktoré sa na seba často veľmi podobajú – a pomerne presná zhoda ich činov je vždy alarmujúca. Ruská centrálna banka minulý piatok už ďalší (ôsmy)krát v rade zvýšila kľúčovú sadzbu (na 9,5 % ročne), svoje kroky aj rozhodnutia vysvetľovala už niekoľko mesiacov po sebe, rovnako ako najväčší centrálny banky. Súčasná diskusia okolo budúceho rozhodnutia Federálneho rezervného systému USA o cykle zvyšovania kľúčovej sadzby tak takmer doslovne opakuje tézy Bank of Russia z októbra a novembra (2021), vrátane dočasného rastu indexu spotrebiteľských cien a tzv. silné prevýšenie dynamiky dopytu po oživení ponuky.
Vzhľadom na to, že vo všetkých národných jurisdikciách sa predchádzajúca situácia vo všetkých prípadoch, od Ruska po Brazíliu, Veľkú Britániu, USA, Thajsko výrazne líšila, nemôžeme neuvažovať o verzii jednotného mechanizmu rastu CPI na celom svete. A tu je verzia o súčasnom a približne rovnakom napredovaní ponuky voči dopytu, aj keď berieme do úvahy silnú globalizáciu ekonomík, zjavne neúplná. Povaha aj rozsah zapojenia krajín do svetového obchodu sú rôzne. Rozsah aj metódy protipandemickej podpory ekonomík v rokoch 2020 – 2022 nie sú rovnaké. Napriek tomu v ropných krajinách, v cestovnom ruchu a v priemyselných krajinách, bez ohľadu na kroky regulátorov, je inflácia viac-menej podobná - a tento proces, napriek zvýšenej presnosti modelov centrálnych bánk za posledné desaťročie, je rovnako nepresne predpovedaný. v ECB av Centrálnej banke Ruskej federácie a v Čínskej centrálnej banke.
V takejto situácii vyzerajú zaujímavejšie oveľa primitívnejšie a redukcionistické vysvetlenia vplyvu post-COVIDovej inflácie, ktoré samy osebe okrem prognóz nefungujú – ale možno sa dobre dopĺňajú. V posledných mesiacoch sme napríklad venovali pozornosť tomu, čo sa zdá byť inverznou koreláciou medzi dynamikou finančných trhov a inflačnými očakávaniami. Dôvody, prečo v rokoch 2009 – 2017 takmer všetka štátna podpora upadajúcim ekonomikám „v tranzite“ smerovala do kapitalizácie akciových trhov, no teraz sa tam čiastočne nedostala a zotrvanie v „neinvestičnej“ časti ekonomiky spôsobila tzv. prudký nárast spotrebiteľskej inflácie tam, nie sú zrejmé. Možno je to neočakávané v efektivite podobných technológií štátnej podpory v rokoch 2020-2021, v supersilnej úlohe očakávaní v inflácii v tomto období a/alebo v špecifikách vývoja globalizovaných finančných trhov. V každom prípade takýmto sprostredkovateľom a synchronizátorom svetovej inflácie človek verí viac ako len čipsom, oleju a pšenici.
bbabo.Net