Obrat komodít medzi Ruskom a Turkménskom sa po odchode Gurbangulya Berdimuhamedova z prezidentského úradu výrazne nezmení, domnievajú sa opýtaní experti. Ašchabad však v najbližších rokoch riskuje zvýšenie dlhu voči Pekingu – tvorí takmer 93 % obchodu. Napriek tomu dve oblasti spolupráce s Ruskom – energetika a agropriemyselný komplex – pomôžu znížiť závislosť Turkménska od Číny.

Ašchabad hľadá nástupcu

Na jar 2022 sa v Turkménsku uskutočnia mimoriadne prezidentské voľby. Hlasovanie je naplánované na 12. marca. Už teraz je však známe, že súčasná hlava štátu Gurbanguly Berdimuhamedov opustí svoj post pred uplynutím funkčného obdobia.

S vysokou pravdepodobnosťou Gurbangulyho Berdimuhamedova nahradí jeho mladší syn Serdar. „Serdar predtým zastával funkciu podpredsedu vlády a bol vlastne druhou osobou v krajine. S najväčšou pravdepodobnosťou bude pokračovať v politike svojho otca a bude rozvíjať existujúce zahraničné ekonomické vzťahy.

Študoval na Diplomatickej akadémii Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, pôsobil ako poradca Stálej misie Turkménska pri OSN, má medzinárodné politické skúsenosti a konexie v Moskve,“ povedal Igor Veretennikov, expert na investičná a poradenská spoločnosť DoFin.ru, zdôraznil v rozhovore.

Jednou z hlavných úloh nového prezidenta Turkménska by mala byť diverzifikácia zahraničného obchodu, kde sa v posledných rokoch vytvorila akútna závislosť od Číny. V tejto súvislosti by Ašchabadu pomohlo vybudovanie bilaterálnych vzťahov s Moskvou. Dve hlavné oblasti spolupráce by mohli byť energetika a agropriemysel.

Späť na novinky »

Obchod Ašchabadu s Moskvou

Ak sa Serdar Berdimuhamedov dostane k moci v Turkménsku, obchod stredoázijskej krajiny s Ruskom pravdepodobne neprejde významnými štrukturálnymi zmenami. Dovoz turkménskych potravín zostane minimálny, zdôraznil v rozhovore s vedúcim sektora Centra postsovietskych štúdií Výskumného ústavu IMEMO RAS pomenovaného po ňom. Primaková Elena Kuzminová.

Rusko má podľa nej záujem najmä o získanie kvalitnej vláknitej bavlny a výrobkov z tejto suroviny. Turkménsko dodáva aj majáky, rôzne polyméry (plasty) a paradajky. Pre Moskvu je Ašchabad veľkým trhom pre nákladné autá, predovšetkým nákladné autá KAMAZ.

„Už od čias Sovietskeho zväzu je Turkménsko známe výrobou bavlnenej spodnej bielizne. Okrem týchto produktov je Moskva málo závislá od obchodu s Ašchabadom. Z Ruska do Strednej Ázie ide hlavne cukor, drevo, chemické hnojivá, lieky. Vývoz z Moskvy predstavuje približne 650 miliónov dolárov, kým turkménsky dovoz o polovicu menej, približne 321 miliónov dolárov,“ uzavrel expert.

Späť na novinky »

Nebezpečná závislosť od Číny

Doktor historických vied Alexander Knyazev poznamenal, že po tom, čo Rospotrebnadzor objavil vírus hnedých vrások v turkménskych paradajkách v marci 2021, môže obchod s potravinami medzi týmito dvoma krajinami klesnúť. A nedávno obnovený export turkménskeho plynu bol skôr vynúteným opatrením zo strany Ruska.

„Po tom, čo Rusko v roku 2009 prestalo obchodovať s plynom s Turkménskom, obchod medzi týmito dvoma krajinami vážne klesol. Pred dvoma rokmi však Gazprom na žiadosť Ašchabadu obnovil nákupy paliva, čo je však menej ako 2 % obchodu Turkménska. Navyše, po nákupe plynu ho Rusko okamžite ďalej predáva Uzbekistanu. Čína predstavuje približne 93 % exportu,“ zdôraznil analytik.

Práve nedostatok financií do značnej miery spôsobil, že orgány stredoázijskej krajiny apelovali na Rusko v súvislosti s obnovením nákupu plynu, naznačil Kuzmina. Časť výnosov išla podľa nej na splatenie čínskych pôžičiek.

„Okrem Ruska a Afganistanu nemajú Turkméni žiadnu dôstojnú alternatívu, ako nahradiť dodávky do Číny. V tomto ohľade je Moskva oveľa výnosnejšou možnosťou, pretože sieť na prepravu plynu do Samary funguje týmto smerom už od sovietskych čias,“ poznamenal expert.

Zároveň došlo v posledných rokoch k prudkému nárastu obchodu medzi Turkménskom a Tatárskou republikou. Kazaňské podniky výrazne zvýšili dodávky strojárskych zariadení súvisiacich s ťažbou ropy a plynu. Čeljabinské závody na valcovanie rúr zase posielajú zariadenia na plynovody do Ašchabadu.

Knyazev poznamenal, že stredoázijská krajina sa potrebuje zbaviť úverovej závislosti od Číny spojenej s celkovým infraštruktúrnym financovaním vkladov. Len v roku 2021 zaplatil Turkménsku viac ako 8 miliárd dolárov za predchádzajúce dlhy.Späť na novinky »

Kaspická otázka

Ďalším veľkým energetickým projektom, ktorý Turkménsko plánuje realizovať už od čias Sovietskeho zväzu, je výstavba južného plynového koridoru, plynovodu pozdĺž dna Kaspického mora. Projekt je však momentálne pozastavený. Dôvodom sú politické a právne nezhody Ašchabadu s Ruskom a Iránom, ktoré boli kategoricky proti tomuto projektu, zdôraznil Knyazev.

„Na jednej strane sa zdá, že Turkménsko a Azerbajdžan môžu začať rozvíjať svoje pobrežné oblasti, ale najdôležitejšou podmienkou je environmentálna bezpečnosť regiónu. V tejto veci bude Ašchabad na dlhú dobu závisieť od vôle Moskvy a Teheránu,“ poznamenal analytik.

Zároveň dodal, že v tejto veci už došlo k určitému pokroku. V januári 2021 sa prostredníctvom Turecka, Azerbajdžanu a Turkménska dohodli na štatúte sporného poľa Dostluk.

„Potrebná infraštruktúra od ropných a plynových polí smerom k Azerbajdžanu už existuje. Turkméni musia vybudovať ďalšiu odbočku do Dostluku, aby mohli zásobovať ďalšie objemy surovín. Tam už plyn prijatý do Baku pôjde cez turecký plynovod TANAP-u cez Jadran do južnej Európy. Tento projekt je však momentálne v limbu,“ povedal Knyazev.

LUKOIL sa už dobrovoľne prihlásil ako prevádzkovateľ turkménsko-azerbajdžanského projektu na rozvoj kaspických uhľovodíkov. Dodatočné ruské investície by mohli pomôcť Ašchabadu realizovať tento projekt bez výrazných škôd na jeho rozpočte.

„Pomerne nedávno sa Turkménsko dohodlo na výmene dodávok plynu do Iránu v kaukazsko-tureckom smere. Ale objem dodávok tu bude tiež výrazne nižší ako čínska cesta. V tomto smere bude pre Rusko ťažké vytlačiť Čínu z turkménskeho trhu. Peking je tam absolútnym hegemónom,“ zhrnul Knyazev.

Späť na novinky »

Poľnohospodárska revolúcia a problém vonkajších hraníc

Okrem rozvoja energetickej spolupráce s Turkménskom by Rusko malo venovať pozornosť rozsiahlej reforme poľnohospodárskeho sektora v krajine. Bol zameraný na zvýšenie konkurencieschopnosti v poľnohospodárstve. Moskva by mohla dodať Ašchabadu poľnohospodárske stroje, kombajny a ďalšie strojárske vybavenie, zdôraznil Veretennikov.

K rozvoju obchodných vzťahov medzi oboma krajinami podľa neho prispeje aj vytvorenie turkménskeho logistického centra v blízkosti prístavu Olya v Astrachánskej oblasti. Dohoda medzi Moskvou a Ašchabadom bola známa v decembri 2021.

„Odtiaľto sa turkménsky tovar v čo najkratšom čase môže dostať do regiónov Ruska, ako aj na trhy európskych krajín. Podľa výsledkov za deväť mesiacov roku 2021 dosiahol objem obratu zahraničného obchodu krajiny s regiónom Astrachaň približne 200 miliónov dolárov,“ poznamenal analytik.

Knyazev s ním súhlasil. Expert však zdôraznil, že napriek poľnohospodárskej reforme je Ašchabad stále silne závislý od dovozu potravín. Turkménsko zabezpečuje len 15 – 20 % svojich potrieb. Na zabezpečenie obchodných dodávok medzi krajinami musí Moskva začať investovať už teraz do posilnenia vonkajších hraníc Turkménska.

„Je tu problematické Kaspické more, hranice s Kazachstanom a Afganistanom majú ďaleko od ideálnych hraníc. Ak hraničné body nebudú zabezpečené, dôjde nielen k uzavretiu existujúcich obchodných zásobovacích koridorov, ale ešte viac sa prehĺbi problém vysokého tieňového obchodovania s drogami. To môže ohroziť aj zvýšenie tokov utečencov a presun teroristických prvkov na juh Ruska,“ uzavrel expert.

bbabo.Net