Každá značka použitá na tovar v rámci jednotného systému sledovania pridáva k maloobchodnej cene asi 75 rubľov, domnievajú sa niektorí moskovskí podnikatelia. A hovoria, že označovanie môže byť pre podnikanie zničujúce. Ďalší účastníci procesu veria, že náklady budú minimálne. Označenie pridáva 75 rubľov k maloobchodnej cene každej položky. Uviedol to predseda predstavenstva siete hobby hypermarketov Leonardo Boris Katz na stretnutí ombudsmana pre podnikateľov Borisa Titova s ​​predstaviteľmi moskovského biznisu 17. februára, informovala tlačová služba ombudsmana.

Hovoríme o jednotnom systéme označovania a sledovania tovaru, ktorý by mal byť plne funkčný v roku 2024. Pred dvoma rokmi sa stalo povinné označovanie tabaku, liekov, obuvi, parfumov, fotografických produktov, pneumatík. V minulom roku bolo označených päť skupín výrobkov ľahkého priemyslu a mliečnych výrobkov. Prebiehajú experimenty s označovaním doplnkov stravy, piva a nízkoalkoholických nápojov.

Pre mnohých maloobchodných podnikateľov sa označovanie stane neúnosnou záťažou, odhaduje Katz.

„Vypočítali sme, do čoho, berúc do úvahy všetky organizačné výdavky, sa nalejú náklady na označenie jednotky tovaru, keď sa pohybuje v reťazci – výrobca – dovozca, federálny veľkoobchod, regionálny veľkoobchod, maloobchod. Ukázalo sa, že 75 rubľov na jednotku, “povedal Katz.

V jeho distribučnej sieti stojí 80 % tovaru menej ako 150 rubľov, Katz tvrdí, že zvýšenie ceny bude minimálne jedenapolnásobné. „Bude oveľa drahšie poslať dieťa do školy. Napriek tomu, že falošný tovar môžeme mať len v dvoch-troch článkoch za 10 tis. Áno, hra Monopoly je niekedy falošná. A zdá sa, že na trhu sú nejaké falošné elektrické skútre. A to je všetko,“ hovorí podnikateľ.

Zavedenie povinného označovania vo verejnom stravovaní od 1. septembra 2022 povedie k tomu, že väčšina účastníkov reštauračného biznisu sa stane porušovateľmi zákona, domnieva sa Sergej Mironov, zakladateľ Meat & Fish restaurant. Kuchári podľa neho budú stále akceptovať neoznačené produkty, keďže za to nenesú zodpovednosť.

Aby sa tomu zabránilo, inštitúcia bude musieť najať skladníka, zaplatiť mu dobrý plat, a to sú vážne výdavky. Reštauračný biznis si však momentálne nemôže dovoliť extra výdavky. A s najväčšou pravdepodobnosťou nikto neprijme žiadnych skladníkov. „V dôsledku toho sa 95 % účastníkov trhu s reštauráciami stane porušovateľmi. Paradoxom je, že reštaurácie nebudú mať záujem kupovať tovar „biely“, v súčasných podmienkach to pre nich bude znamenať ešte vážnejšie riziká,“ povedal Mironov.

Odborníci na automatizáciu nesúhlasia^^Spoločnosť ATOL, ktorá automatizuje pracovné procesy pre maloobchod, nesúhlasila s výpočtami a závermi kapitálových podnikateľov. Veria, že väčšina „označovacích“ procesov nebude podnikateľov stáť vôbec nič.

„Nie je úplne jasné, ako sa vypočítal vplyv označovania na cenu pozícií. Konkrétne pre verejné stravovanie práca v systéme označovania vo väčšine prípadov znamená integráciu do existujúcich obchodných procesov s minimálnym úsilím a finančnými nákladmi,“ povedala Evgenia Myachkova, projektová manažérka Kompetenčného centra pre digitálnu ekonomiku a GR v ATOL.

Na fungovanie v systéme označovania sa podľa nej podniky verejného stravovania budú musieť bezplatne zaregistrovať, bezplatne pripojiť elektronickú správu dokumentov (EDF) a pridať len dva postupy: príjem a likvidáciu označeného tovaru.

„Napríklad, ak hovoríme o mlieku do kaviarne, tak pri prevzatí budete musieť akceptovať univerzálny prevodný doklad s označeným mliekom v EDI, naskenovať DataMatrix kódy z každého balenia mlieka (odporúčané, ale nie nevyhnutné) a podpísať prichádzajúci dokument pomocou elektronického digitálneho podpisu. Na to je vhodný už existujúci EDS, ktorý podnik v každom prípade používa na odosielanie správ Federálnej daňovej službe, “vysvetlila Myachkova.

Zdôraznila, že na skenovanie tovaru stačí kúpiť jeden ručný skener v hodnote 3-4 tisíc rubľov. Zároveň môžete skener odmietnuť a legálne vydať takzvané potvrdenie dôvery (bez kontroly označovacích kódov), čo však prináša určité riziká v prípade porušenia.

„Pripojenie elektronického systému správy dokumentov si spravidla nevyžaduje jednorazové ani pravidelné finančné náklady pri práci s prichádzajúcimi dokumentmi, existujú však aj platené možnosti: maximálna tarifa, ktorú som stretol, je 500 rubľov a rok,“ hovorí zástupca „ ATOL.Dodala, že pre stredné a veľké stravovanie bude napojenie na označovací systém vyžadovať väčšiu automatizáciu. "Takéto podniky však spravidla už používajú dostatok nástrojov na takmer bezbolestné zavádzanie nových procesov," uzavrel špecialista.

1 000 rubľov je limit

Zväz podnikov a majstrov v odvetví vyšívania a kreativity „Creation“ súhlasí s argumentmi predstaviteľa „Leonarda“ Borisa Katza a reštaurátora Sergeja Mironova. Zavedenie označovania považujú teraz za neprijateľné a námietky zaslali na Ministerstvo priemyslu a obchodu (text výzvy je na).

Zástupcovia priemyslu sa domnievajú, že Rusko už vytvorilo pomerne účinný spôsob boja proti falšovaným výrobkom. Ide o systém povinnej certifikácie a deklarácie. A rozšírenie systému označovania na hračky so sebou prináša potrebu zaviesť obrovský IT systém.

„Náklady na linku na automatické razeniekoľko miliónov rubľov. Každý z produktov, ktoré sa líšia veľkosťou alebo typom, potrebuje svoj rad. Zároveň vznikajú dodatočné náklady na inštaláciu, úpravu a údržbu takejto linky,“ píše sa v liste ministerstvu priemyslu a obchodu.

Podnikatelia navrhujú zaviesť špecifické kritérium: ak sa hlavný produkt v skupine tovarov predáva za menej ako 1 000 rubľov, označenie by sa nemalo uvádzať.

Na stretnutí s Titovom podnikatelia uznali úspech úradov pri označovaní určitého tovaru: kožuchy, kožušinové výrobky. Ale tento úspech „nemôže slúžiť ako ospravedlnenie pre všeobecné nálepkovanie všetkého a všetkých“.

Označovanie v obchode s kožušinou je odôvodnené pomerom ceny k réžii. Je však neopodstatnené zaviesť systém sledovania lacného tovaru každodennej potreby, poznamenali zástupcovia podnikania hlavného mesta.

„Podnik hovorí, že označovanie hrozí výrazným zvýšením nákladov, označovanie spôsobí ťažkosti, ktoré ovplyvnia veľké siete aj malé a stredné podniky,“ vysvetlila Tatyana Mineeva, komisárka pre ochranu práv podnikateľov v Moskve.

Obchodná a priemyselná komora uviedla, že „zdieľajú obavy kolegov z moskovskej podnikateľskej komunity“ o označovaní. CCI vyzýva ministerstvo priemyslu a obchodu, aby minimalizovalo finančnú záťaž najmä pre malých a stredných podnikateľov. „Zároveň je potrebné posilniť prácu strážcov zákona s tieňovým sektorom ekonomiky, keďže digitálne značenie ovláda len slušný biznis,“ povedal Alexander Borisov, predseda Rady obchodnej a priemyselnej komory pre rozvoj spotrebiteľského trhu.

Čo si myslia poslanci a právnici^^^Poslanec Štátnej dumy, doktor ekonómie Nikolaj Novičkov hovorí, že kontrola nad tým, čo sa objaví na pultoch obchodov alebo na kaviarňach, je určite potrebná.

„Len to nemusíš robiť nemotorne, ako sa nám páči. Povinné označovanie v spotrebiteľskom segmente v podobe, v akej sa ponúka teraz, je určite zvýšenie cien a presun podnikania do „šedých“ schém. kto to potrebuje? Štát, spotrebiteľ, spoločnosť? Neexistuje jednoznačná odpoveď. A mal by byť,“ hovorí Novičkov.

Štát podľa neho vlastne pred 30 rokmi z ekonomiky odišiel. „K čomu to viedlo? Okrem toho, že je náš spotrebiteľský trh zaplavený je neznámy. Počas 90. rokov sme jedli nikto nevie čo, obliekali nikto nevie čo, používali nikto nevie čo v každodennom živote,“ domnieva sa poslanec.

Poslanec navrhuje zaviesť moratórium na povinné označovanie minimálne na celý rok 2022.

„A možno aj celý rok 2023, až do začiatku roku 2024, kedy by mal začať fungovať jednotný národný systém označovania,“ hovorí Novičkov.

Moratórium navrhuje odôvodniť krízou, ktorú krajina prežíva v dôsledku pandémie COVID-19. „Podnikateľovi treba pomôcť hneď a nie ho zahnať do „šedých“ schém. A v období moratória je potrebné snažiť sa vyvinúť kontrolný mechanizmus, ktorý bude pre spotrebiteľa zrozumiteľný, realizovateľný a hlavne nie príliš drahý. Určite som za vládny dohľad. A ministerstvo priemyslu a obchodu je tu strategicky na správnej ceste,“ uzatvára Novičkov.

Andrej Krupsky, predseda výboru pre spory a konkurzy Opora Rossii, hovorí, že obavy podnikateľskej komunity sú pochopiteľné: označovanie je spojené s dodatočnými nákladmi. Čo v konečnom dôsledku dopadne na konečných spotrebiteľov. „Keď sa v reťazci pohybu tovaru zúčastňuje veľa spoločností, každá do nákladov vkladá svoje náklady na systém označovania. Výsledkom je, že na konci reťazca môžu niektoré kategórie tovaru zdvojnásobiť cenu,“ hovorí Krupsky.

Za diskutabilné považuje aj to, či z takéhoto boja proti falšovaniu bude mať v konečnom dôsledku prospech aj spotrebiteľ. „Problém falšovania sa týka iba niekoľkých kategórií tovaru. Môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí dodatočnú nepriamu daň bez toho, aby mal z nového systému nejaké výrazné výhody,“ uzatvára právnik.

bbabo.Net