Rusko (bbabo.net), - Minulý rok sa zapíše do histórie ako obdobie bezprecedentného rastu cien plynu a elektriny v Európe. Šéf Národného fondu pre energetickú bezpečnosť Konstantin Simonov hovoril o tom, prečo to nebola nehoda a prečo to môže byť predzvesťou globálnej energetickej krízy, ako aj o tom, čo príliš rýchle odmietanie tradičných zdrojov energie - ropy, plynu a uhlia - môže viesť k.
Aké sú dôvody plynovej krízy v Európe? Je to predchodca globálnej energetickej krízy na celom svete?
Konstantin Simonov: Na jednej strane sa zdá, že to, čo sa deje v Európe, sa dá ľahko vysvetliť. Reťazec zhodujúcich sa faktorov: rekordný odber plynu zo zásobníkov, najskôr v dôsledku studenej zimy a potom v dôsledku horúceho leta, poklesu výroby vetra v dôsledku rovnakého počasia. Chcelo to viac plynu. Európa už dlho presadzuje politiku zrieknutia sa dlhodobých kontraktov na svoje dodávky a nákupu dodatočných objemov prostredníctvom burzy. Lenže práve tento rok nebol na burze plyn zadarmo, LNG kvôli vyšším cenám zamieril začiatkom roka do Ázie. Evidentná nesprávna kalkulácia európskych politikov, ktorí stavili na vrtošivé obnoviteľné zdroje energie (OZE) a obchodovanie s plynom na burze. Vidíme výsledok – šialené ceny plynu a elektriny a zvýšenie spotreby uhlia, z pohľadu Európanov mimoriadne špinavý zdroj.
Na druhej strane, súdiac podľa správania najvyšších predstaviteľov EÚ, svoju chybu v súčasnej situácii nevidia. Naopak, opakovane zazneli uistenia o správnosti zvoleného postupu, ktorého globálnymi cieľmi je čo najskoršie upustenie od využívania uhľovodíkov ako energetickej suroviny a prechod na obnoviteľné zdroje energie. Európa je pripravená vzdať sa lacnej a dostupnej energie v prospech drahej. Preto sa domnievam, že samotní európski regulátori významne prispeli k energetickej kríze v Európe. Počínanie špekulantov vôbec nevyšetrovali a o Nord Stream 2 vo všeobecnosti mlčím. A prečo? Pretože drahé uhľovodíky úplne zapadajú do ich obrazu sveta. A bolo by v poriadku, keby samotná EÚ žila podľa svojich predstáv. Ale Brusel chce prinútiť celý svet, aby išiel touto cestou. Dôsledky takéhoto prechodu nemajú spočítané, nechcú o nich ani počuť. A ak budú tieto ciele uznané v Spojených štátoch, Číne, Indii a Rusku, kríza by sa mohla stať celosvetovou. Ale skôr či neskôr príde vytriezvenie.
A aké sú dôsledky?
Konstantin Simonov: Globálny rast cien všetkých tovarov a služieb, kvóty spotreby, keďže OZE jednoducho nebudú schopné poskytnúť rastúcej populácii Zeme dostatok energie, cválajúca inflácia a v dôsledku toho , rast majetkovej stratifikácie v spoločnosti a sociálne napätie ... O „čistej energii“ je dobré sa porozprávať, keď sedíte vo vegetariánskej kaviarni, popíjate smoothies, pozeráte správy na telefóne. Ale povedzte o tom takmer miliarde ľudí, ktorí podľa Svetovej banky nemajú neustály prístup k energii. Ak svet pôjde cestou naznačenou EÚ, energia sa vo všeobecnosti stane luxusom. Už teraz mnohé predtým bežné veci získavajú status luxusu. V prvom rade to stále platí pre potravinárstvo, cestovný ruch a sektor služieb, ale tento proces už bol spustený. Ide o zásadný obrat – ak skôr ľudstvo hľadalo možnosť nájsť zdroj lacnej energie, teraz sa ponúka prejsť na spotrebu energie drahými prostriedkami. Nazvime to energetický prechod.
Kto bude v dôsledku toho trpieť najviac, najchudobnejšie krajiny, alebo naopak obmedzí chúťky bohatých?
Konstantin Simonov: Tu by sme mali hovoriť skôr o narastajúcej stratifikácii v spoločnosti tak chudobných, ako aj bohatých krajín. Takzvaná stredná trieda zmizne. To však, samozrejme, výraznejšie ovplyvní ekonomiky krajín tretieho sveta. Teraz sa im totiž ponúka prechod na drahé zdroje energie. Rozvojové krajiny odpovedajú, že nemajú dosť peňazí ani na staré peniaze – a hneď sa im ponúka, aby si zobrali „zelené“ pôžičky. Žiadny problém, na Západe je veľa peňazí navyše, ktoré bude treba zaplatiť aj s úrokmi. Nazval by som to „zelený neokolonializmus“. Veľmi podobný príbehu o pôžičkách na štrukturálne reformy, ktoré boli v 90. rokoch distribuované do nezávislých republík bývalého Sovietskeho zväzu a krajín východnej Európy.
Ale v bohatej Európe sa stratifikácia spoločnosti zintenzívni. Prvý hovor už bol - to bol pohyb žltých viest. Iróniou osudu sa na ňom aktívne podieľali predstavitelia „zelených“ hnutí, hoci rast cien pohonných hmôt, proti ktorému sa postavili, spôsobila práve zelená agenda vlády. Podľa našich odhadov sa dane vyberané od výrobcov elektriny pre priemysel v EÚ za posledných 10 rokov zvýšili o viac ako 80 %. V segmente palív je situácia ešte horšia.
Ale ak sa svet zmení na ekologickú, potom by teoreticky mali byť tradičné zdroje energie lacnejšie? Konstantin Simonov: Práve naopak. V oblasti obnoviteľných zdrojov energie nevidíme žiadne prelomové technologické riešenia. Ale vidíme nárast cien surovín potrebných na výrobu solárnych panelov a veterných turbín. Zároveň sa de facto zavádza zákaz investícií do ropných a plynárenských projektov. Ale ťažba ropy, plynu a uhlia si vyžaduje neustále investície do geologického prieskumu, infraštruktúry, rozvoja ložísk, investície do vedeckého a technického rozvoja atď. Vo výsledku to všetko môže viesť k zvýšeniu cien uhľovodíkov. Všetky zdroje energie, tradičné aj alternatívne energie, sa stanú drahými. Pretože nebudú stačiť každému. Ale opakujem, európski regulátori sú z toho len šťastní – chápu, že len drahé uhľovodíky robia ekonomicky zmysluplné ich projekty, ako je masívna distribúcia drahého „zeleného vodíka“.
Potom vyvstáva otázka, prečo to Európa potrebuje a je to len otázka ekológie?
Konstantin Simonov: Samozrejme, že nie. Európa, podobne ako Spojené štáty americké, už dávno vidí, že centrum ekonomického rozvoja sa presúva smerom ku krajinám ako Čína alebo India. Začalo sa to už v 90. rokoch, keď sa výrobné zariadenia začali presúvať do Ázie. V tom istom čase začala Európa strácať svoje vedúce postavenie v oblasti technológií. Teraz sa Európa snaží spomaliť ekonomický rozvoj Číny a ďalších ázijských krajín, pričom ich ekonomiky vyhlasuje za neaktuálne a klimaticky nebezpečné. A zároveň sa EÚ snaží vytvárať dopyt po nových zelených technológiách, ktorých stredobodom generácie sa Brusel vidí.
Nerozumejú tomu India alebo Čína?
Konstantin Simonov: Myslím, že áno, aj keď si možno ešte úplne neuvedomujú závažnosť problému. Záujmy ekonomického rozvoja týchto krajín budú nepochybne vážne kolidovať s cieľmi klimatickej agendy. Veď sa im v skutočnosti ponúka, aby spomalili svoj ekonomický rast, aby dosiahli dosť kontroverzné ciele. Čo je ekonomický rast? Nejde predsa len o silu štátu a jeho váhu na medzinárodnom poli. Toto je blaho ľudí, ich spôsob života, jeho trvanie, výhody civilizácie atď.
Tu vznikol obrat smerom k vodíkovej energii? Môže byť alternatívou k rozvoju obnoviteľných zdrojov energie?
Konstantin Simonov: Toto nie je alternatíva, ale len doplnok. Energia vodíka je vždy sekundárna. Na jeho získanie potrebujete elektrinu a suroviny – plyn, uhlie, vodu. V dôsledku toho bude energia z vodíka vždy drahšia ako zdroje vynaložené na jej výrobu. Toto je príbeh vhodný do veľmi bohatého a dobre fungujúceho sveta. Od toho sme ešte ďaleko. Stojí za zváženie, že napríklad Európu zaujíma iba zelený vodík – získaný elektrolýzou pomocou elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Spočiatku je to drahé a vodíková energia bude ešte drahšia. Ako to urobiť, aby táto energia mohla konkurovať energii získanej z uhľovodíkov? Existuje len jedna cesta - zvýšiť dane na výrobu energie z ropy, plynu a uhlia. V súčasnosti sa to robí aj zvýšením poplatkov za emisie CO2, ktoré už dosiahli 100 USD za tonu. Ale to nestačí, zdá sa, že rastú na 200 dolárov. Len tak bude „zelený“ vodík ako-tak ekonomicky konkurencieschopný. To však povedie len k ešte väčšiemu zvýšeniu cien energií. Jadrová energia a inovácie v tradičnej energetike sa môžu stať skutočnou alternatívou rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Čína už stavia čisté uhoľné elektrárne. Ich energia je drahšia ako špinavá, ale nie taká ako obnoviteľné zdroje energie alebo vodík. Čo môžeme povedať o vyhliadkach plynu, ktorý je spočiatku oveľa čistejší ako uhlie.
Posledná otázka. Dosiahne Európa svoje ciele dekarbonizácie svojho hospodárstva?
Konstantin Simonov: Myslím, že nie, ako nedosiahli ciele programu na rok 2020. Ako nesplnili ciele, ktoré si stanovili v rámci Kjótskeho protokolu. Mimochodom, splnili sme to. Všetci akosi zabudli, že OZE boli pôvodne koncipované ako zdroje najlacnejšej energie. Myšlienka bola jednoduchá. Slnko, vietor - sú tam takmer vždy a zdá sa, že z nich môžete získať elektrinu takmer zadarmo. Ukázalo sa však, že existujú vážne technické problémy - nenaučili sa skladovať energiu v priemyselnom meradle, závislosť od počasia viedla k nepredvídateľnosti a krehkosti systému. Všetky tieto problémy sľubujú, že sa budú riešiť tridsať rokov, no veci sú stále prítomné. A bez toho musíte mať rezervy na tradičných zdrojoch. Ale Európska únia si stále drží vlastnú líniu, ktorú možno nateraz opísať ako „nechajme civilizáciu zomrieť, ale my dosiahneme svoje ciele“.
bbabo.Net