Najväčšie ekonomiky G20 sa v nedeľu zaviazali ku kľúčovému cieľu obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia, ale sklamaní lídri varovali, že na úspech rokovaní OSN o klíme, ktoré sa začínajú v Glasgowe, je potrebné viac.

Lídri skupiny 20 veľkých ekonomík sa v nedeľu dohodli na konečnom vyhlásení, v ktorom vyzvali na „zmysluplné a efektívne“ kroky na obmedzenie globálneho otepľovania, no ponúkli len málo konkrétnych záväzkov, čo nahnevalo klimatických aktivistov.

Výsledkom dní tvrdého vyjednávania medzi diplomatmi je veľa práce na širšom klimatickom summite OSN COP26 v Škótsku, ktorý sa začína tento týždeň.

Taliansky premiér Mario Draghi privítal zhromaždenie v Ríme a povedal, že po prvýkrát sa všetky štáty G20 zhodli na dôležitosti obmedzenia globálneho otepľovania na úrovni 1,5 stupňa Celzia, čo je podľa vedcov životne dôležité, aby sa predišlo katastrofe.

"Uistili sme sa, že naše sny sú nielen živé, ale aj napredujú," povedal Draghi na záverečnej tlačovej konferencii a zmietol kritiku ochrancov životného prostredia, že G20 nezašla ani zďaleka dostatočne ďaleko, aby krízu vyriešila.

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres, ktorý v piatok varoval, že svet sa bezhlavo rúti ku klimatickej katastrofe, povedal, že rímsky summit nie je všetko, v čo dúfal.

„Hoci vítam odhodlanie #G20 ku globálnym riešeniam, opúšťam Rím s nenaplnenými nádejami – ale aspoň nie sú pochované,“ uviedol na Twitteri.

Skupina G20, ktorá zahŕňa Brazíliu, Čínu, Indiu, Nemecko a Spojené štáty americké, predstavuje 60 % svetovej populácie a odhaduje sa, že 80 % celosvetových emisií skleníkových plynov.

Prahová hodnota 1,5 C je podľa expertov OSN splnená, aby sa predišlo dramatickému zrýchleniu extrémnych klimatických udalostí, ako sú suchá, búrky a záplavy, a na jej dosiahnutie odporúčajú dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050.

V stávke je to obrovské – medzi nimi samotné prežitie nízko položených krajín, vplyv na ekonomické živobytie na celom svete a stabilita globálneho finančného systému.

„Toto bol moment, kedy G20 konala so zodpovednosťou, ktorú majú ako najväčší producenti emisií, no vidíme len polovičné opatrenia, a nie konkrétne naliehavé opatrenia,“ povedala Friederike Roder, viceprezidentka skupiny Global Citizen na presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja.

V záverečnom dokumente summitu sa uvádza, že súčasné národné plány na obmedzenie emisií budú musieť byť posilnené „ak to bude potrebné“ a neuvádza sa v ňom žiadny konkrétny odkaz na rok 2050 ako dátum dosiahnutia čistých nulových emisií uhlíka.

"Uvedomujeme si, že dopady zmeny klímy pri teplote 1,5 °C sú oveľa nižšie ako pri teplote 2 °C. Udržanie 1,5 °C na dosah si bude vyžadovať zmysluplné a efektívne kroky a odhodlanie všetkých krajín," uvádza sa v komuniké.

Dôsledky nečinnosti

Lídri uznali „kľúčový význam“ zastavenia čistých emisií „do polovice storočia alebo okolo neho“. Tým sa odstránil dátum 2050 uvedený v predchádzajúcich verziách konečného vyhlásenia, aby bol cieľ menej konkrétny.

Čína, najväčší svetový producent emisií CO2, stanovila cieľový dátum na rok 2060 a ďalší veľkí znečisťovatelia ako India a Rusko sa k cieľovému dátumu do roku 2050 tiež nezaviazali.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že dohoda je dobrým signálom pre COP26, ale kanadský premiér Justin Trudeau naznačil, že by rád videl viac ambícií.

"Niet pochýb o tom, že Kanada, spolu s množstvom ďalších krajín, by si želali silnejší jazyk a pevnejšie záväzky v boji proti klimatickým zmenám ako ostatné," povedal novinárom.

Experti OSN tvrdia, že aj keď sa plne implementujú súčasné národné plány, svet smeruje ku globálnemu otepleniu o 2,7 °C s katastrofálnymi následkami.

Pán Draghi, úradujúci prezident G20, uviedol, že krajiny budú v nadchádzajúcich rokoch pokračovať v zlepšovaní svojich plánov na zníženie emisií uhlíka a dodal, že ho prekvapilo, ako ďaleko krajiny ako Čína a Rusko v posledných dňoch posunuli svoj postoj.

"Je ľahké navrhnúť ťažké veci. Je veľmi, veľmi ťažké ich skutočne vykonať," povedal.

Záverečné vyhlásenie G20 obsahuje prísľub zastaviť financovanie uhoľnej výroby elektriny v zámorí do konca tohto roka, ale nestanovuje žiadny dátum na postupné vyraďovanie elektriny z uhlia, pričom sľubuje, že tak urobí „čo najskôr“.

Toto nahradilo cieľ stanovený v predchádzajúcom návrhu záverečného vyhlásenia dosiahnuť tento cieľ do konca 30. rokov 20. storočia, čo poukazuje na silný odpor niektorých krajín závislých od uhlia.

Skupina G20 tiež nestanovila žiadny dátum na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá, pričom uviedla, že sa tak budú snažiť urobiť „v strednodobom horizonte“.

Redukcia metánu

Záverečné vyhlásenie len uznáva, že zníženie emisií metánu je „jedným z najrýchlejších, najuskutočniteľnejších a nákladovo najefektívnejších spôsobov, ako obmedziť zmenu klímy“.

Zdroje G20 uviedli, že rokovania o takzvanom „financovaní klímy“ boli náročné, čo sa týka prísľubu bohatých krajín z roku 2009 poskytnúť do roku 2020 100 miliárd dolárov ročne na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení klimatických zmien.Nedokázali splniť sľub, čo vyvolalo nedôveru a neochotu niektorých rozvojových krajín urýchliť znižovanie emisií.

Draghi však uviedol, že medzera vo financovaní sa zmenšila na menej ako 20 miliárd dolárov a predpovedal, že by sa mohla ďalej uzavrieť, pričom bohaté štáty zvažujú použitie financovania z Medzinárodného menového fondu na vyrovnanie deficitu.

Svetoví lídri odštartujú COP26 v pondelok dvojdňovými prejavmi, ktoré by mohli zahŕňať niektoré nové prísľuby znižovania emisií, predtým, ako technickí vyjednávači zatrúbia na pravidlách parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

Organizácia Spojených národov minulý týždeň uviedla, že koncentrácie skleníkových plynov dosiahli v roku 2020 rekord a svet sa "veľmi vytratil z cesty" pri obmedzovaní rastúcich teplôt.

bbabo.Net