Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že na pozadí nedávnych udalostí Rusko zvažuje rôzne možnosti zabezpečenia vlastnej bezpečnosti. Ruské ministerstvo zahraničia už skôr pripustilo, že Rusko by mohlo opäť rozmiestniť zbrane na Kube. Washington v reakcii sľúbil, že sa „rozhodne vysporiada“ s takýmito plánmi Moskvy. Rusko zatvorilo svoju kubánsku základňu v roku 2001 pre nedostatok financií na jej udržanie a tlak USA. Peskov poznamenal, že Spojené štáty tiež zvažujú rôzne scenáre, ako zabezpečiť svoju vlastnú bezpečnosť.

„Samozrejme, v kontexte súčasnej situácie Rusko premýšľa o tom, ako zabezpečiť svoju vlastnú bezpečnosť. Pani [námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria] Nulandová hovorí, že USA majú 18 scenárov. Zvažujeme aj rôzne scenáre. Domnievame sa, že by ich malo byť menej,“ povedal hovorca.

V odpovedi na otázku novinárov o možnom výskyte ruskej vojenskej infraštruktúry v Latinskej Amerike Peskov požiadal, aby nezabudol, že hovoríme o nezávislých krajinách.

Dodal, že nedávna požiadavka estónskych úradov adresovaná NATO na rozmiestnenie ďalších aliančných síl na svojom území ukazuje, že Rusko nemá márne obavy o svoju bezpečnosť. "Toto je dôkaz, že my nie sme príčinou eskalácie napätia," uzavrel Peskov.

Estónska premiérka Kaja Kallasová 13. januára uviedla, že Estónsko, Lotyšsko a Litva žiadajú NATO o zvýšenie počtu aliančných jednotiek na svojom území. Vysvetlila, že je to nevyhnutné na zadržanie Ruska. Spoločná hranica medzi Estónskom a Ruskom prechádza okrem iného cez Leningradskú oblasť a Fínsky záliv.

Námestník ministra zahraničných vecí Ruska Sergej Rjabkov 13. januára zase povolil návrat ruskej armády na Kubu z dôvodu zhoršenia vzťahov so Spojenými štátmi. „Nechcem nič potvrdzovať ani vylučovať. Závisí to od konania našich amerických kolegov,“ vysvetlil.

Rjabkov poznamenal, že ruský prezident Vladimir Putin sa k tejto téme vyjadril viac ako raz. Ruský vodca teda povedal, že „opatrenia v súlade s ruským námorníctvom by mohli byť zavedené, ak veci pôjdu úplne smerom k provokácii Ruska a ďalšiemu posilneniu vojenského tlaku [USA] na nás. Ministerstvo zahraničia zároveň naznačilo, že Moskva si takýto vývoj situácie neželá. "Toto nechceme, musia súhlasiť diplomati, nech sa s tým vysporiadajú generáli, admiráli, profesionáli," zdôraznil Rjabkov.

Ruská delegácia na rokovaní so Spojenými štátmi v Ženeve naznačila možnosť presunu jadrových rakiet bližšie k hraniciam USA, zistil americký The New York Times. Ruskí diplomati podľa publikácie upozornili na skutočnosť, že Rusko by mohlo preniesť "určité zbraňové systémy na bližšie nešpecifikované miesta". Moskva tak môže reagovať na odmietnutie Bieleho domu splniť ruské požiadavky na bezpečnostné záruky.

Poradca amerického prezidenta Jake Sullivan povedal, že USA sa "rozhodne" "zaoberú" ruským nasadením vojenských síl v Latinskej Amerike. O tejto téme sa podľa neho na rokovaní v Ženeve nehovorilo.

H4 Ako ZSSR s pomocou Kuby počúval USA / h4 Hlavným vojenským bodom ZSSR na Kube bolo rádioelektrónové centrum v Lurdoch (predmestie kubánskeho hlavného mesta Havana). Bod sa nachádzal len 250 km od hraníc USA, sila zariadenia umožnila zachytiť rozhlasové vysielanie významnej časti amerického územia. V roku 1994 vtedajší kubánsky minister obrany Raul Castro uviedol, že ZSSR zhromaždil asi 75 % svojich spravodajských informácií o Spojených štátoch prostredníctvom strediska v Lurdoch.

Základňu obsluhovalo asi 3 tisíc sovietskej armády, v 90. rokoch sa kontingent znížil na 1,5 tisíc. ZSSR si centrum prenajal od kubánskeho spojenca zadarmo. Rusko platilo Kube ročne za prenájom 160 miliónov dolárov, v roku 1996 sa táto suma zvýšila na 200 miliónov dolárov.Asi o 100 miliónov dolárov ročne viac išlo na údržbu armády. Kubánske úrady nesúhlasili s návrhmi ruských partnerov započítať dlh vo výške 10 miliárd dolárov, ktorý Kuba nahromadila Rusku od čias Sovietskeho zväzu.​

Ruská strana sa kubánskym úradom vyplatila najmä dodávkami rôzneho tovaru, napríklad potravín, ropných produktov a vojenského vybavenia. Na druhej strane Kuba mala prístup k informáciám, ktoré centrum dostalo a ktoré súviseli s jeho bezpečnosťou.

V roku 2000 Spojené štáty schválili zákon, ktorý zakazoval Bielemu domu reštrukturalizovať ruské dlhy, kým nebude centrum v Lurdoch zlikvidované.

Na pozadí vysokých výdavkov na základňu a požiadaviek Američanov Moskva urobila ústupky. Základňa bola uzavretá, technika vyvezená. Na mieste centra bola otvorená Havanská univerzita informačných technológií. Niektoré budovy bývalej základne boli prerobené na vzdelávacie budovy, niektoré boli úplne prestavané. Opätovné otvorenie centra v Lurdoch si vyžiada značné investície, keďže zariadenie je kompletne demontované.Okrem rádioelektronického centra mal Sovietsky zväz na Kube námornú základňu Cienfuegos a komunikačné centrum Priboy v meste El Gabriel. ZSSR na krátky čas umiestnil na ostrove aj jadrové rakety, čo viedlo v roku 1962 ku kubánskej raketovej kríze.

Späť na novinky »

Ako rakety na Kube takmer spôsobili jadrovú vojnu

V roku 1961 Spojené štáty rozmiestnili v Turecku 15 balistických rakiet Jupiter, čo umožnilo zaútočiť na Moskvu a hlavné priemyselné centrá ZSSR. Najmä do sovietskeho hlavného mesta mohli rakety letieť za desať minút.

V reakcii na to začal ZSSR v roku 1962 tajne rozmiestňovať na Kube dva typy jadrových rakiet. Celkovo sa plánovalo previesť na Kubu 40 jadrových rakiet. Teoreticky dokázali pokryť najväčšie mestá USA (New York, Washington, Chicago) a dokonca priletieť aj do Kanady.

Napriek tomu, že prvé rakety boli na Kubu dodané už 9. septembra, Američania vďaka najprísnejšiemu utajeniu objavili na ostrove zbrane až 14. októbra.

Americké úrady začali urýchlene diskutovať o spôsoboch, ako eliminovať hrozbu pod ich stranou. Časť vlády navrhla napadnúť Kubu a zničiť sovietske zbrane. Pentagon umiestnil ostrov pod námornú blokádu. To ešte viac zhoršilo situáciu, keďže podľa medzinárodného práva je blokáda vojnovým aktom, pričom rozmiestnenie rakiet v Turecku ani recipročné rozmiestnenie rakiet na Kube neporušili žiadne dohody.

Prvýkrát a jedinýkrát v histórii USA bola úroveň pripravenosti ozbrojených síl zvýšená na DEFCON 2, čo je predmaximálna úroveň pohotovosti. Do stavu najvyššej pohotovosti boli uvedené aj sovietske jednotky. Na Kube boli systémy civilnej obrany uvedené do plnej pohotovosti, miestne úrady začali pripravovať jadrové kryty.

V dôsledku rokovaní medzi USA a ZSSR krajiny podpísali dohodu o vzájomnom stiahnutí svojich rakiet: sovietskych z Kuby a amerických z Turecka. To sa stalo východiskovým bodom pre následné kroky na obmedzenie pretekov v zbrojení.

bbabo.Net