Arménsky prezident Armen Sarkissian odstúpil. Uviedol, že si svoje rozhodnutie dobre premyslel a nebolo to diktované emóciami. Politik vysvetlil, že nemá reálne nástroje na to, aby riadil svoju krajinu a pomohol jej v ťažkom období. Sargsyan bol prezidentom takmer štyri roky. V roku 2020 vystúpil proti arménskemu premiérovi Nikolovi Pašinjanovi, ktorý sa pokúšal odvolať šéfa tamojšieho generálneho štábu. Sarkisyan vysvetlil, že korene „niektorých potenciálnych problémov“ v Arménsku sú skryté v ústave krajiny. Výrazne obmedzuje moc prezidenta a jeho možnosť ovplyvňovať zahraničnú a vnútornú politiku.

„Žijeme v jedinečnej realite, realite, v ktorej prezident nemôže ovplyvniť záležitosti vojny alebo mieru. Nemôže vetovať zákony, ktoré považuje za nevhodné pre štát a ľudí. Keď schopnosti prezidenta nie sú vnímané ako výhoda pre štát, ale ako hrozba zo strany rôznych politických zoskupení,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webe hlavy štátu.

Sargsjan poznamenal, že svet je teraz "v zóne neustálych turbulencií" a arménsky prezident vzhľadom na podmienky ústavy nemá dostatok právomocí a nástrojov, aby svojej krajine pomohol.

Sargsjan tiež poukázal na to, že keď bol prezidentom, šírili sa o ňom rôzne fámy a dohady, ktoré politika výrazne ovplyvnili. „Hlava štátu a niekedy aj jeho rodina sú terčom rôznych politických skupín. Tí sa nezaujímajú ani tak o úspechy prezidentskej inštitúcie pre dobro krajiny, ale v mojej minulosti o rôzne konšpiračné teórie a mýty. Táto „starosť“ pre mňa presahuje morálku a v konečnom dôsledku priamo ovplyvňuje moje zdravie,“ povedal.

Ako zdôraznil Sargsjan, je to neprijateľné, keď Arménsko prežíva ťažké časy. Teraz podľa neho krajina potrebuje získať národnú jednotu. Inštitúcia prezidenta by preto „nemala byť predmetom klebiet a konšpiračných teórií, čím by sa pozornosť verejnosti odvádzala od najdôležitejších otázok“.

„Dlho som premýšľal a rozhodol som sa po štyroch rokoch aktívnej práce odísť z funkcie prezidenta republiky. Toto rozhodnutie nie je vôbec emotívne, riadi sa určitou logikou,“ zhrnul Sargsyan.

Po ústavnom referende v roku 2015 sa Arménsko stalo parlamentnou republikou. Sargsjan sa ujal funkcie prezidenta v marci 2018, ešte predtým, ako vstúpila do platnosti súčasná arménska ústava. V dôsledku zmien základného zákona sa v Arménsku zmenila forma vlády z poloprezidentskej na parlamentnú, väčšina právomocí prešla na predsedu vlády.

Prezident Arménska vo svojom vyhlásení poznamenal, že začiatkom 90. rokov dostal arménsky ľud dostatok príležitostí na vytvorenie vlastného nezávislého štátu. Ako Sargsyan pripomína, aby túto príležitosť využil, súhlasil, že sa stane prezidentom. Sargsjan podľa svojich slov vychádzal z toho, že prezidentská inštitúcia v Arménsku „bude mať nástroje, možnosti ovplyvňovať zahraničnú politiku, hospodársku, investičnú politiku, vzťahy s diaspórou, ako aj presadzovať národné záujmy na medzinárodnej scéne“. Potom však prišla „zamatová revolúcia“ v roku 2018.

V krajine sa začali protivládne demonštrácie, ktoré viedol Nikol Pashinyan. Proti tomu, aby sa bývalý arménsky prezident Serzh Sargsjan stal premiérom, vypukli protesty. Jeho odporcovia mali pocit, že týmto spôsobom sa exprezident snaží udržať pri moci. Výsledkom bolo, že Sargsjan a vláda odstúpili a opozičný vodca Pašinjan dostal post premiéra.

V odpovedi na otázku, prečo neopustil prezidentský úrad v roku 2018 uprostred masových protestov, Sargsyan povedal, že „odpoveď je zrejmá“. Ako prezident bol povinný predchádzať prehlbovaniu vnútorných rozporov a prípadným stretom.

Teraz je Arménsko podľa Sargsjana parlamentnou republikou „formou, ale nie obsahom“. Politik vysvetlil, že krajina nemusí meniť jednu formu vlády na druhú, ale vytvoriť systém bŕzd a protiváh pri moci. Sargsjan vyzval arménsku vládu, aby podnikla dobre premyslené kroky.

„Inak my, Arméni celého sveta, nedosiahneme cieľ našej misie, ocitneme sa na okraji dejín. Už nemáme právo robiť chyby!“ zdôraznil Sargsyan.

Podľa ústavy Arménska je prezident volený na sedem rokov. Tá istá osoba môže byť prezidentom len raz. Mimoriadne prezidentské voľby sa môžu konať v polovici februára: konajú sa najskôr dvadsaťpäť a najneskôr tridsaťpäť dní po odchode predchádzajúceho prezidenta.

Nezhody medzi Sargsjanom a Pašinjanom

V roku 2020, po skončení nepriateľských akcií v Náhornom Karabachu, eskalovala v Arménsku vnútropolitická kríza. Pašinjan prepustil zástupcu náčelníka generálneho štábu Tirana Chačatrjana. Dôvodom bolo, že Chačatrjan zosmiešnil Pašinjanov výrok o arménskych raketách, ktoré v Karabachu nefungovali. Premiér tvrdil, že nevybuchli „alebo vybuchli len o 10 %.

Odvolanie námestníka rozhnevalo šéfa generálneho štábu Onika Gasparjana a zvyšok armády. Všetci najvyšší generáli Arménska vrátane Gasparjana vyzvali na odvolanie samotného Pašinjana s tým, že trpezlivosť ozbrojených síl skončila. V reakcii na to Pašinjan povedal, že armáda sa pokúša zorganizovať prevrat, a Gasparjana prepustil. Prezident však tvrdošijne odmietal podpísať dekrét o svojom odvolaní. Sargsyan sa domnieval, že to zásadne odporuje ústave. Výsledkom bolo, že v roku 2021 bol Gasparyan prepustený a generálny štáb viedol generálporučík Artak Davtyan, lojálny Pashinyanovi. Sargsjan tiež odmietol podpísať dekrét o svojom vymenovaní.

bbabo.Net