V rokoch 1980 až 2020 dosiahli celkové ekonomické straty spôsobené počasím a klimatickými udalosťami 450 – 520 miliárd eur (v cenách roku 2020) v 27 krajinách EÚ, ako aj vo Švajčiarsku, Nórsku, Islande, Lichtenštajnsku a Turecku. Počet obetí za rovnaké obdobie sa podľa Environmentálnej agentúry EÚ (EEA) pohyboval od 85 000 do 145 000 ľudí.

Zároveň bola poistená len jedna štvrtina až jedna tretina strát spôsobených živelnými pohromami. Poveternostné a klimatické straty sú rozdelené do troch skupín extrémnych javov: meteorologické (búrky), hydrologické (povodne) a klimatologické (vlny horúčav, chladné vlny, suchá).

Odborníci poznamenávajú, že približne tri percentá všetkých udalostí sú príčinou 60 percent ekonomických strát. Je však tiež dôležité zaznamenávať udalosti malého a stredného rozsahu, aby sa plne vyhodnotili vplyvy zmeny klímy a podporili sa adaptačné opatrenia.

Vo februári 2021 Európska komisia v rámci Európskej zelenej dohody predstavila novú stratégiu EÚ „Budovanie Európy odolnej voči zmene klímy“. Navrhuje opatrenia na inteligentnejšiu, rýchlejšiu a systematickejšiu adaptáciu a kladie väčší dôraz na medzinárodný rozmer dopadov prírodných katastrof.

bbabo.Net