MOSKVA: Ruský prezident Vladimir Putin v utorok obvinil USA a ich spojencov z ignorovania najvyšších bezpečnostných požiadaviek Ruska, ale povedal, že Moskva je ochotná viac hovoriť, aby zmiernila napätie ohľadom Ukrajiny.

Komentáre boli jeho prvými k patovej situácii za viac ako mesiac a naznačili, že potenciálna ruská invázia na Ukrajinu nemusí byť bezprostredná a že je pravdepodobné ešte aspoň jedno kolo diplomacie.

Obe strany však zostávajú vo svojich hlavných pozíciách neústupné a nádej na ústupky je len malá. Očakáva sa, že Rusko čoskoro odpovie na návrh USA na rokovania o menších ruských požiadavkách, po ktorých vystúpia ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Lavrov a Blinken vystúpili v utorok a zopakovali stanoviská, ktoré predložili Putin a prezident Joe Biden. Biely dom uviedol, že Biden a Putin by tiež mohli hovoriť, keď USA dostanú odpoveď Ruska.

Vo vyjadreniach novinárom na moskovskej tlačovej konferencii s hosťujúcim vodcom spojenca NATO, Maďarskom, Putin povedal, že Kremeľ stále študuje reakciu USA a NATO na ruské bezpečnostné požiadavky prijaté minulý týždeň. Povedal však, že je jasné, že Západ ignoroval ruské požiadavky, aby sa NATO nerozširovalo na Ukrajinu a iné bývalé sovietske štáty, zdržalo sa rozmiestňovania útočných zbraní v blízkosti Ruska a stiahlo ich nasadenie do východnej Európy.

Putin tvrdil, že je možné rokovať o ukončení patovej situácie, ak sa zohľadnia záujmy všetkých strán vrátane bezpečnostných obáv Ruska. "Dúfam, že nakoniec nájdeme riešenie, aj keď si uvedomujeme, že to nebude ľahké," povedal Putin.

Rusko zhromaždilo viac ako 100 000 vojakov pozdĺž hraníc s Ukrajinou, čo podporuje obavy z invázie. Poprela akýkoľvek úmysel zaútočiť.

Washington a jeho spojenci odmietli kľúčové požiadavky Moskvy. Zdôrazňujú, že Ukrajina, ako každý iný národ, má právo vyberať si spojenectvá, hoci teraz nie je členom NATO a je nepravdepodobné, že by v dohľadnej dobe vstúpila.

Putin povedal, že odmietnutie západných spojencov splniť požiadavky Ruska porušuje ich záväzky týkajúce sa integrity bezpečnosti pre všetky národy. Varoval, že vstup Ukrajiny do NATO by mohol viesť k situácii, keď Ukrajina začne vojenskú akciu s cieľom získať kontrolu nad Ruskom anektovaným Krymom alebo oblasťami kontrolovanými Ruskom podporovanými separatistami na východe krajiny.

„Predstavte si, že Ukrajina sa stane členom NATO a začne tieto vojenské operácie,“ povedal Putin. „Máme teda bojovať proti NATO? Zamyslel sa nad tým niekto?"

Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov v roku 2014 po zvrhnutí prezidenta krajiny nakloneného Moskve a neskôr sa postavilo za povstalcov vo východnom priemyselnom srdci Ukrajiny, čím vyvolalo konflikt, ktorý si vyžiadal viac ako 14 000 mŕtvych.

Putin obvinil, že zatiaľ čo USA vyjadrujú obavy o bezpečnosť Ukrajiny, využívajú bývalú sovietsku krajinu ako „nástroj“ vo svojom úsilí obmedziť Rusko.

Tvrdil, že Washington sa nás môže pokúsiť „vtiahnuť do vojenského konfliktu a prinútiť svojich spojencov v Európe, aby uvalili tvrdé sankcie, o ktorých teraz USA hovoria“. Ďalšou možnou možnosťou by bolo „vtiahnuť Ukrajinu do NATO, nasadiť tam útočné zbrane“ a povzbudiť ukrajinských nacionalistov, aby použili silu na znovuzískanie povstalcami ovládaného východu alebo Krymu, „vtiahnutím nás do vojenského konfliktu,“ tvrdil Putin.

Po rozhovoroch s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý má s Moskvou užšie vzťahy ako takmer ktorýkoľvek iný člen NATO, Putin poznamenal, že stále je možné vyjednať dohodu, ktorá by zohľadnila obavy každej strany.

"Musíme nájsť spôsob, ako zabezpečiť záujmy a bezpečnosť všetkých strán, vrátane Ukrajiny, európskych národov a Ruska," povedal Putin a zdôraznil, že Západ musí brať ruské návrhy vážne, aby dosiahol pokrok.

Povedal, že francúzsky prezident Emmanuel Macron môže čoskoro navštíviť Moskvu v rámci obnoveného diplomatického úsilia po ich pondelkovej výzve.

V snahe vyvinúť tlak na Západ poslal Lavrov listy do USA a ďalších západných náprotivkov, v ktorých poukázal na ich minulé záväzky podpísané všetkými členmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, najvyššieho transatlantického bezpečnostného zoskupenia.

Rusko argumentovalo, že expanzia NATO na východ poškodila bezpečnosť Ruska, čím porušila princíp „nedeliteľnosti bezpečnosti“ schválený OBSE v rokoch 1999 a 2010. Tvrdí, že USA a ich spojenci ignorovali princíp, že bezpečnosť jedného národa by nemala byť posilňovali na úkor iných, pričom trvali na práve každého národa zvoliť si spojenectvá.

Vo svojom liste, ktorý zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí, Lavrov uviedol, že „bezpečnosť musí byť pre všetkých, inak nebude žiadna bezpečnosť pre nikoho“. A vo svojom telefonáte s Blinkenom Lavrov varoval, že Moskva nedovolí Washingtonu, aby túto záležitosť „ututlal“.Blinken medzitým zdôraznil „ochotu USA bilaterálne a spolu so spojencami a partnermi pokračovať v zásadnej výmene názorov s Ruskom o vzájomných bezpečnostných otázkach“. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Ned Price však uviedol, že Blinken je rozhodný v „záväzku USA voči suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny, ako aj o práve všetkých krajín určovať svoju vlastnú zahraničnú politiku a spojenectvá“.

Blinken "naliehal na okamžitú ruskú deeskaláciu a stiahnutie jednotiek a vybavenia z ukrajinských hraníc," povedal Price. Opätovne potvrdil, že „ďalšia invázia na Ukrajinu bude mať rýchle a vážne následky, a vyzval Rusko, aby sa vydalo diplomatickou cestou“.

Vysokí predstavitelia ministerstva zahraničia označili výzvu za profesionálnu a „celkom úprimnú“ a poznamenali, že ak chce Rusko dokázať, že sa nechystá napadnúť Ukrajinu, malo by stiahnuť svoje jednotky z hraníc a susedného Bieloruska.

Krátko po rozhovore s Lavrovom Blinken zvolal konferenčný hovor s generálnym tajomníkom NATO, šéfom zahraničnej politiky EÚ a úradujúcim predsedom OBSE v rámci úsilia zabezpečiť, aby sa spojenci zapojili do akýchkoľvek ďalších kontaktov s Ruskom.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v rozhovore s novinármi v OSN povedal, že vyhlásenie USA o ich pripravenosti na dialóg „nekoreluje“ s tým, že Washington posiela na Ukrajinu lietadlá s vojenským materiálom.

"Neviem, prečo USA eskalujú napätie a zároveň obviňujú Rusko," povedal.

Britský premiér Boris Johnson navštívil Kyjev na plánované rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskyjom. Johnson povedal, že Spojené kráľovstvo má pripravený balík opatrení vrátane sankcií, „v momente, keď prvá ruská špička prejde ďalej na ukrajinské územie“.

„Je dôležité, aby Rusko ustúpilo a zvolilo si cestu diplomacie, a verím, že je to stále možné,“ povedal Johnson. "Sme nadšení pre dialóg, samozrejme, že sme." Ale máme pripravené sankcie.“

Povedal, že si v stredu zavolá s Putinom, pričom poznamenal, že ruský líder sa v súvislosti s dohodou medzi spojeneckými mocnosťami z roku 1945 pokúša „zaviesť novú Jaltu, nové zóny vplyvu“. „A nebola by to len Ukrajina, ktorá bola vtiahnutá späť do ruskej sféry vplyvu,“ dodal Johnson.

V ďalšom vývoji sa od Bidena očakávalo, že nominuje kariérnu dôstojníčku pre zahraničnú službu Bridget Brinkovú, aby prevzala dlho neobsadený diplomatický post americkej veľvyslankyne na Ukrajine, podľa amerického predstaviteľa oboznámeného s rozhodnutím. Brink v súčasnosti pôsobí ako veľvyslanec na Slovensku.

bbabo.Net