Bbabo NET

Správy

Psaki objasnil americkú predpoveď o ruskej „invázii“ na Ukrajinu: udalosti z noci 3. februára

Ukrajina (bbabo.net) - Americké úrady už nepoužívajú výraz "bezprostredný" na charakterizáciu možnej "invázie" na Ukrajinu, povedala novinárom tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová. "Prestali sme to používať, pretože... vysielalo to signál, ktorý sme nemali v úmysle vyslať - ako keby sme vedeli, že [ruský prezident Vladimir] Putin sa rozhodol," povedal Psaki na brífingu. Aby bol vo vyhláseniach opatrnejší, rozhodol sa Biely dom po výzvach Ukrajiny nezasievať paniku. "Povedal by som, že vo väčšine prípadov... povedali sme, že môže kedykoľvek zaútočiť." Je to pravda, ale stále nevieme, či sa rozhodol,“ povedal Psaki.

V stredu 2. februára americké ministerstvo zahraničia potvrdilo, že dokument, ktorý zverejnili španielske noviny El País, je skutočne písomnou odpoveďou Washingtonu na návrhy ruských bezpečnostných záruk. „Tieto dokumenty sme nezverejnili, ale teraz, keď sú zverejnené, môžeme potvrdiť to, čo sme vždy hovorili. Stojíme za našimi spojencami v NATO v našom odhodlaní zapojiť sa do otvorenej, konštruktívnej a serióznej diplomatickej angažovanosti. Ak chce Rusko skutočne hľadať riešenia na základe rokovaní, ako tvrdí, tieto dokumenty jasne ukazujú, že existuje cesta vpred. Ak by si zdroj týchto dokumentov, nech už je ktokoľvek, myslel, že ich únik [do médií] zahanbí USA, vrazí klin medzi USA a NATO, myslím, že by to pochopili (tí, ktorí dokumenty unikli do médií). že sa veľmi mýlili, “povedal Ned Price, vedúci tlačovej služby ministerstva zahraničia. El País predtým distribuoval dokumenty obsahujúce podľa publikácie odpovede Spojených štátov a NATO na ruské návrhy bezpečnostných záruk. Odpovede naznačujú, že Spojené štáty a NATO sú ochotné diskutovať o otázkach európskej bezpečnosti s Ruskom, ale nesúhlasia s jeho kľúčovými požiadavkami zastaviť expanziu aliancie na východ a vrátiť jej vojenskú infraštruktúru k hraniciam z roku 1997.

Britský premiér Boris Johnson v telefonickom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyjadril hlboké znepokojenie nad situáciou na ukrajinskej hranici a „ruskými aktivitami“, uviedol úrad predsedu vlády vo vyhlásení po rozhovore lídrov v stredu 2. Ako už skôr informoval Kremeľ, Putin a Johnson si počas telefonického rozhovoru podrobne vymenili názory v kontexte vnútroukrajinskej krízy a ruských bezpečnostných záruk. Putin zaznamenal neochotu NATO adekvátne reagovať na legitímne obavy Ruska a tiež upozornil Johnsona na chronickú sabotáž dohôd z Minska zo strany Kyjeva. „Predseda vlády vyjadril hlboké znepokojenie nad súčasnými nepriateľskými aktivitami Ruska na ukrajinskej hranici. Zdôraznil potrebu nájsť cestu vpred, ktorá by rešpektovala územnú celistvosť Ukrajiny aj právo na sebaobranu. Premiér zdôraznil, že každá ďalšia ruská invázia na Ukrajinu by bola tragickým prepočtom. Johnson okrem toho zdôraznil, že podľa politiky otvorených dverí NATO majú všetky európske demokracie právo uchádzať sa o členstvo v aliancii, čo sa v plnej miere vzťahuje aj na Ukrajinu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že v blízkej budúcnosti sa má stretnúť v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Čoskoro budem hovoriť [s Putinom] v Moskve o témach, ktoré sú potrebné. Potrebujeme koordinovanú politiku voči Európskej únii a NATO,“ povedal Scholz večer 2. februára v rozhovore pre televízny kanál ZDF. Konkrétny termín návštevy Moskvy nespresnil. „Už sa o nič nestaráme. A, samozrejme, hovoril som aj s prezidentom Ruska a starostlivo pripravujeme všetko, čo je teraz potrebné, “uviedol šéf nemeckej vlády a pripomenul, že čoskoro pôjde na návštevu Spojených štátov. Od nástupu Scholza do funkcie kancelára (8. decembra) mal s prezidentom Ruskej federácie iba jeden telefonický rozhovor – 21. decembra. Kancelárka a ruský prezident rokovali o posilnení vojenskej prítomnosti Ruska v blízkosti Ukrajiny. Scholz vyjadril znepokojenie nad situáciou a poukázal na naliehavú potrebu deeskalácie, uviedol nemecký kabinet. Zmluvné strany sa okrem toho dotkli implementácie dohôd z Minska o mierovom urovnaní konfliktu na východnej Ukrajine. Kancelárka zdôraznila potrebu pokročiť v rokovaniach v normandskom formáte. Nemecká kancelárka sa 7. februára stretne vo Washingtone s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Vo vyhlásení Bieleho domu sa uvádza, že "lídri budú diskutovať o spoločnom záväzku diplomacie a spoločnom úsilí odradiť ďalšiu ruskú agresiu proti Ukrajine".Francúzsky prezident Emmanuel Macron v snahe o deeskaláciu situácie okolo Ukrajiny nevylučuje návštevu Moskvy a mieni o probléme diskutovať s americkým prezidentom Joeom Bidenom. "Teraz je pre mňa prioritou v ukrajinskej otázke a dialógu s Ruskom deeskalácia a hľadanie politických riešení na prekonanie krízy," povedal večer 2. februára novinárom. Povedal, že v týchto dňoch pokračuje vo výmene názorov so svojimi európskymi partnermi, prezidentom Putinom a prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským. V najbližších hodinách oznámil aj rozhovor s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Na otázku, či sa stretne s Putinom, francúzsky prezident odpovedal, že "to bude závisieť od pokroku našich diskusií v najbližších hodinách". "V každom prípade nič nevylučujem," dodal. A na podobnú otázku ešte raz zopakoval, že takéto stretnutie nevylučuje.

Izrael neverí, že by sa konfrontácia medzi Ruskom a Ukrajinou mohla v blízkej budúcnosti zmeniť na ozbrojený konflikt, povedal pre spravodajský portál Axios izraelský minister zahraničia Yair Lapid. „Momentálne sa domnievame, že v blízkej budúcnosti neuvidíme násilnú konfrontáciu. Tiež si nemyslím, že by sa tam mala začať svetová vojna,“ povedal minister. Podľa portálu s odvolaním sa na izraelských predstaviteľov v pondelok v telefonickom rozhovore s Lapidom americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken už druhýkrát za posledné týždne požiadal Izrael, aby vyslal signál Rusku o potrebe deeskalácie okolo Ukrajiny. Lapid "plánuje o tom v najbližších dňoch hovoriť so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom." Šéf rezortu zahraničia poznamenal, že sa nachádza v pomerne zložitej situácii, keďže Izrael udržiava dobré vzťahy s Ruskom aj Ukrajinou. "My, ako žiadna iná krajina, máme povinnosť konať opatrne v súvislosti s rusko-ukrajinskou krízou," povedal Lapid.

Ruský prezident Vladimir Putin napísal pre tlačovú agentúru Xinhua článok o rusko-čínskych vzťahoch. V ruštine bol materiál zverejnený 3. februára na internetovej stránke Kremľa. Článok „Rusko a Čína: Strategické partnerstvo pre budúcnosť“ vyšiel pred návštevou ruského lídra v Pekingu, kde sa v piatok 4. februára Putin stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a zúčastní sa na otvorení zimných olympijských hier. Ako už skôr novinárom povedal prezidentský poradca Jurij Ušakov, po rokovaniach lídrov oboch krajín v Pekingu sa plánuje prijať spoločné vyhlásenie o medzinárodných vzťahoch, ktoré vstupujú do novej éry a globálne udržateľný rozvoj. Tento dokument podľa hovorcu Kremľa „bude odrážať spoločné názory Ruska a Číny na najdôležitejšie svetové problémy vrátane bezpečnostných otázok“. Po rozhovoroch je naplánovaná aj tete-a-tete večera pre hlavy oboch štátov a 4. februára večer sa ruský líder zúčastní na otváracom ceremoniáli olympiády.

Rakúsko je energeticky závislé od ruských plynárenských spoločností a má v úmysle s touto závislosťou bojovať aj v budúcnosti. Uviedla to 2. februára ministerka pre ochranu klímy, ekológiu, energetiku, dopravu, inovácie a technológie republiky Leonore Gewessler. Minister vo vysielaní televízneho kanála PULS 24 vyjadril tento postoj po rozhodnutí Európskej komisie prijať dokument EÚ Taxonomy, ktorý uznáva jadrovú a plynovú energiu ako prechodné k zeleným zdrojom energie a prispievajúce k bezuhlíkovej ekonomike. Ako dodal Gewessler, Rakúsko sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá, keďže nové investície v týchto oblastiach povedú do slepej uličky vo využívaní zastaraných jadrových technológií a zemného plynu. „Teraz vidíme, kam nás naša závislosť od plynu posúva. Zvýšili sa ceny energií a zemného plynu. Sme závislí na ruských plynových koncernoch. Jediným východiskom z toho v budúcnosti je obnoviteľná energia, veterná energia, solárna energia a vodná energia. Slnko nám neúčtuje, je to ruský plynárenský koncern. S touto závislosťou treba bojovať, nie ju posilňovať, “vysvetlil Gewessler.

Psaki objasnil americkú predpoveď o ruskej „invázii“ na Ukrajinu: udalosti z noci 3. februára