Saudská Arábia (bbabo.net), - Eman Quotah, pôvodom z Džiddy, napísal knihu „Nevesta mora“, aby preskúmal problémy bikultúrnej identity, rodinné drámy a spoločenské tlaky, ktoré zažila

DAMMAM: Zatiaľ čo Eman Quotah vyrastala v 90. rokoch na západnom pobreží Saudskej Arábie, dcéra hidžázskeho otca a americkej matky, túžila čítať romány, ktoré by skúmali zložitosť života saudsko-amerického dievčaťa, akým je ona sama. bol konfrontovaný.

Keďže sa jej nepodarilo nájsť žiadne príbehy o problémoch identity, spoločenských tlakoch a rodinných drámach, ktoré poznala, rozhodla sa jeden napísať sama.

Desaťročia plynuli, keď písala, prepisovala a premýšľala nad každým návrhom. V roku 2020 konečne dokončila svoj debutový román „Bride of the Sea“ – knihu, ktorú si vždy chcela prečítať. Názov, ktorý si zvolila, je prezývka mesta Jeddah, čo v arabčine znamená „morská panna“.

„Napísala som román, ktorý je taký saudsko-americký, ako som ho dokázala urobiť,“ povedala pre bbabo.net. „Moja kniha je o mestských Saudoch v Džidde. Je to také špecifické a je tu toľko iných saudských skúseností, nechcem, aby si ľudia mysleli, že sa snažím reprezentovať všetkých Saudov."

Príbeh, ktorý sa začína v 70. rokoch minulého storočia, je rodinnou ságou zahŕňajúcou štyri desaťročia a dva kontinenty. Ide o multidimenzionálny milostný príbeh odohrávajúci sa na osobitom, vždy prítomnom politickom pozadí, ktoré je hlboké a tajomné ako kalné more.

Mladý pár Saudskej Arábie, ktorí sú bratranci, sa zosobášia a presťahujú sa do Clevelandu v štáte Ohio, aby tam študovali. Krátko po narodení ich dcéry Hanadi sa manželstvo končí. Matka sa volá Saeedah, čo v arabčine znamená „šťastná“, ale je veľmi smutná. Zmení si meno, unesie svoju dcéru a rozhodne sa „skryť“ v USA.

Otec Muneer, ktorý je novinár, sa vracia do Saudskej Arábie sám. Po rokoch Hanadi, ktorá sa tiež volá Hannah, uteká od svojej matky. Jej cesta naberie prekvapivý spád a skončí v Saudskej Arábii, hoci nie za okolností, ktoré by si človek mohol predstaviť.

V každej kapitole a umiestnení je odkaz na vodnú plochu, čo pôsobí zámerne. Aby mohla napísať saudsko-americký román, Quotah povedala, že si musela vytvoriť vlastnú literárnu tradíciu.

"Vzala som malé útržky skutočných saudských klebiet a potom som z nich urobila román," povedala. „Bolo to inšpirované skutočným príbehom rodinného priateľa, no novelizoval som ho, pretože som chcel preskúmať iné témy a mal som otázky, aké by to bolo zažiť rodinný únos.

„Nemá to predstavovať skúsenosť konkrétnej osoby alebo rodiny, ale len také spojenie rôznych vecí, a myslím, že to, že to bol román, ma oslobodilo vytvoriť fiktívnu rodinu, ale rodinu, ktorú som v románoch ešte nevidel. - Saudská rodina.

„Rodina môjho otca je veľmi veľká a neustále sa odohrávalo toľko drámy – táto osoba sa s touto osobou nerozprávala. Mal som pocit, že je to naozaj skvelé plátno, na ktoré sa dá namaľovať román, a chcel som vidieť takúto rodinu v príbehu.“

Ako Saudsko-Američana, ktorý knihu číta, ma zarazilo, ako mi tento príbeh skutočne pripomínal roztrieštené príbehy, ktoré som počul v mladosti; zdalo sa mu to známe a zároveň cudzie. Na svojich 312 stranách maľuje intímny portrét saudsko-americkej rodiny, ktorá je od seba vzdialená – doslova a do písmena.

Quotah teraz žije v USA a je matkou svojich vlastných multirasových detí. Jej život je svetom ďaleko od jej detského domova, ale povedala, že sa s ním stále spája.

Kniha bola nedávno preložená do arabčiny. Je to jazyk jej otca, ale ona ho už pravidelne nepoužíva. Aby zabezpečila presnosť počas procesu prekladu, požiadala o pomoc svojho otca, ktorý stále žije v Jeddahu.

"Prešla som saudským vzdelávacím systémom, takže som čítala literatúru, ktorú sme tam učili, ale väčšina kníh, ktoré som čítala, bola v angličtine," povedala. „Úprimne, nie som veľkým čitateľom arabských románov.

„Zvyčajne, keď je kniha preložená, spisovateľ s tým nemá nič spoločné. Spýtal som sa však, či by som sa mohol zapojiť, pretože vydavateľ bol Libanončan a chcel som sa uistiť, že sa v arabčine zachoval dialekt hidžázštiny.

„Ako bilingválny rečník vždy rozmýšľate v dvoch jazykoch, tak som to robil. Stalo sa to, že môj otec mi pomohol. Snažili sme sa vziať veci, ktoré nám nezneli hidžázsky, a zmenili sme to."

Román obsahuje potenciálne kontroverzný zvrat, ktorý pôvodne znepokojoval Quotah pri zvažovaní arabského prekladu, ale cíti, že čitatelia sú na to pripravení.

„Pokiaľ ide o obsah knihy, myslím si, že saudskí čitatelia sú podľa mňa otvorenejší iným perspektívam, ako si ľudia myslia,“ povedala.„Nemám obavy, že by čitateľov niečo v knihe urazilo. Kniha má ukázať skúsenosti jednej rodiny, ale aj rozprávať o tajomstvách a pravdách, a to sú témy, ktorými sa saudskí umelci zaoberajú už dlho.“

Jedna vec, ktorá by sa niektorým čitateľom mohla zdať, v románe chýba, je akýkoľvek odkaz na monumentálne zmeny v Kráľovstve, ktoré sa začali v roku 2018, pokiaľ ide o posilnenie postavenia žien. Quotah povedala, že nebola v krajine, keď sa to stalo, a preto o nich nechcela písať spôsobom, ktorý by sa mohol považovať za neautentický. Dodala, že by bola rada, keby sa tejto štafety chopili aj iní autori a preskúmali vyvíjajúcu sa úlohu saudských žien.

"Dúfam, že uvidíme saudskoarabské romány, ktoré sa zaoberajú tým, čo sa v krajine teraz deje, ale v mojej knihe som mala pocit, že môžem najúprimnejšie napísať o tom, čo som zažila v čase, keď som pozorovala saudskú spoločnosť," povedala. "Kniha je o tom, ako veci bývali."

bbabo.Net