USA a NATO odmietli kľúčové požiadavky Ruska na bezpečnostné záruky, sú však otvorené dialógu s Ruskom o kontrole zbrojenia a vyhýbaní sa vojenským incidentom. Vyplýva to z dôverných odpovedí Washingtonu a Bruselu Moskve, ktoré v stredu zverejnil španielsky denník El Pais. Ruské úrady zatiaľ neposkytli konečné hodnotenie týchto dokumentov. Súbežne s korešpondenciou však strany naďalej ukazujú silu: Rusko buduje jednotky v blízkosti hraníc Ukrajiny a na území Bieloruska a Spojené štáty presúvajú jednotky do východnej Európy.

Po preštudovaní oboch dokumentov je jasné, čo mal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na mysli, keď povedal, že sa „trochu hanbí“ za zostavovateľov odpovede NATO, zatiaľ čo americké posolstvo bolo „takmer vzorom diplomatickej slušnosti“.

Brusel v zásade nemohol plytvať papierom, ale jednoducho poslať do Moskvy telegram so slovami „Do prdele“. To by stačilo na vyjadrenie podstaty reakcie NATO na ruské požiadavky na bezpečnostné záruky.

Pripomeňme, že v návrhu dohody zaslanom NATO v decembri Rusko okrem iného požadovalo, aby aliancia odmietla expandovať na východ, neumiestňovala na svojom území úderné systémy, ktoré ju ohrozujú, a stiahla sily a prostriedky do pozícií z roku 1997. Reakcia Bruselu na iniciatívu Moskvy sa začína slovami, že „NATO je obranná aliancia a nepredstavuje hrozbu pre Rusko“. „Viac ako 30 rokov NATO pracovalo na budovaní vzťahov s Ruskom... Žiadnemu inému partnerovi neboli ponúknuté takéto podmienky spolupráce,“ uvádza sa v dokumente, „Rusko však podkopalo dôveru, na ktorej bol náš dialóg vybudovaný, a spochybnilo princípy globálnej a euroatlantickej bezpečnostnej architektúry“.

V reakcii NATO sa jasne uvádza, že aliancia nemá v úmysle opustiť politiku otvorených dverí, pretože je presvedčená, že krajiny majú právo zvoliť si svoje vlastné spojenectvá a spôsoby zaistenia bezpečnosti. Dokument nehovorí o pripravenosti stiahnuť sily na akékoľvek predchádzajúce pozície a poskytnúť Rusku záruky, že nikde nenasadí úderné prostriedky.

Zároveň obsahuje mnoho protinárokov voči Moskve:

okamžite stiahnuť ozbrojené sily z hraníc Ukrajiny, ako aj stiahnuť jednotky z Ukrajiny, Gruzínska a Moldavskej republiky, „kde sa nachádzajú bez súhlasu hostiteľskej krajiny“;

zdržať sa hrozieb silou, agresívnej rétoriky a škodlivých aktivít namierených proti členom NATO;

odmietnuť testovať protisatelitné zbrane;

obnoviť implementáciu Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe a súhlasiť s modernizáciou Viedenského dokumentu;

začať rokovania s USA a NATO o kontrole zbrojenia vrátane otázky rakiet stredného a krátkeho doletu.

Podľa Andreya Baklitského, vedúceho výskumného pracovníka z Inštitútu medzinárodných štúdií MGIMO a konzultanta centra PIR, posledný bod vyzerá „takmer posmešne“, keďže je to Rusko, ktoré vyzýva USA a NATO na dialóg o stredne pokročilých a kratších otázkach. rakety s doletom na viac ako dva roky, čo Washington a Brusel donedávna odmietali. „Reakcia NATO neobsahuje vôbec nič, čo by Rusko zaujímalo,“ poznamenáva expert.

Pamätáme si, že Sergej Lavrov nazval reakciu NATO na ruské návrhy „ideologizovanou“ a „dýchajúc exkluzivitou Severoatlantickej aliancie“. Za zmienku však stojí, že aj NATO na decembrové posolstvo z Moskvy reagovalo zmätene, pretože obsahovalo požiadavky, ktoré boli pre Brusel zjavne neprijateľné a v skutočnosti boli formulované ako ultimátum. Ako vtedy napísali americké a európske médiá, aliancia súhlasila s nadviazaním dialógu s Ruskom o otázke bezpečnostných záruk, ktoré požadovala, len na pozadí zvýšenej koncentrácie ruských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou.

Reakcia USA vyzerá konštruktívnejšie a prepracovanejšie.

Podľa Andreja Baklického „má s čím pracovať“. Dmitrij Stefanovič, výskumník Centra pre medzinárodnú bezpečnosť pri IMEMO RAS, spoluzakladateľ projektu Vatfor, poznamenal, že „americká strana sa pokúsila dať odpovede s odvolaním sa na konkrétne body návrhov dokumentov navrhnutých Ruskom“.

V preambule reakcie USA sa uvádza, že Washington má za cieľ spolupracovať s Moskvou „na dosiahnutí vzájomného porozumenia v bezpečnostných otázkach“ a je pripravený podpísať s ňou právne dohody „na odstránenie relevantných obáv“.

Spojené štáty okrem iného navrhujú Rusku prediskutovať vzájomné opatrenia transparentnosti a záväzky zdržať sa rozmiestňovania útočných pozemných raketových systémov a trvalo rozmiestnených síl s bojovými misiami na území Ukrajiny. Moskva už skôr vyjadrila obavy, že na území Ukrajiny by mohli byť rozmiestnené úderné systémy a základne USA a ďalších krajín NATO.Rusko tiež vyzvalo Spojené štáty, aby obmedzili vojenskú činnosť, ktorú môže jedna zo zmluvných strán vnímať ako hrozbu, a prediskutovali opatrenia na predchádzanie nebezpečným incidentom. Spojené štáty americké vo svojej odpovedi oznamujú, že sú pripravené preskúmať možnosti rozšírenia režimu oznamovania cvičení a opatrení na zníženie jadrového rizika, a to aj pokiaľ ide o strategické bombardéry s jadrovými zbraňami, ako aj prediskutovať ďalšie opatrenia na predchádzanie incidentom na mori. a vo vzduchu, ku ktorému môže dôjsť počas vojenských manévrov. Okrem toho sa v dokumente píše, že americká strana je pripravená diskutovať s Ruskom o rozdieloch v oblasti kontroly konvenčných zbraní.

Moskva navrhla, aby sa Spojené štáty zdržali rozmiestňovania rakiet stredného a kratšieho doletu v Európe, ktoré boli predtým zakázané. Odpoveď Washingtonu hovorí, že americká strana je na takýto rozhovor pripravená. USA sú tiež pripravené diskutovať s Ruskom o mechanizme transparentnosti s cieľom potvrdiť neprítomnosť riadených striel Tomahawk na miestach inštalácie Aegis Ashore v Rumunsku a Poľsku za predpokladu, že Rusko poskytne vzájomné podmienky transparentnosti, pokiaľ ide o dve základne pozemných rakiet, ktoré si vybrali USA. svoje územie.

Dokument osobitne zdôrazňuje, že Spojené štáty sú pripravené „okamžite“ začať rozhovor s Ruskom o nových opatreniach v rámci Zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní.

Zároveň sú v celom texte roztrúsené výhrady, že Washington bude viesť dialóg s Moskvou v koordinácii so spojencami v NATO a ďalšími partnermi (čítaj - Ukrajina).

Jednoznačne sa v ňom uvádza aj to, že Spojené štáty nestiahnu svoju podporu politike otvorených dverí NATO. Washington, ako sa uvádza v správe, je pripravený diskutovať s Moskvou o princípe nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý je zakotvený v dokumentoch OBSE. Z ďalších objasnení však vyplýva, že v súvislosti s túžbou Ukrajiny vstúpiť do NATO si ju Spojené štáty vykladajú inak ako Rusko a za najdôležitejšiu časť, ktorá hovorí o „neodcudziteľnom práve každého štátu slobodne si zvoliť alebo zmeniť bezpečnostné opatrenia, považujú vrátane zmlúv a odborov“.

V závere sa uvádza, že USA a ich spojenci podporujú snahy o posilnenie bezpečnosti v euroatlantickom regióne a veria, že dialóg o problémoch, ktoré vyvolávajú obavy, môže priniesť „zmysluplné výsledky“. Ponúkajú Rusku pokračovanie v ňom v troch formátoch, v ktorých sa prvé stretnutia konali už v januári: bilaterálne so Spojenými štátmi, Radou RF-NATO a OBSE. Dokument zároveň zdôrazňuje, že pokrok vo všetkých vyššie uvedených oblastiach „je možný iba v kontexte deeskalácie hrozivých akcií Ruska proti Ukrajine“.

Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Russia in Global Affairs, predseda prezídia SWOP, označil reakciu USA za „očakávanú a celkovo konštruktívnu, pokiaľ je to v tejto fáze možné“. „Bolo jasné, že ruské politické požiadavky nebudú akceptované, a čo sa týka „sekundárnych“, je tu výzva na vyjednávanie,“ poznamenáva expert. Ale po kroku je pravdepodobný ďalší „prístup k projektilu“, ktorý je plodnejší.

Počas tohto „kroku“ podľa hovorcu nadobúda kľúčový význam situácia okolo Ukrajiny a v nej.

„Pokrok v politickej stránke európskej bezpečnosti je nemožný bez určitého spoločného porozumenia o mieste Ukrajiny a najmä o jej štruktúre,“ poznamenáva Fjodor Lukjanov. Pripomíname, že Rusko trvá na tom, aby ukrajinské orgány vykonávali všetky body minských dohôd, vrátane udelenia osobitného štatútu samozvaným republikám Donbass. Americký prezident Joe Biden podľa ruských predstaviteľov na júnovom stretnutí v Ženeve potvrdil svojmu ruskému kolegovi Vladimirovi Putinovi, že aj tento bod považuje za dôležitý. Z Kyjeva sa však v posledných dňoch ozývali vyjadrenia na vysokej úrovni o nemožnosti splniť túto požiadavku.

Ruské úrady zatiaľ neposkytli konečné hodnotenie reakcií USA a NATO na ich požiadavky. Moskva už skôr varovala, že po odmietnutí prijať jej podmienky bude nasledovať „vojensko-technická odpoveď“. Pentagon v stredu uviedol, že Rusko pokračuje v budovaní síl v blízkosti Ukrajiny a Bieloruska, kde sa čoskoro začnú rozsiahle cvičenia. Samotné USA v stredu oznámili presun ďalších kontingentov do Európy. „Deeskalácia ešte nie je viditeľná: strany čakajú na toho, kto skôr žmurkne, a obávajú sa, že diplomatický proces môže byť len dymovou clonou,“ zhŕňa Dmitrij Stefanovič.

bbabo.Net