Parlament Kazachstanu schválil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré zbavujú prvého prezidenta krajiny Nursultana Nazarbajeva zvyšných pák moci. Teraz môže súčasná hlava krajiny Kassym-Jomart Tokajev sama rozhodovať o domácej aj zahraničnej politike. Kazašskí a ruskí politológovia povedali, či odchod Elbasy do tieňa ovplyvní skutočnú politiku štátu.

Elbasy tu už nerozhoduje

Mahili z Kazachstanu 2. februára súhlasili s úpravami Senátu v legislatíve krajiny, ktoré zrušili potrebu koordinovať hlavné smery domácej a zahraničnej politiky s ex. - prezident Nursultan Nazarbajev.

Okrem toho bol exprezident doživotne zbavený práva viesť Bezpečnostnú radu a Zhromaždenie ľudu Kazachstanu (ANC, poradný a poradný orgán). Všetky tieto posty sú teraz pridelené súčasnej hlave štátu Kassym-Jomartovi Tokajevovi.

Nazarbajev si zachoval titul „elbasy“ – vodca národa. Ostali mu však len symbolické právomoci – právo vystupovať pred parlamentom, byť členom Ústavnej rady a byť čestným senátorom.

Tokajev predtým, 28. januára, nahradil Nazarbajeva z hlavného postu vládnej strany Nur Otan a v čase vrcholiacich protestov sa sám stal šéfom Bezpečnostnej rady. Od roku 2021 stojí na čele ANC.

Tým je tranzit moci oficiálne ukončený a už nikto nepochybuje, kto je v Kazachstane najdôležitejší.

Späť na novinky »

Priateľstvo s každým, kto ho chce

Opýtaní experti sa zhodli, že zásadné zmeny v zahraničnej politike Kazachstanu v blízkej budúcnosti pravdepodobne nenastanú, aj preto, že samotný Tokajev je jedným z jej zakladateľov a dirigentov. Faktom je, že v rokoch 1994 až 1999 a 2002 až 2007 pôsobil ako minister zahraničných vecí krajiny.

Kazašský politik, bývalý kandidát na prezidenta v roku 2019 Amirzhan Kosanov, v rozhovore s, vyjadril pochybnosti, že Tokajev má dôvody obrátiť sa a viesť inú politiku. Úradujúci prezident sa podľa neho pravdepodobne pokúsi zachovať multivektorový kurz.

„Udalosti, ktoré sú spojené s prirodzeným odklonom od politiky Nursultana Nazarbajeva, podľa môjho názoru nijako neovplyvnia zahraničnú politiku Kazachstanu. Užitočná je viacvektorová politika. Navyše sa nachádzame medzi dvoma veľkými susedmi – Ruskom a Čínou. Ale zároveň máme veľmi dobré vzťahy s inými krajinami, z východu aj zo západu. Kazachstan sa podľa mňa dostáva z týchto zložitých geopolitických krízových situácií bez strát,“ povedal Kosanov.

Andrei Kazantsev, hlavný výskumník IMI MGIMO, v rozhovore s vyjadril názor, že ak za Nazarbajeva multivektorový prístup Kazachstanu pripomínal „široko otvorený ventilátor“, tak pod Tokajevom sa stále „mierne zrúti“, ale v žiadnom prípade nie kvôli jeho túžbu.

„Len to, že teraz nebudú predchádzajúce príležitosti na takúto politiku. A to ani preto, že Tokajev osobne vďačí za veľa Vladimírovi Putinovi, ktorý ho v čase krízy podporil, a Si Ťin-pchingovi, ktorý ho podporil aj dôležitým osobným posolstvom.

Ešte dôležitejšie je, že v lete 2021 Američania stiahli svoje jednotky z Afganistanu a všetkým bolo jasné, že Stredná Ázia nepatrí medzi ich priority. A to znamená, že hlavný motor západného vektora – Američania – sa už o región nezaujímajú v takej miere ako predtým. Európania na to najskôr trochu reptali, pretože nechcú, aby Rusko a Čína prevzali kontrolu nad regiónom pre seba, ale nechcú urobiť nič, aby sa tomu vyhli. Západný vektor sa likviduje sám od seba,“ povedal expert.

To však vôbec neznamená, že medzi Kazachstanom a západnými krajinami nebudú vôbec žiadne vzťahy, domnieva sa Kazantsev. Vysvetľuje, že ide len o zníženie ich intenzity.

Ani Stanislav Pritchin, starší vedecký pracovník Centra postsovietskych štúdií IMEMO RAS, nevidí vážne predpoklady na zmenu zabehnutého modelu Kazachstanu vo vzťahoch s inými krajinami.

"Súčasné orgány nemajú záujem meniť priority, pretože sú opodstatnené a overené časom," povedal.

Odborník zároveň pripúšťa ochladenie politických vzťahov Kazachstanu so Západom vzhľadom na kritiku vedenia Kazachstanu za tvrdé kroky počas januárových udalostí zo strany Európskej únie a Európskeho parlamentu.

"Ale zdá sa mi, že ide o taktické veci." Strategicky nemenia podstatu, pretože zatiaľ nikto neplánuje obmedziť svoju činnosť v sektore ropy a zemného plynu a iných priemyselných odvetviach, “verí Pritchin.

Späť na novinky »

Netreba si vyberať

Andrey Kazantsev z MGIMO je presvedčený, že ruský a čínsky vektor v zahraničnej politike Kazachstanu zosilnie pod jedinou vládou Tokajeva.

"A tu si Kazachstan nebude musieť medzi nimi vyberať, pretože Moskva a Peking nie sú vzájomnou alternatívou."Ak si však vyberiete medzi Západom na jednej strane a Čínou a Ruskom na strane druhej, potom si Tokajev zrejme vyberie to druhé,“ hovorí.

Kazašský politik Kosanov verí, že blízky vzťah jeho krajiny s Ruskom nie je ohrozený.

„Kazachstan a Rusko sú večnými susedmi, spojencami a priateľmi. Sme členmi Euroázijskej únie a sme zaťažení jej záväzkami. Máme 7500 km spoločnej hranice, veľké diaspóry, stáročné priateľstvo a ekonomika je prepojená. Nemyslím si preto, že dôjde k nejakej prudkej zákrute jedným alebo druhým smerom, “povedal.

Stanislav Pritchin súhlasil s tým, že posledné vyhlásenia v ODKB a EAEU opäť naznačujú, že vzťahy medzi Moskvou a Nur-Sultanom zostávajú prioritou pre EAEU.

Analytik zároveň súhlasí, že za kľúčové možno pre neho označiť aj vzťahy s Pekingom, o čom svedčia napríklad časté kontakty diplomatov oboch krajín.

Zároveň však množstvo problémov, ktoré znepokojujú orgány Kazachstanu, nezmizne.

„Potrebujú vyriešiť nahromadené problémy s Čínou. Napríklad problémy s prechodom cez colnicu Khorgos, ktorá kvôli obmedzeniam COVID funguje s vážnymi ťažkosťami a oneskoreniami a, samozrejme, ovplyvňuje obchodné vzťahy medzi krajinami. Čína bola v posledných rokoch lídrom v obchodnom obrate zahraničného obchodu Kazachstanu a koncom minulého roka ju suverénne predbehlo Rusko. Vo veľkej miere je to spôsobené problémami na colnici,“ hovorí odborník z IMEMO RAS.

Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky »

Turecký bazár

Za zmienku stojí, že na pozadí nepokojov v Kazachstane, Číne a Turecku verejne podporovali orgány tohto štátu, a to aj na fórach s účasť svojich susedov. Hovoríme o online summite Číny s piatimi štátmi Strednej Ázie a online summite ministrov zahraničných vecí Organizácie turkických štátov, resp. Pritchin sa domnieva, že ten posledný, ktorý sa uskutočnil 11. januára, bezprostredne po akútnej fáze krízy, bol cieľom „politicky a psychologicky podporiť kazašské vedenie“.

Amirzhan Kosanov zase poradil Rusom, aby „oddelili zrno od pliev, keď hovoria o veľkom vplyve Turecka na Kazachstan“.

„Turecko, rovnako ako všetky nezávislé štáty, môže presadzovať svoju vlastnú politiku. Má svoje taktické a strategické záujmy. A napríklad Kazachstan nezasahuje do vzťahov Turecka s Ruskom. Ale zároveň nikto nezruší náš spoločný turkický pôvod, spoločnú históriu.

Preto je posilňovanie turkického vektora, keď chceme obnoviť naše kultúrne a ekonomické vzťahy s turkickým svetom, prirodzeným procesom.

To je to isté ako „Slovanský bazár“ alebo Slovanský zväz. A keď Rusi hovoria o Ukrajine a Bielorusku, vôbec to neplatí pre medzištátne vzťahy medzi Kazachstanom a Ruskom,“ povedal.

Expert Kazantsev verí, že ideologický faktor vo vzťahoch s Tureckom zostane v Kazachstane, pretože „Tokajev to všetko neobmedzil“.

„To však neznamená, že Turecko bude mať v regióne veľký vplyv. Úprimne povedané, turecký vplyv v regióne nie je teraz porovnateľný s vplyvom Číny. Ale turkický vektor zostane zachovaný, pretože nevidím túžbu kazašskej elity opustiť multivektorovú politiku. Aj keď v mierne upravenej podobe oproti ére Nazarbajeva,“ domnieva sa.

Je tiež možné, že Nur-Sultan čoskoro prejaví záujem o rozvoj vzťahov s inými ázijskými štátmi, napríklad s Indiou, ktorá sama dosť aktívne podporuje spoluprácu s krajinami Strednej Ázie, alebo Japonskom.

bbabo.Net