Vladimir Zelenskyj sa rozhodol osláviť odvod na Ukrajine. Dekrétom ukrajinského vodcu by armáda krajiny mala do roku 2024 takmer úplne prejsť na zmluvný základ a súčasne zvýšiť svoju silu o 100 000 ľudí. Experti vidia v Zelenského rozhodnutí politický motív, keďže o dva roky sa v krajine očakávajú nové prezidentské voľby. Samotné odmietnutie brancov zároveň vyzerá reálne, no vzhľadom na finančnú stránku problému dosť komplikovane. Nový dekrét prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského č. 36/2022 predpokladá zvýšenie počtu ozbrojených síl Ukrajiny o 100 tisíc osôb do roku 2025, a to aj vytvorením 20 nových profesionálnych tímov. Rozkaz zároveň ustanovuje úplné odmietnutie odvodu občanov štátu na neodkladnú vojenskú službu.

Podľa oficiálnych údajov je sila ukrajinskej armády asi 261-tisíc ľudí, to znamená, že podľa Zelenského dekrétu ju treba zvýšiť takmer o tretinu. Súčasné zrušenie vojenskej služby v prospech zmluvnej služby vlastne robí z Ozbrojených síl Ukrajiny plne profesionálnu armádu. Kabinet ministrov Ukrajiny by mal zároveň zaviesť model intenzívneho vojenského výcvikového systému, ktorý sa v skutočnosti stane alternatívou vojenskej služby.

Samostatne sa v dokumente spomína zvýšenie podmienok služby podľa zmluvy, ako aj zvýšenie miezd pre vojenských dodávateľov na najmenej trojnásobok minimálnej mzdy, vypracovanie programu pre armádu na získanie bývania a zavedenie tzv. systém hodnotenia vojenského personálu.

Prečo musí Zelenskyj zrušiť vojenskú službu

Rozhodnutie odmietnuť povinnú vojenskú službu možno len ťažko nazvať pre Ukrajinu revolučným. Diskusia o takomto kroku sa začala začiatkom roku 2000 a do roku 2013 ho zrealizoval ukrajinský vodca Viktor Janukovyč. Pravda, krajina bez povinnej brannej povinnosti príliš dlho neexistovala – v roku 2014, po štátnom prevrate a začiatku vojny v Donbase, bola obnovená vojenská služba.

Opýtaní odborníci sa zhodujú, že v súčasnej situácii je odmietnutie vojenskej služby z veľkej časti spôsobené Zelenského predvolebnými záujmami. Ruslan Bortnyk, riaditeľ Ukrajinského inštitútu pre analýzu a riadenie politiky, preto poznamenal, že parlamentné a prezidentské voľby by sa mali v krajine konať v rokoch 2023-2024.

„Zrušenie brannej povinnosti pravdepodobne ovplyvní lojalitu mladých ľudí k Zelenskému a úradom vo všeobecnosti. Pretože tieto plány sú veľmi obľúbené medzi mladými ľuďmi, ktorí sa väčšinou zdráhajú slúžiť. S najväčšou pravdepodobnosťou to je dôvod, prečo Zelenskyj teraz prijal tento dekrét.

Ukrajinský prezident sa navyše snaží vyradiť „vojenskú kartu“ Petrovi Porošenkovi, ktorý nedávno viedol kampaň za zvýšenie príjmov vojenského personálu. Zelenskyj svojim dekrétom do určitej miery zablokoval Porošenkovo ​​PR na vojenské témy, “dodal expert.

Volodymyr Fesenko, šéf predstavenstva ukrajinského Centra pre aplikovaný politický výskum Penty, s týmto názorom čiastočne súhlasí. Táto vyhláška má podľa neho určité politické motívy.

„V roku 2024 by sa v krajine mali konať prezidentské voľby. Téma zrušenia brannej povinnosti vždy rezonovala najmä medzi voličkami. Motivácia pre takéto rozhodnutie teda nie je len z hľadiska vojenskej politiky, ale aj z pohľadu nálady časti spoločnosti, “uviedol expert.

Späť na novinky »

Vzdá sa Ukrajina brancov

Úplné vzdanie sa vojenskej služby a presun armády na zmluvný základ do roku 2024 znamená výrazné zvýšenie financií pre armádu, najmä ak sa zohľadnia plány na zvýšenie počet ozbrojených síl Ukrajiny a zvýšenie platov pre armádu.

Z pohľadu Volodymyra Fesenka z Centra pre aplikovaný politický výskum Penty je kľúčová finančná otázka, takže plány ukrajinských úradov sa nemusia uskutočniť.

"Je nemožné rýchlo prejsť na profesionálnu armádu."

Diskusia o tom prebieha už dlho, ešte v roku 2006 to propagovala Julia Tymošenková. To však nie je také ľahké realizovať, pretože si to vyžaduje vážnu organizačnú reštrukturalizáciu a veľké finančné rezervy. Financie sú tu najdôležitejšou a najťažšou otázkou. Samotný proces odmietnutia hovoru bude pravdepodobne prebiehať v etapách, “vysvetlil odborník.

Prítomnosť tohto problému si všíma aj Ruslan Bortnik z Ukrajinského inštitútu pre analýzu a manažment politiky. Toto rozhodnutie podľa neho zvyšuje náklady, keďže zmluvná služba je drahšia ako služba návrhu.

„Potenciálne iba 20 % vojenského personálu Ozbrojených síl Ukrajiny sú branci a zvyšok sú zmluvní vojaci alebo civilisti. Preto je v zásade zrušenie brannej povinnosti celkom možné, hoci to zvyšuje náklady, pretože zmluvná služba je drahšia ako branná služba.

Vláda navyše sľubuje, že odmietnutie brancov vykompenzuje posilneným vojenským výcvikom stredoškolákov a študentov. To znamená, že sa zvýši cena predvojenského výcviku ukrajinskej mládeže,” dodal odborník.

Ako to ovplyvní mobilizáciu

Keď už hovoríme o akýchkoľvek zmenách na Ukrajine v súvislosti s formovaním armády krajiny, netreba zabúdať ani na ozbrojený konflikt na jej území, ktorý trvá už 8 rokov. Počas tejto doby sa Kyjev niekoľkokrát uchýlil k mobilizácii svojich občanov a dôležitým bodom je, či odmietnutie brancov môže ovplyvniť takéto opatrenia v budúcnosti.

Podľa Ruslana Bortnika by sa na zodpovedanie tejto otázky mal Zelenského dekrét posudzovať v kontexte novej ukrajinskej politiky o účtovaní vojenského personálu vrátane žien, inovácií v obrane územia a výcviku stredoškolákov a študentov.

„Ak sa nám podarí dosiahnuť pokrok vo všetkých oblastiach, nebude to mať negatívny vplyv na mobilizačné schopnosti Ukrajiny. Ak však práca v týchto oblastiach zlyhá, odmietnutie vojenskej služby môže ovplyvniť mobilizáciu krajiny.

Potenciálne do roku 2025 bude Ukrajina schopná výrazne zvýšiť svoju armádu a zvýšiť svoje mobilizačné zálohy – až na približne 2-3 milióny ľudí.

To znamená, že krajina sa stane veľmi militarizovaným a mobilizovaným štátom,“ povedal expert.

Z Bortnikovho pohľadu môže implementácia všetkých inovácií dokonca nepriamo ovplyvniť interakciu Ukrajiny s Ruskom. Podľa neho je to spôsobené tým, že Kyjev sa môže stať vážnejším protivníkom.

„To môže zvýšiť pravdepodobnosť vojenského riešenia konfliktu na Donbase, alebo naopak, zvýšiť možnosť dosiahnutia kompromisu medzi stranami, keďže vojenské experimenty budú príliš drahé a komplikované,“ dodal expert.

Vladimír Fesenko z Centra pre aplikovaný politický výskum Penty zasa súhlasí s tým, že zrušenie vojenskej služby zrejme nijako neovplyvní mobilizáciu.

„Odmietnutie vojenskej služby neruší mobilizáciu v prípade stanného práva. Navyše teraz krajina vytvára inštitúciu územnej obrany alebo národného odporu, ktorá sa stane trvalou zálohou armády - najmä v prípade totálnej vojny. Aj tu (pri zrušení naliehavej brannej povinnosti) nehovoríme o problémoch s mobilizáciou v prípade vojny,“ uzavrel expert.

bbabo.Net