Podľa oficiálnych údajov 19 krajín používajúcich euro zaznamenalo v januári medziročný nárast spotrebiteľských cien o 5,1 percenta.
Inflácia živená vysokými cenami ropy a plynu dosiahla v Európe rekordné úrovne už tretí mesiac po sebe, čím predĺžila bolesť pre spotrebiteľov a zostrila otázky o budúcich krokoch Európskej centrálnej banky.
19 krajín, ktoré používajú menu euro, zaznamenalo v januári medziročný nárast spotrebiteľských cien o 5,1 percenta, informoval v stredu štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Toto číslo prekonalo rekordy 5 percent v decembri a 4,9 percenta v novembri a bolo najvyššie od začiatku vedenia záznamov v roku 1997.
Veľkú úlohu opäť zohrali stúpajúce ceny energií, ktoré vzrástli o bolestivých 28,6 percenta. Ceny ropy vzrástli, keď sa svetová ekonomika zotavuje z najhorších obmedzení COVID-19, zatiaľ čo ceny zemného plynu v Európe prudko vzrástli v dôsledku vyčerpaných zimných zásob, nižších dodávok z Ruska a obáv z obnoveného vojenského kroku Moskvy proti Ukrajine.
Vyššie účty za energiu pre spotrebiteľov sa v Európe rýchlo stali politickým problémom, keďže vlády zavádzajú dotácie a daňové úľavy, aby zmiernili údery do domácich rozpočtov. Vyššia inflácia spôsobuje, že je pre ľudí drahšie nakupovať všetko od potravín po pohonné hmoty a je jedným z faktorov, ktoré brzdia oživenie Európy.
Napríklad ceny benzínu v Nemecku dosiahli rekordných 1,712 eura za liter, uviedol v stredu nemecký Všeobecný automobilový klub (ADAC). To je ekvivalent 7,31 USD za galón.
Ekonomický rast v eurozóne sa za posledné tri mesiace roku 2021 spomalil na 0,3 percenta, keďže koronavírusové infekcie spôsobené variantom Omicron viedli k novým obmedzeniam a odrádzali spotrebiteľov od osobných aktivít, ako je napríklad stravovanie.
Vysoká inflácia zvýšila pozornosť na štvrtkové zasadnutie Európskej centrálnej banky. Prezidentka banky Christine Lagardeová uviedla, že veľká časť inflácie je spojená s dočasnými faktormi, ktoré by mali nakoniec pominúť.
V dôsledku toho povedala, že je „veľmi nepravdepodobné“, že banka tento rok zvýši úrokové sadzby, čo je typický protijed, ktorý centrálne banky používajú proti nadmernej inflácii.
Banka môže vo štvrtok upustiť od „veľmi“ skôr „nepravdepodobného“, ale inak by sa držala svojej cestovnej mapy založenej na plánoch postupného ukončenia posledného pandemického stimulu do konca roku 2022, povedal Andrew Kenningham, hlavný ekonóm pre Európu v Capital. Ekonomika.
„To by banke pripravilo pôdu na zvýšenie sadzieb s prvým zvýšením začiatkom roka 2023, hoci zvýšenie na konci tohto roka je určite možné,“ povedal Kenningham.
Postoj Európskej centrálnej banky ostro kontrastuje s postojom Federálneho rezervného systému Spojených štátov amerických, ktorý naznačil, že už v marci by mohla začať sériu zvyšovania sadzieb. Ročná spotrebiteľská inflácia v USA dosiahla v decembri 7 percent, čo je 40-ročné maximum.
Analytici tvrdia, že trhy budú sledovať, či dôjde k nejakému posunu vo výhľade Európskej centrálnej banky. Myslí si, že inflácia tento rok prudko klesne a v rokoch 2023 a 2024 klesne na 1,8 percenta.
Poukazuje na dočasné inflačné faktory vrátane prekážok v dodávkach dielov a surovín, ktoré obmedzujú dodávky tovaru a zvyšujú ceny, ako aj na porovnanie s extrémne nízkymi cenami energií počas najhoršieho spomalenia pandémie. Tieto porovnania časom vypadnú zo štatistík inflácie.
bbabo.Net