Odhaduje sa, že mokrade prinášajú výhody v oblasti zdravia, potravinovej a vodnej bezpečnosti štyrom miliardám ľudí na celom svete – no mnohí sú ohrození.

Mokrade – pôda pozostávajúca z močiarov alebo močiarov – boli v priebehu storočí démonizované ako miesta moru, vysušené pre poľnohospodárstvo alebo rozvoj miest a znečistené alebo vydláždené.

Dnes sa však javia ako kľúčové ekosystémy v boji proti klimatickým zmenám.

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov na hodnotenie vedy súvisiacej s klímou, varoval pred potrebou vynaložiť úsilie na obmedzenie nárastu teploty na 1,5 stupňa Celzia (2,7 stupňa Fahrenheita) v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

Svetové mokrade, vrátane močiarov, rašelinísk, záplavových oblastí a pobrežných oblastí, sa považujú za kľúč k dosiahnutiu tohto cieľa – aj keď od roku 1970 zmizlo viac ako 35 percent tejto širokej škály biotopov.

Dlhodobá miera sekvestrácie uhlíka v mokradiach je až 55-krát efektívnejšia ako v tropických dažďových pralesoch. IPCC uznal, že „modrý uhlík“ zachytený živými organizmami v pobrežných a morských ekosystémoch a uložený v biomase a sedimentoch má dvojitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy, ako aj pri prispôsobovaní sa jej.

Napríklad rašeliniská pokrývajú iba 3 percentá zemského povrchu, ale uchovávajú 30 percent všetkého uhlíka na súši. Na splnenie klimatických cieľov 1,5C Parížskej dohody IPCC tvrdí, že je potrebné zabrániť ďalšej konverzii a odvodňovaniu a do roku 2030 treba obnoviť 50 percent všetkých stratených rašelinísk.

Uložený uhlík je stabilný a môže zostať stovky alebo tisíce rokov, ak ho nenarušíte, ale ak sa tieto prostredia zhoršia alebo premenia, môžu sa stať významným zdrojom skleníkových plynov.

„Všeobecné uznanie“

Dňa 2. februára 1971 sa v Ramsare v Iráne stretli predstavitelia 18 krajín a prijali Dohovor o mokradiach, nazývaný aj „Ramsarský dohovor“.

"Miera straty mokradí stále prevyšuje mieru straty suchozemských ekosystémov," povedal Jerker Tamelander, riaditeľ pre vedu a politiku na sekretariáte Ramsarského dohovoru o mokradiach.

Ale „zmena v tom, ako svet vníma mokrade, je čiastočne výsledkom práce vykonanej ako súčasť dohovoru“, vrátane jeho vedeckého a technického kontrolného panelu a toho, ako krajiny reagovali na údaje, ktoré zhromaždil.

Zmluva má dnes 172 signatárov a 2. február je celosvetovo označený ako Svetový deň mokradí. Tento rok sa oslavuje ako medzinárodný deň OSN, po jeho prijatí Valným zhromaždením 30. augusta 2021.

"Teraz máte toto univerzálne uznanie, ktoré vyplýva z rezolúcie Valného zhromaždenia, ktorá vyzýva agentúry OSN a iné agentúry, aby pozorovali a konali, takže je to multiplikátor," povedal Tamelander.

"Bolo pre nás veľmi pozitívne vidieť, že uznesenie podporilo viac ako 70 krajín."

Čo sa zmenilo v globálnom svedomí, podľa Tamelandera, je stanovenie klimatických cieľov, vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja v roku 2015 Valným zhromaždením OSN, zameraných na dosiahnutie „lepšej a udržateľnejšej budúcnosti pre všetkých“ do roku 2030.

"Aby sme ich dosiahli, musíme venovať veľkú pozornosť mokradiam," povedal.

Hoci mokrade stále pokrývajú globálnu oblasť 1,2 miliardy hektárov (2,96 miliardy akrov) – väčšiu ako Kanada – kvalita zostávajúcich mokradí trpí v dôsledku odvodňovania, znečistenia, inváznych druhov, neudržateľného využívania, narušených režimov prúdenia a zmeny klímy.

Podľa zistení Ramsarského dohovoru sú zmeny vo využívaní pôdy od roku 1970 najväčšou hnacou silou degradácie vnútrozemských mokradí, ktorá je spôsobená rastom populácie a naopak rastúcou potrebou poľnohospodárskej pôdy.

Odhaduje sa, že mokrade prinesú výhody v oblasti zdravia, potravinovej a vodnej bezpečnosti štyrom miliardám ľudí na celom svete tým, že podporia poľnohospodárstvo ako zdroj vody pre plodiny a dobytok, podľa Global Wetland Outlook, publikovaného Ramsarom v roku 2021. Okrem toho zohrávajú úlohu v zníženie rizika katastrof, ako sú suchá a záplavy.

Pandémia koronavírusu priniesla do popredia aj súvislosti medzi životným prostredím a zdravím. Degradácia týchto krehkých ekosystémov pravdepodobne podporí obchodovanie s voľne žijúcimi zvieratami, čím sa zvýši riziko vzniku a prenosu chorôb, keďže podľa Ramsaru je 40 percent druhov závislých od mokradí.

Na zvrátenie trendu straty a degradácie mokradí sú podľa Ramsara potrebné transformačné opatrenia.

"Poľnohospodárstvo je veľmi závislé od vody, na poľnohospodárstvo potrebujete mokrade," povedal Tamelander. „Financovanie poľnohospodárstva zamerané na ochranu mokradí je teda dobrou investíciou do poľnohospodárstva. To je to, o čo by sme sa mali snažiť čo najviac."

bbabo.Net