Bbabo NET

Správy

Arménsko videlo príčiny karabašskej vojny v „fragmentácii“ v oblasti OBSE

Kaukaz (bbabo.net), - Množstvo deštruktívnych procesov v priestore OBSE viedlo na jeseň roku 2020 k vojne v Karabachu. Tento názor zdieľal dnes, 9. februára, námestník ministra zahraničných vecí Arménska Armen Ghevondyan, ktorý vystúpil na konferencii "Kolektívna bezpečnosť v novej ére: Skúsenosti a vyhliadky ODKB" v rámci medzinárodného diskusného klubu Valdai.

Námestník ministra zahraničných vecí Arménska pri diskusii o dôvodoch 44-dňovej vojny v regióne poukázal na rozpor medzi bezpečnostnými mechanizmami vytvorenými v Európe a ich praktickými výsledkami. Za najnázornejší príklad označil Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe (zmluva CFE, podpísaná 19. novembra 1990 v Paríži). Podľa námestníka arménskeho ministra "Zmluva CFE na papieri a Zmluva CFE na Zemi sú úplne odlišné veci."

Táto zmluva nedokázala zabrániť prípravám na vojnu, samotnej vojne a pretekom v zbrojení. Arménsko to videlo na vlastné oči na príklade azerbajdžanskej agresie voči ľuďom v Náhornom Karabachu, argumentoval Ghevondyan.

Vo všeobecnosti po studenej vojne došlo v oblasti zodpovednosti OBSE k „roztriešteniu bezpečnosti“, uviedol vysokopostavený diplomat.

„Koncept nedeliteľnosti bezpečnosti prijatý štátmi OBSE je spochybnený ako nikdy predtým. Sľub neposilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných už nie je ani len ašpiráciou,“ upozornil účastníkov fóra námestník ministra zahraničných vecí Zakaukazskej republiky.

V oblasti OBSE existujú rôzne bezpečnostné zóny – „jadro“ a „periféria“. A ak sa na dianie v jednom regióne pozerá cez prizmu „periférnej“ bezpečnosti, tak podobné procesy v „jadre“ sú vnímané ako kríza celej „rodiny“.

„Tento prístup sa jasne prejavil počas 44-dňovej vojny v Karabachu, stal sa vyvrcholením samotnej fragmentácie bezpečnosti, ktorá vznikla dávno pred samotnou agresiou Azerbajdžanu,“ povedal Ghevondyan.

Ruský prezident Vladimir Putin, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan podpísali 9. novembra 2020 spoločné vyhlásenie o úplnom zastavení bojov v Náhornom Karabachu, ktoré sa začalo 27. septembra a trvalo 44 dní. V dôsledku vojny arménska strana stratila kontrolu nad všetkými oblasťami v okolí neuznanej Náhornej Karabachskej republiky (NKR), ako aj nad časťou bezprostredného územia NKR, vrátane miest Šuši a Hadrut. V oblasti konfliktu sú rozmiestnené ruské mierové jednotky.

Arménsko videlo príčiny karabašskej vojny v „fragmentácii“ v oblasti OBSE