Kaukaz (bbabo.net), - Portál DalmaNews zverejnil článok Shorena Papashviliho s názvom „Územná integrita alebo NATO – za čo hlasuje 78 % respondentov v Gruzínsku?“.

Spoločný sociologický výskum európskej kancelárie Carnegie Endowment for International Peace a Georgian Foundation. Levana Mikeladze - "Budúcnosť Gruzínska" v časti, kde sa otázka týkala voľby medzi územnou celistvosťou krajiny a jej vstupom do NATO a Európskej únie, vyvolala v gruzínskej spoločnosti nespokojnosť. Z pochopiteľných dôvodov sa téma stala predmetom aktívnej diskusie na sociálnych sieťach.

Pomerne dlhý dotazník európskej kancelárie American Carnegie Endowment pokrýva rôzne témy, od nedávnej histórie Gruzínska až po pandémiu. Okrem toho sa otázky týkajú etnickej identity a náboženskej tolerancie, úlohy gruzínskej pravoslávnej cirkvi, nedávnej minulosti krajiny a postojov k Západu. Na otázku položenú počas štúdia - "Čo si vyberiete, ak si budete musieť vybrať na jednej strane medzi návratom Abcházska a Južného Osetska a na druhej strane vstupom do NATO a Európskej únie?" - 78 % všetkých respondentov si zvolilo návrat Abcházska a Južného Osetska a 13 % - vstup do NATO a Európskej únie.

Na rozdiel od obyvateľov Tbilisi, obyvatelia iných miest menej podporia ústupok v otázke územnej celistvosti v prospech členstva v NATO a EÚ. Preto 19 % opýtaných obyvateľov Tbilisi uprednostnilo vstup do NATO a Európskej únie pred obnovením územnej celistvosti. V regiónoch túto myšlienku podporuje menej ľudí: na dedinách - 12% av iných mestách - 9%. Pre územnú celistvosť sa zároveň rozhodlo 75 % obyvateľov Tbilisi, 79 % v dedinách a 80 % v iných mestách. Pokiaľ ide o nerozhodnutých, ich počet je 5 %, 7 a 9 %.

Toto znenie otázky na sociálnych sieťach bolo nazvané „rúhačské, provokatívne a prefíkane zasadené“:

"Táto otázka je provokatívna a obsahuje separatizmus... Zaujímalo by ma, ako boli vybrané cieľové skupiny";

„Aj keby Abcházsko a Južné Osetsko neboli protiváhou, NATO už dlho nemalo toľko podporovateľov. To znamená, že postupne dávajú ľuďom želané názory a každý rok si ich umelo privyknú!

„Povedzme, že NATO a integrita Gruzínska sa postavia na misky váh (pravdepodobnosť 0,1 %), ak takáto dohoda bude vypracovaná, mal by to byť vážny právny dokument so všetkými vypočítanými dôsledkami a hrozbami, existujúcimi a očakávané, a čo je najdôležitejšie — s medzinárodnými zárukami a ručiteľmi. Ale kto to potrebuje? Opäť by mala fungovať naša stáročná skúsenosť a dokonca aj pud sebazáchovy, pre ktorý by mala byť v prvom rade jednota v rámci krajiny, túžba zachrániť krajinu a ľudí!“;

„S kým som na túto tému hovoril, všetci zástancovia obnovenia územnej celistvosti Gruzínska. Abcházsko a „Južné Osetsko“ nikto nevymení za NATO a Európsku úniu. Naopak, počet podporovateľov združenia „3 + 3“ každým dňom rastie“;

„Iľja Čavčavadze, ktorý ako lekár počúval tlkot srdca gruzínskeho ľudu, často poukazoval na náš obdiv ku všetkému cudziemu ako na jednoznačne škodlivú a zlomyseľnú stránku, ktorá sa v 21. storočí stala obzvlášť vulgárne chytľavou a charakteristickou, vo vymytých mozgoch liberálnou ideológiou Gruzíncov a bol povýšený do hodnosti štátnej ideológie... Vláda, lipnúca na fatamorgánach NATO, to podpísala vlastnou rukou, ani sa nepýtala ľudí... Za toto by mala spoločnosť prinajmenšom požadovať od neho odpoveď a trhať mu nad hlavou tento Kots-Natsovský zápis do ústavy!

Dimitri Lordkipanidze, gruzínsky aktivista za ľudské práva a člen gruzínskeho parlamentu na 7. zvolaní, sa domnieva, že diagram publikovaný na základe výsledkov štúdií uskutočnených US Carnegie Endowment v Gruzínsku jasne ukazuje výber gruzínskej spoločnosti medzi obnovou územných integritu a integráciu do Severoatlantickej aliancie. Podľa neho bol v roku 2017 pod vplyvom západných partnerov urobený vstup do ústavy Gruzínska, podľa ktorého bola v mene gruzínskeho ľudu vyhlásená zahraničnopolitická voľba v kontexte príslušnosti k euroatlantickému priestoru. „jediné nemenné rozhodnutie“ a ako „historická voľba a konečný cieľ“!„Napriek tomu, že základný zákon krajiny nie je politickým a právnym dokumentom, ktorý odráža prechodné politické trendy, toto ustanovenie sa premietlo do ústavy krajiny, čím účinne blokuje všetky pokusy považovať ho za otázku referenda – a priamy prejav demokracie, aspoň počas platnosti tejto ústavy! A to v skutočnosti okrem porušovania našich základných občianskych práv znamená obmedzovanie suverenity krajiny a zbavuje nás možnosti upevnenia si výhodného a výhodného postavenia ako vo všeobecnosti v modernom systéme medzinárodných vzťahov, tak aj vo vzťahu k k účasti na platforme regionálnej spolupráce,“ hovorí Dmitrij Lordkipanidze.

Podľa neho existuje dobrovoľnosť nanútená zvonku.

„Preto je potrebné okamžite začať so zberom podpisov na území krajiny i za jej hranicami v oblasti pôsobenia konzulárnych misií pod požiadavkou stiahnuť ten zotročujúci záznam, ktorý je v rozpore s duchom ústavy. vyhlásil gruzínsky ľud!“ hovorí Lordkipanidze.

Politológ Gigla Baramidze, bývalý gruzínsky veľvyslanec v Arménsku, negatívne hodnotí prítomnosť takéhoto zápisu v ústave Gruzínska. Verí, že vstup do akéhokoľvek vojenského bloku, či už dobrého alebo zlého, nie je ústavná záležitosť a tento bod bol zavedený silou. Takéto otázky môžu byť napísané v programe rozvoja krajiny, ale nie v ústave.

„Dnes tento blok existuje, ale zajtra sa môže rozpadnúť. A budeme meniť ústavu v závislosti od situácie? Ústava by mala povedať, že Gruzínsko je súčasťou univerzálnej civilizácie, že kresťanské ortodoxné Gruzínsko výrazne prispelo k svetovej civilizácii,“ hovorí Baramidze.

Navyše je neprijateľné, aby odborník uvažoval o EÚ a NATO v rovnakom kontexte. Domnieva sa, že otázka je nielen nesprávne položená, ale je aj rúhavá. Odpovede sú zároveň podľa Baramidzeho správne.

„Ako môže stáť členstvo v akejkoľvek vojenskej štruktúre cenu straty Abcházska a Samachabla (Južné Osetsko – pozn. red.)? Pokiaľ to nepriateľ neponúkne! Sme súčasťou Európy, Gruzínci sú jedným zo zakladateľov európskej civilizácie a nech od nás nikto nežiada vďaku za prijatie do Európskej únie. Skôr či neskôr sa to stane. Európska únia je jedna otázka a vstup alebo nevstúpenie do vojenského bloku NATO je druhá. Tieto otázky boli skombinované, pretože keby bola otázka o NATO položená samostatne, bolo by 0 % kladných odpovedí,“ povedala Gigla Baramidze pre Dalma News.

Ak by malo byť Gruzínsko prijaté do NATO, malo sa to podľa neho urobiť oveľa skôr, ale dnes tomu nie je naklonená ani doba, ani situácia.

„Ak nás naozaj chcú prijať do NATO, prečo sme boli odmietnutí, keď prijali Albánsko a Rumunsko? Ktorá z týchto krajín má lepšiu demokraciu ako Gruzínsko? Bolo dobré prijať Gruzínsko do vojenského bloku od roku 2001 do roku 2008, kým sa ruské jednotky stiahli. Potrebujeme teraz vojakov NATO? Prečo sa nespýtajú Abcházcov, či chcú vstúpiť do NATO? Preto by táto otázka mala byť predložená na referendum,“ hovorí Gigla Baramidze.

Autori štúdie sa pokúsili určiť nálady prevládajúce v gruzínskej spoločnosti voči západným krajinám a združeniam.

Ako sa ukázalo, podľa názoru väčšiny (39 %) môže Gruzínsku najlepšie pomôcť EÚ. Relatívne menšia časť (24 %) sa domnieva, že najlepšiu pomoc poskytnú Spojené štáty a najmenšia časť (13 %) očakáva najlepšiu podporu Gruzínsku od Ruska. Približne rovnaký počet respondentov (15 %) sa domnieva, že žiadna z týchto krajín nedokáže Gruzínsku pomôcť a 8 % nepozná odpoveď na otázku.

Etnickí Gruzínci väčšinou očakávajú pomoc od EÚ a USA, kým predstavitelia etnických menšín často menujú Rusko. Bohatšie obyvateľstvo verí, že EÚ a USA môžu Gruzínsku pomôcť. A chudobní ľudia často volajú Rusko. Obyvatelia Tbilisi v odpovedi na túto otázku uprednostňujú Západ a obyvatelia dedín uprednostňujú Rusko.

Pokiaľ ide o integráciu Gruzínska do EÚ, 78 % opýtaných podporilo vstup Gruzínska do EÚ, 14 % bolo proti a 8 % nevedelo alebo nechcelo na otázku odpovedať. Ďalšia analýza tohto problému ukázala, že etnické menšiny s menšou pravdepodobnosťou podporia členstvo Gruzínska v EÚ (53 %) v porovnaní s etnickými Gruzíncami (82 %).

Túžba integrovať sa do EÚ má viacero dôvodov. Najčastejšie hovoria, že Gruzínci budú môcť ľahšie študovať a pracovať v krajinách EÚ, že Gruzínsko sa stane viac európskou krajinou. Údaje naznačujú, že ekonomické výhody nie sú jediným dôvodom, prečo majú Gruzínci tendenciu integrovať sa do Európskej únie, ale existujú aj kultúrne dôvody. Medzi možné dôsledky integrácie do EÚ mnohí respondenti uviedli lepšiu ochranu ľudských práv a zlepšenie úrovne demokracie.

bbabo.Net