Ukrajina (bbabo.net), - Dohoda o voľnom obchode medzi Ukrajinou a Tureckom, ktorú ukrajinské úrady prezentovali ako veľký úspech, je v skutočnosti veľkým zahraničnopolitickým víťazstvom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. V súčasnom stave tureckej ekonomiky zúfalo potrebuje rozširovať svoje trhy a Ukrajina, ktorá v posledných rokoch zažila masívnu deindustrializáciu, pravdepodobne nebude schopná ponúknuť Turecku významné objemy produktov s vysokou pridanou hodnotou. Ukrajinskí priemyselníci už vyjadrili obavy, že otvorenie krajiny tureckému dovozu bude pre nich ďalšou ranou, no tieto argumenty ignorovala ich vláda, ktorá vo vzťahoch s južným susedom sleduje predovšetkým politické ciele.
Ukrajinu na prvý pohľad skutočne viac zaujímalo podpísanie dohody, o ktorej sa diskutovalo takmer dvanásť rokov. V minulom roku dosiahol jej obchodný obrat s Tureckom 7,38 miliardy USD, z čoho 4,14 USD pochádzalo z ukrajinského exportu, a teraz ukrajinské úrady očakávajú, že pozitívna obchodná bilancia sa môže posilniť. Podľa ukrajinskej ministerky hospodárskeho rozvoja Julie Sviridenko dohoda podpísaná minulý týždeň počas návštevy Recepa Tayyipa Erdogana v Kyjeve počíta s nulovaním ciel zo strany Turecka na viac ako 10 000 komoditných položiek, čo predstavuje 95 % z celkového počtu tovarov. a na viac ako 1 300 položiek budú podliehať colným kvótam alebo zníženým clám.
V súčasnosti ukrajinské podniky vyvážajú do Turecka výrobky len za 1100 položiek, takže sa predpokladá, že rozsah dodávok sa môže výrazne rozšíriť, keďže teraz 70 % dodávok ukrajinských výrobkov do Turecka tvorí obilie a kovy. Ukrajinská strana navyše verí, že dohoda vyrovná podmienky vzájomného obchodu. Až donedávna bola priemerná sadzba dovozného cla na ukrajinský tovar do Turecka takmer 29 %, kým na turecký dovoz na Ukrajinu to bolo v priemere len 5 %.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri podpise zmluvy s Erdoganom povedal, že bezprostredným cieľom je zvýšiť bilaterálny obchod na 10 miliárd USD. polkrát. Hlavná otázka však zostáva otvorená: v prospech koho sa bude obchodná bilancia vyvíjať v nových podmienkach?
Pre Ukrajinu je hlavným problémom to, že jej ekonomika má príliš jednoduchú štruktúru a ukrajinské podniky určite nedokážu naplniť Turecko tovarom s vysokou pridanou hodnotou. Zároveň jedna z hlavných položiek ukrajinského vývozu – obilie – nebola zahrnutá do rozsahu dohody výmenou za možnosť získať úľavy na iné položky, hoci ukrajinské orgány ubezpečujú, že obilie už predtým vstúpilo na turecký trh. s prakticky nulovým clom a táto situácia bude pokračovať aj v budúcnosti. Ukrajinský kov však dostane preferencie pri exporte do Turecka, čo ho pravdepodobne zatraktívni v porovnaní s ruským.
Pre Turecko poskytne ľahší prístup na ukrajinský trh možnosť exportovať zložité priemyselné produkty, ktorých produkciu turecká ekonomika v posledných rokoch celkom suverénne ovládala a stala sa veľkou „montovňou“ pre susedné krajiny. Najtypickejším príkladom je automobilový priemysel. V Turecku, pripomína Federácia zamestnávateľov automobilového priemyslu Ukrajiny, je 13 tovární takých svetoznámych značiek ako Honda, Hyundai, Fiat, Ford, Isuzu, Renault a Toyota, ktoré vyrábajú všetky typy vozidiel a väčšina tieto modely sú priamymi konkurentmi produktov ukrajinských podnikov. Dodávky z Turecka už tvoria viac ako 6 % celkového dovozu áut na Ukrajinu, pričom za posledných šesť rokov bolo do Turecka oficiálne vyvezené len jedno ukrajinské auto.
V dôsledku toho má Ukrajina v tejto pozícii akumulovaný obchodný deficit vo výške viac ako 440 miliónov dolárov a neexistujú žiadne predpoklady na zmenu situácie - kedysi silný ukrajinský automobilový priemysel už dlho a sebavedome leží na jej strane. Podpis dohody o zóne voľného obchodu s Tureckom takmer úplne zastaví rozvoj strojárskeho priemyslu na Ukrajine, sú si istí jej zamestnávatelia. K takémuto výsledku podľa ich názoru prispeje obrovské množstvo výhod, ktoré turecké úrady poskytujú investorom v automobilovom priemysle - na Ukrajine sú všetky zodpovedajúce náklady zahrnuté do výrobných nákladov a vďaka nim je cenovo nekonkurencieschopné.V dôsledku okrúhleho stola, ktorý v predvečer Erdoganovej nedávnej návštevy Kyjeva usporiadalo viac ako 40 ukrajinských priemyselných podnikov, zaznela výzva na vládu, aby nenútila podpísanie dohody s Tureckom. Účastníci akcie varovali ukrajinské úrady, aby sa im z úspechu netočila hlava, keďže v minulom roku bol výrazný nárast exportu do Turecka spojený s cenovým boomom na trhoch s poľnohospodárskymi surovinami a železnými kovmi a nemal vplyv na všeobecnú dlhodobý trend v obchode medzi krajinami. Podiel strojárskych výrobkov na ukrajinskom exporte do Turecka je len 3 %, ale v tureckom importe na Ukrajinu dominujú strojárske produkty (24,1 %) a ľahký priemysel (16,1 %), zelenina a ovocie (13,1 %), ropné produkty, liečivá a rôzne chemické produkty. Inými slovami, Ukrajina už z väčšej časti nedokáže sama vyrábať v množstvách dostatočných na významný export.
Takmer všetci predstavitelia ukrajinského priemyslu, ako ukázal prieskum uskutočnený organizátormi okrúhleho stola, veria, že turecký dovoz má tendenciu rásť a predstavuje hrozbu pre domáceho výrobcu. V tejto súvislosti priemyselníci opäť nastolili otázku rozšírenia štátnej podpory pred vládu. "Nie je čas - musíme podniknúť naliehavé kroky!" - vyjadril sa k podpisu dohody o voľnom obchode šéf Federácie zamestnávateľov Ukrajiny (FUE) Ruslan Iľjičev. Podľa jeho názoru je dokument podpísaný ukrajinským premiérom Denisom Shmygalom a tureckým ministrom obchodu Mehmetom Musom akousi domácou úlohou pre ukrajinské orgány, ktoré si musia dôkladne preštudovať systém priemyselných investičných stimulov vytvorený v Turecku.
Je pozoruhodné, že FRU sa už niekoľko rokov snaží sprostredkovať úradom svoje stanovisko k voľnému obchodu s Tureckom, pričom trvá na potrebe zásadnej revízie pozícií ukrajinskej strany. Obavy rástli, keď Turecko rýchlo zlepšilo svoju obchodnú bilanciu s Ukrajinou. Ak mala Ukrajina v roku 2014 prebytok viac ako 2 miliardy dolárov, tak do roku 2019 sa rádovo znížila na 260 miliónov dolárov, pričom sa zvýšili kvantitatívne objemy ukrajinského exportu.
Krátko pred podpisom turecko-ukrajinskej dohody FRU zverejnila veľkú štúdiu o obchode medzi oboma krajinami, v ktorej sa osobitná pozornosť venovala analýze komplementárnosti, resp. komplementárnosti vzájomných dodávok. Ako sa ukázalo, v rokoch 2007-2012 si Ukrajina a Turecko udržiavali pomerne vysoký vzájomný dopyt po exportných produktoch a konkurencieschopnú schopnosť dodávať zodpovedajúci tovar na zahraničný trh. Potom sa však situácia dramaticky zmenila v prospech Turecka: od roku 2013 na Ukrajine dopyt po tovare, na ktorý sa tureckí výrobcovia špecializujú, neustále prevyšuje dopyt tureckých partnerov po tovare, ktorý ukrajinská strana dodáva na zahraničné trhy. Navyše v štruktúre ukrajinského exportu začali prevládať tovary, o ktoré nie je zvýšený záujem zo strany tureckých importérov a tureckí výrobcovia rozvíjali exportný potenciál v tých odvetviach, po ktorých produktoch je na Ukrajine značný dopyt.
Ak tieto formulácie preložíme do dostupnejšieho jazyka, potom hovoríme o tom, že za posledných osem rokov sa ukrajinská ekonomika stávala čoraz primitívnejšou, zatiaľ čo Turecko za ten istý čas úspešne zvyšovalo svoj priemyselný potenciál (aj keď pri náklady na vysokú infláciu a neustály pokles jej meny). Príznačné, že spúšťačom degradácie ukrajinskej ekonomiky bola ďalšia obchodná dohoda – o hospodárskej integrácii s Európskou úniou, peripetie okolo ktorej vyvolali známe udalosti z rokov 2013-2014. Ideológia tejto dohody, ktorá predpokladala maximálne otvorenie trhov pre tovar z EÚ výmenou za prízračnú príležitosť pre ukrajinský tovar rozšíriť svoju prítomnosť v Európe, sama o sebe demonštrovala špecifické kompetencie ukrajinských vyjednávačov. Okrem toho Ukrajina pri vstupe do WTO súhlasila aj s nevýhodnými podmienkami pre seba a stanovila priemerné sadzby dovozného cla na úrovni približne 5 %.
Zdá sa, že rovnaký príbeh ako pri dohode o európskej integrácii sa odohral aj pri príprave dohody s Tureckom – nie náhodou FRU opakovane zdôrazňovalo, že vyjednávacia pozícia Ukrajiny zostáva od roku 2012 nezmenená, hoci odvtedy sa zmenila napr. tieto dve krajiny príliš veľa. Turecko, spoliehajúce sa na protekcionizmus, sa dokázalo premeniť na jedného z najdynamickejších svetových exportérov priemyselných produktov, zatiaľ čo Ukrajina stále dokáže potešiť svetový trh najmä surovinami – kovmi a obilím. Vo všeobecnosti sa podiel surovín na ukrajinskom exporte do Turecka v rokoch 2007-2019 zvýšil zo 16,7 % na 52,3 %, pričom podiel medziproduktov klesol zo 78 % na 39,8 %.Súčasný potenciál týchto dvoch ekonomík je jednoznačne neporovnateľný, takže Turecko si teraz môže dovoliť otvoriť svoje trhy pre Ukrajinu bez obáv, že ukrajinské produkty vytlačia svoje vlastné produkty. Na Ukrajine vyzerá situácia presne opačne. Dá sa uviesť ešte jeden charakteristický príklad z tej istej sféry automobilového priemyslu: v októbri minulého roku sa na Ukrajine predalo 98 tureckých autobusov a len 65 autobusov vlastnej výroby, hoci donedávna mali ukrajinské závody v tomto segmente dosť sebavedomé postavenie.
Orientačne vyzerá aj obraz dovozu hnojív z Turecka. Na začiatku minulého desaťročia bol jeho objem minimálny, ale už v roku 2019 Turecko poslalo na Ukrajinu hnojivá v hodnote úctyhodných 54 miliónov dolárov atď. Na všetkých týchto trhoch môže uľahčený prístup tureckého tovaru, ak nie dokončiť zvyšky Ukrajinský priemysel mu potom spôsobí ešte väčšie škody. „Tempo a objem rastu tureckého dovozu produktov ľahkého priemyslu predstavujú veľkú hrozbu vytlačenia ukrajinských výrobcov z domáceho trhu a už teraz majú negatívne dôsledky pre domáce podniky,“ uvádza najmä združenie Ukrlegprom.
Ďalšie želanie priemyselných kruhov – doplniť obchodnú dohodu o investičnú zložku – ukrajinské úrady, pripravujúce balík dohôd s Tureckom, zrejme vypočuli. Nová medzivládna dohoda o spolupráci v oblasti špičkových technológií, letectva a kozmického priemyslu formalizuje plány na vybudovanie podniku na Ukrajine na výrobu slávnych tureckých bezpilotných lietadiel Bayraktar, ktoré Volodymyr Zelenskyj oznámil vlani na jeseň. Či však tento čisto politický projekt budú nasledovať aj ďalšie turecké iniciatívy na lokalizáciu výroby na Ukrajine, je stále otvorenou otázkou – odpoveď na ňu opäť závisí od toho, či budú ukrajinské úrady schopné vytvoriť konkurenčné podmienky pre investorov.
Záujem Turecka o rozšírenie prítomnosti svojho tovaru na ukrajinskom trhu je pritom úplne determinovaný špecifikami Erdoganovej hospodárskej politiky, ktorá sa spolieha najmä na modernizáciu exportu. V situácii neustálej finančnej krízy a neutíchajúceho pádu líry nemá Turecko inú možnosť, ako doplniť devízové rezervy, okrem rýchleho nárastu exportu. Minulý rok podľa Tureckého štatistického inštitútu vzrástol export na Ukrajinu o 43 % na 2,9 miliardy USD. štatistiky vzájomného obchodu tureckého exportu služieb cestovného ruchu, potom celková bilancia jednoznačne nebude v prospech Ukrajiny. Turecko preto robí v súvislosti s novými obchodnými podmienkami veľké plány. Rushen Cetin, šéf turecko-ukrajinskej obchodnej rady pre zahraničné ekonomické vzťahy, je presvedčený, že cieľ zvýšiť obchod na 10 miliárd dolárov je realizovateľný podľa podmienok podpísanej dohody do dvoch až troch rokov.
Na Ukrajine hneď po podpise dohody s Tureckom zazneli vyhlásenia, že liberalizácia obchodu podnieti rast ekonomiky krajiny. Vyššie spomenutá štúdia FRU však predpovedá presne opačný výsledok: uzatvorenie dohody o voľnom obchode s Tureckom bez zohľadnenia národnohospodárskych záujmov Ukrajiny povedie k spomaleniu tempa rastu jej HDP o 1,5 % a výroba odvetvia - o 8,8 %. Ale aj v podmienkach vzájomne výhodných ústupkov bude efekt vytvorenia zóny voľného obchodu v strednodobom horizonte pre Ukrajinu nevýznamný a nestabilný, domnievajú sa autori správy. Nedajú sa očakávať kvalitatívne štrukturálne posuny v ukrajinskom exporte a turecká obchodná expanzia je schopná zablokovať všetky hypotetické výhody pre Ukrajinu z voľného obchodu s jej južným susedom.
bbabo.Net