Pandémia COVID-19 zasiahla nás všetkých. Ako žijeme, pracujeme, študujeme, podnikáme a komunikujeme – zdá sa, že takmer všetko sa zmenilo. S miliónmi stratených životov po sebe zanechala bolestivé spomienky, ale aj príbehy o hrdinstvách. Pandémia roztrhala aj náš svet, odhalila krehkosť a odolnosť sociálnych štruktúr a politických systémov a zároveň znásobila už existujúce trhliny v geopolitických a sociálno-ekonomických podmienkach.

Od individuálnej a spoločenskej úrovne až po národnú a medzinárodnú sféru nás pandémia prinútila prehodnotiť naše myšlienky a činy zmysluplným spôsobom. Rozhodnutia, ktoré teraz robíme pri riešení výziev a využívaní príležitostí, ktoré priniesla táto bezprecedentná kríza, budú formovať svet na ďalšie desaťročia.

Dobrou správou je, že omicron, v súčasnosti dominantný variant COVID-19, je nákazlivejší, ale menej smrtiaci ako jeho predchodcovia. Objavujúci sa konsenzus medzi odborníkmi na zdravie je, že väčšia globálna vakcinácia a imunita komunity ju časom premenia na vírus podobný chrípke, ktorý možno kontrolovať každoročnými vakcínami.

Je len otázkou času, kedy Svetová zdravotnícka organizácia vyhlási COVID-19 za endemický. Jeho sociálne a ekonomické účinky však budú pravdepodobne pokračovať, čím sa posilní potreba dosiahnuť správne priority v postpandemickom svete.

Čo to znamená na individuálnej a spoločenskej úrovni, je väčšie povedomie verejnosti o nebezpečenstvách života vo svete, kde naša neukojiteľná túžba po moci a zdrojoch ohrozila prežitie ľudskej rasy. Najmä mestské bývanie odzrkadľuje neutíchajúci ošiaľ nezdravého konzumizmu uprostred rastúceho populačného tlaku a erodujúcej občianskej vybavenosti. Preto, ak nie sme ochotní zmeniť svoj životný štýl tvárou v tvár skutočným hrozbám pre globálny ekosystém a biodiverzitu, súdny deň nemusí byť tak ďaleko.

Samozrejme, všetky vlády musia poskytovať náležité verejné služby počas akútnych zdravotných mimoriadnych udalostí, ako je tento. Od občanov sa však tiež očakáva, že sa v takýchto kritických časoch budú navzájom vcítiť a prispôsobiť sa novému normálu. V mnohých prípadoch nie, pričom niektorí otvorene popierajú obmedzenia COVID-19 alebo sú v režime popierania. Nedostatkom je aj zvýšený zmysel pre spoločenskú zodpovednosť: rýchlo sme prijali digitálne správanie prostredníctvom práce a učenia na diaľku, telemedicíny a elektronického obchodu, ale pomaly sme plnili naše občianske záväzky, pokiaľ ide o odstraňovanie nerovností medzi vekovými a rodovými rozdielmi, etniká a geografických oblastí.

S občianskou zodpovednosťou úzko súvisí aj otázka dôvery verejnosti v štát. Skutočnosť, že niektoré krajiny reagovali na pandémiu a jej sociálno-ekonomické dôsledky veľmi efektívne, zatiaľ čo mnohé iné zlyhali pri riešení tejto veľkej úlohy, nás núti prehodnotiť úlohu vlády a povahu politického systému.

Čína verzus USA a Európa ponúka výstižnú prípadovú štúdiu. Čína bola prvou krajinou, ktorú zasiahol COVID-19, no v boji proti vírusu dosiahla obrovský úspech. Porovnajte reakciu Pekingu na pandémiu s reakciou demokratických USA a Európy a rozdiely budú jasné. Zoberme si napríklad ich súčasné počty úmrtí na obyvateľa: Napriek tomu, že Čína je domovom viac ako 1,4 miliardy ľudí, utrpelo menej ako 5 000 úmrtí, zatiaľ čo USA a Európa spolu stratili viac ako 2,5 milióna životov z celkovej populácie približne 1. miliardy.

Čínska ekonomika sa navyše pomerne rýchlo zotavila. Tempo rastu jej hrubého domáceho produktu v minulom roku bolo takmer dvojnásobné v porovnaní s USA a Európou. Správa o globálnych rizikách 2022 Svetového ekonomického fóra odhaduje, že do roku 2024 rozvojové ekonomiky (okrem Číny) klesnú o 5,5 percenta pod svoj očakávaný rast HDP pred pandémiou, zatiaľ čo vyspelé ekonomiky prekonajú svoj rast o 0,9 percenta.

Čína tiež netrpela sociálnou a politickou nestabilitou, zatiaľ čo USA a Európa zažili počas pandémie bezprecedentné otrasy. Rozsah politickej polarizácie v USA zdôraznilo neslávne známe povstanie v Kapitole vlani v januári. Neúspechy štátov pri zvládaní zdravotnej krízy a jej sociálno-ekonomických dôsledkov v celej Európe upevnili ultranacionalistický populizmus spolu s jeho neliberálnymi praktikami. Ojedinelé úspešné príbehy malých demokracií, ako je Taiwan a Južná Kórea, tiež blednú v porovnaní s dôveryhodnými reakciami štátov z Číny, Arabského zálivu a mestských štátov, ako je Singapur. Dokonca aj veľká časť Ázie a Tichomoria, Latinskej Ameriky a Afriky sa darí lepšie.Jediné ponaučenie, ktoré tu môžeme vyvodiť, je, že je to v konečnom dôsledku kvalita vlády a vedenia, ktoré určuje, ako efektívne bude štát poskytovať verejné služby a následne si získať dôveru ľudí. Západné demokracie vo veľkej miere zlyhali v poskytovaní dlhodobých riešení už existujúcich problémov, ktoré sú zvýraznené nepredvídateľnými výzvami. To si vyžaduje serióznu introspekciu nad tým, prečo demokracie často neposkytujú zodpovedné riadenie. Potrebujú napodobňovať efektívnejšie štátne modely riadenia a politiky, ako je čínsky meritokratický systém, ktorý je zakorenený v konfuciánskych hodnotách?

Pokiaľ nie sme ochotní zmeniť svoj životný štýl tvárou v tvár skutočným hrozbám pre globálny ekosystém a biodiverzitu, súdny deň nemusí byť tak ďaleko.

Svet sám potrebuje v postpandemickej ére naplánovať nový kurz. To sa môže stať iba vtedy, ak prijmeme multilateralizmus v jeho najpravdivejšej podobe. Len si pomyslite, ako krásne vyzerá planéta z vesmíru, a potom uvidíte, aký veľký neporiadok sme tu my, Homo sapiens, vytvorili v snahe o darwinovské ambície: vyrábať zbrane hromadného ničenia, viesť vojny katastrofických rozmerov a dokonca sa hrať s prirodzenou rovnováhou. ktorý od nepamäti udržiava náš ekosystém a biodiverzitu.

V posledných desaťročiach nám globalizácia umožnila spojiť sa navzájom nevídanými spôsobmi a vyriešiť nespočetné množstvo spoločných problémov. Smrteľný vírus však tento proces vykoľajil tým, že prehĺbil ekonomické nerovnosti, sociálne deprivácie a geopolitické napätie. Tvárou v tvár globálnym narušeniam dodávateľského reťazca, inflačným špirálam, protekcionistickým politikám a iným obludným prejavom kamarátskeho kapitalizmu hrozí, že odlišné národné cesty k hospodárskej obnove v blízkej budúcnosti roztrhajú svet ešte viac.

Naše zlyhanie pri zhromaždení požadovanej medzinárodnej solidarity a spolupráce v boji proti spoločnej hrozbe pre ľudstvo je ironické aj tragické. Nikdy však nie je neskoro. Ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, ktoré tvoria základný kameň globálneho riadenia rozvoja, zostávajú našou najväčšou nádejou na dosiahnutie holistického ľudského pokroku v čase a priestore. 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja sľubuje ukončenie chudoby a deprivácie, zníženie nerovnosti, zlepšenie výsledkov v oblasti zdravia a vzdelávania a urýchlenie hospodárskeho rastu do roku 2030 – to všetko pri riešení klimatických zmien a zachovaní ekosystémov a biodiverzity. COVID-19 môže znamenať, že tento termín premeškáme, ale určite posilnil potrebu kolektívnej akcie na vybudovanie ekologickejších ekonomík, ktoré zabezpečia inkluzívny hospodársky rast, prosperitu a bezpečnosť pre všetkých.

Zrieknutie sa zodpovednosti: Názory vyjadrené autormi v tejto sekcii sú ich vlastné a nemusia nevyhnutne odrážať uhol pohľadu bbabo.net

bbabo.Net