Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok povedal, že ukrajinská kríza prerástla do „najnebezpečnejšieho momentu“ pre Európu za posledné desaťročia, zatiaľ čo jeho najvyšší diplomat viedol mrazivé rokovania s jej moskovským náprotivkom, ktorý povedal, že Kremeľ nebude prijímať prednášky zo Západu.
Uprostred patovej situácie ruské sily uskutočnili rozsiahle manévre severne od Ukrajiny v Bielorusku, ktoré sú súčasťou nahromadenia viac ako 100 000 vojakov, čo vyvolalo obavy Západu z invázie.
NATO tiež zintenzívnilo vojenské nasadenie, aby posilnilo svoje východné krídlo, pričom USA vyslali vojakov do Poľska a Rumunska. Lietadlo britského Kráľovského letectva s 350 vojakmi pristálo vo štvrtok v Poľsku v rámci kroku, ktorý nasledoval po tom, ako Londýn vyslal na Ukrajinu protitankové rakety, aby pomohli posilniť jej obranu.
„Toto je pravdepodobne najnebezpečnejší moment, povedal by som v priebehu niekoľkých najbližších dní, v najväčšej bezpečnostnej kríze, ktorej Európa čelila už desaťročia, a musíme to napraviť,“ povedal Johnson v NATO. ústredie v Bruseli.
Johnson, ktorý neskôr odletel do Varšavy na stretnutie s poľským premiérom, povedal, že je presvedčený, že prezident Vladimir Putin sa ešte nerozhodol, čo by mohol urobiť s Ukrajinou, ale dodal, že Západ musí použiť „sankcie a vojenské odhodlanie plus diplomaciu“.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že zaslal list ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, v ktorom zopakoval pozvanie na sériu rozhovorov o zlepšení európskej bezpečnosti.
Lavrov nasadil prísny tón pre svoje rozhovory v Moskve s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou, ktorá opäť varovala Rusko, že útok na jeho suseda bude mať „obrovské následky a bude mať vysoké náklady“. Vyzvala Kremeľ, aby dodržiaval medzinárodné dohody, ktoré ho zaväzujú rešpektovať nezávislosť a suverenitu Ukrajiny.
Lavrov odmietol obavy Západu z hromadenia ruských jednotiek ako „čistú propagandu“ a poznamenal, že Moskva nebude stáť na prednáškach.
"Ideologické prístupy, ultimáta a moralizovanie je cesta nikam," povedal a poznamenal, že jeho rozhovory s Trussom boli prvým stretnutím najvyšších diplomatov krajín po viac ako štyroch rokoch, keď Rusko-Spojené kráľovstvo. vzťahy boli spustošené v roku 2018 otravou bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa v Anglicku spolu s ďalším napätím.
Rusko tvrdí, že neplánuje inváziu na Ukrajinu, ale chce, aby Západ udržal Ukrajinu a ďalšie bývalé sovietske krajiny mimo NATO. Chce tiež, aby tam NATO upustilo od rozmiestňovania zbraní a potlačilo aliančné sily z východnej Európy. USA a NATO tieto požiadavky jednoznačne odmietajú.
Truss opätovne potvrdil výzvu Moskve, aby stiahla svoje jednotky, zatiaľ čo Lavrov túto požiadavku odmietol ako nevhodnú a poukázal na hromadenie vojenských síl Britov a NATO vo východnej Európe.
Na mrazivom brífingu potom Lavrov povedal, že je sklamaný zo stretnutia, ktoré opísal ako "rozhovor medzi hluchonemými". Povedal, že Truss ignoroval ruské argumenty, čo odrážalo to, čo označil za „egoistický“ postoj.
Posmieval sa tvrdeniam, že Rusko čakalo, kým zem zamrzne, aby poslalo tanky na Ukrajinu, pričom povedal, že britská strana bola rovnako necitlivá na argumenty Moskvy ako zamrznutá pôda.
Tvrdil, že západní politici rozdúchavajú napätie ohľadom Ukrajiny kvôli domácemu politickému zisku. Rusko vždy plánovalo po manévroch presunúť svoje jednotky späť, povedal Lavrov, a keď to urobí, „Západ vyvolá rozruch a bude tvrdiť, že prinútil Rusko deeskalovať“.
"Predáva horúci vzduch," odsekol.
Ruské nahromadenie zahŕňa rozmiestnenie jednotiek na území svojho spojenca Bieloruska na rozsiahle spoločné cvičenia, ktoré vo štvrtok vstúpili do rozhodujúcej fázy. Ukrajinské hlavné mesto sa nachádza asi 75 kilometrov južne od hraníc s Bieloruskom.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí protestovalo proti ruským námorným cvičeniam v Čiernom a Azovskom mori s tým, že brzdili komerčnú lodnú dopravu. Kremeľ odpovedal, že cvičenia prebiehajú v súlade s medzinárodným námorným právom.
Ukrajinskí predstavitelia sa uprostred varovaní Západu pred inváziou snažili naznačiť pokoj, pretože sa obávali, že obavy z vojny budú ďalej destabilizovať krehkú ekonomiku krajiny.
"Sme presvedčení, že koncentrácia jednotiek v blízkosti hraníc je súčasťou psychologického tlaku zo strany nášho suseda," povedal prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí obchodných lídrov. "Máme dostatok zdrojov a zbraní na ochranu našej krajiny."
Rusko a Ukrajina sú zamknuté v ostrom konflikte od roku 2014, keď ľudové povstanie vyhnalo z úradu ukrajinského lídra nakloneného Kremľu. Moskva reagovala anektovaním Krymu a následnou podporou separatistického povstania na východe Ukrajiny, kde si boje vyžiadali viac ako 14 000 mŕtvych.Mierová dohoda z roku 2015, ktorú sprostredkovali Francúzsko a Nemecko, pomohla ukončiť rozsiahle nepriateľstvo, ale časté potýčky pokračovali a snahy o vyjednanie politického urovnania sa zastavili. Kremeľ obvinil Kyjev zo sabotovania mierovej dohody a ukrajinskí predstavitelia v posledných týždňoch uviedli, že jej implementácia by poškodila ich krajinu.
Zahraničnopolitickí poradcovia z Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny vedú vo štvrtok v Berlíne ďalšie rokovania, aby sa pokúsili dosiahnuť spoločnú interpretáciu dohody z roku 2015 a naplánovali ďalšie kroky.
Rozhovory sú súčasťou obnoveného diplomatického úsilia o vyriešenie najväčšej bezpečnostnej krízy medzi Ruskom a Západom od čias studenej vojny. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa stretol s Lavrovom v Ženeve, zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron sa tento týždeň stretol s Putinom v Moskve pred cestou do Kyjeva.
Nemecký kancelár Olaf Scholz plánuje v dňoch 14. až 15. februára navštíviť Kyjev a Moskvu. V pondelok sa stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý prisľúbil, že plynovod Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka bude v prípade invázie zablokovaný. Takýto krok proti ropovodu, ktorý bol dokončený, ale ešte nie je v prevádzke, by ekonomicky poškodil Rusko, ale spôsobil by aj problémy s dodávkami energie pre Nemecko.
bbabo.Net