Americký prezident Joe Biden vo štvrtok vyzval Američanov, aby okamžite opustili Ukrajinu, keďže ruské nácviky ostrej streľby a budovanie jednotiek v okolí bývalého sovietskeho štátu prehĺbili obavy z invázie.
Napätie medzi Washingtonom a Moskvou je najvyššie od studenej vojny, pričom podľa niektorých amerických odhadov je v desiatkach bojových brigád blízko hraníc s Ukrajinou zoskupených asi 130 000 ruských vojakov. "Americkí občania by mali teraz odísť," povedal Biden v prednahratom rozhovore pre NBC News. „Máme do činenia s jednou z najväčších armád na svete.
Je to veľmi odlišná situácia a veci sa môžu rýchlo zblázniť." Biden zopakoval, že za žiadnych okolností nepošle americké jednotky na Ukrajinu, dokonca ani na záchranu Američanov v prípade ruskej invázie. "To je svetová vojna.
Keď Američania a Rusi začnú po sebe strieľať, sme vo veľmi odlišnom svete,“ povedal.
Bidenove poznámky boli zverejnené niekoľko hodín po tom, čo Rusko prehnalo svoje tanky cez Bielorusko na nácviky ostrej streľby, ktoré vyvolalo zlovestné varovanie zo strany NATO a zvýšilo naliehavosť úsilia Západu o odvrátenie vojny na kontinente.
NATO uviedlo, že ruské rozmiestnenie rakiet, ťažkého brnenia a guľometov znamená pre Európu „nebezpečný moment“ približne tri desaťročia po rozpade Sovietskeho zväzu.
Západní lídri sa presúvajú do Moskvy v snahe udržať komunikačné linky otvorené, čo dáva Rusku šancu vyjadriť svoje sťažnosti týkajúce sa expanzie NATO do východnej Európy a bývalých sovietskych štátov.
Ale tiež sa snažili premietnuť svoje odhodlanie tvárou v tvár ruskej eskalácii už aj tak napätej situácie. „Rusko by nemalo podceňovať našu jednotu a odhodlanie ako partnera v EÚ a ako spojenca v NATO,“ varoval nemecký kancelár Olaf Scholz.
V snahe „znížiť šance na nesprávny výpočet“ počas cvičení viedli šéfovia obrany USA a Bieloruska zriedkavé telefonické rozhovory, uviedol vo štvrtok Pentagon.
Rusko tiež vyslalo šesť vojnových lodí cez Bospor na námorné cvičenia v Čiernom mori a susednom Azovskom mori. „Putinova superjachta“ náhle opustila Nemecko uprostred sankčných varovaní Kyjev odsúdil ich prítomnosť ako „bezprecedentný“ pokus odrezať Ukrajinu od oboch morí.
Moskva a Minsk nezverejnili, koľko vojakov sa zúčastňuje, ale Spojené štáty uviedli, že do Bieloruska bolo vyslaných približne 30 000 vojakov z miest vrátane ruského Ďalekého východu.
Ruské ministerstvo obrany trvá na tom, že cvičenia sa budú sústreďovať na „potlačenie a odrazenie vonkajšej agresie“ a Kremeľ sľúbil, že vojaci sa po cvičení vrátia domov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však povedal, že „hromadenie síl na hraniciach je psychologickým tlakom našich susedov“.
Kyjev spustil svoje vlastné vojenské cvičenia, od ktorých sa očakáva, že budú odzrkadľovať ruské hry, ale predstavitelia o nich hovorili málo zo zjavného strachu z eskalácie napätia.
Jedinou nádejou Ukrajiny je stať sa neutrálnou, Rusko hľadá písomné záruky, že NATO stiahne svoju prítomnosť z východnej Európy a nikdy sa nerozšíri na Ukrajinu.
Spojené štáty a NATO oficiálne odmietli požiadavky Ruska.
Washington však vzniesol myšlienku, že by strany uzavreli novú dohodu o odzbrojení pre Európu – ponuku, ktorú Moskva považuje za dramaticky nedostatočnú.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová bola najnovšou západnou diplomatkou, ktorá vo štvrtok odcestovala do Moskvy, kde oznámila, že jej ruský náprotivok Sergej Lavrov sľúbil, že Kremeľ neplánuje napadnúť Ukrajinu. "Musíme vidieť, že po týchto slovách budú nasledovať činy," povedala novinárom po rozhovoroch.
Lavrov však povedal, že bol z rozhovorov „sklamaný“ a povedal, že vojenské cvičenia a presun jednotiek cez vlastné územie Ruska vyvolali „nepochopiteľný poplach a dosť silné emócie zo strany našich britských kolegov a ďalších západných predstaviteľov“.
Trussova cesta sa uskutočnila len niekoľko dní po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron uskutočnil kolo kyvadlovej diplomacie medzi Moskvou a Kyjevom, predtým ako informoval Scholtza o pokroku v Berlíne.
Ukrajinská kríza: Rusko posiela 6 výsadkových vojnových lodí do Čierneho mora Nemecká kancelárka pocestuje budúci týždeň do Kyjeva a Moskvy na samostatné stretnutia s ukrajinskými a ruskými lídrami – vrátane svojho prvého osobného stretnutia s Putinom.
Zvlášť podrobne bude sledovaná jeho pozícia k novému plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka.
Vo Washingtone sa tento týždeň Scholz do značnej miery vyhýbal Bidenovmu prísľubu „ukončiť“ kritické energetické prepojenie v prípade, že Rusko napadne Ukrajinu.
Kancelárka neskôr povedala, že to bolo vedomé rozhodnutie „nezverejniť celý katalóg“ potenciálnych sankcií, „pretože môžeme získať trochu moci“, ak zostaneme vágni.K záplave diplomatických aktivít patrilo aj stretnutie britského premiéra Borisa Johnsona s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. "Počet ruských síl stúpa."
Čas varovania pred možným útokom sa kráti,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii s Johnsonom. "Obnovená ruská agresia povedie k väčšej, nie menšej prítomnosti NATO," dodal.
Johnson však po stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom – jedným z najsilnejších spojencov Ukrajiny v Európe – zdôraznil, že západné štáty musia „neúnavne ísť cestou diplomacie“.
bbabo.Net