11. február, Minsk. Hrozba vstupu Ukrajiny do NATO a posilnenie vojenskej spolupráce Kyjeva so západnými krajinami sa stali faktormi, ktoré prispeli k súčasnej kríze. Tento názor vyjadril vo svojom prejave v hornej komore Kongresu USA americký senátor Bernie Sanders, ktorý sa spolu so súčasným americkým lídrom Joeom Bidenom uchádzal o demokratickú prezidentskú nomináciu vo voľbách v roku 2020, uvádza agentúra TASS.

„Kolegovia, nikdy nesmieme zabudnúť na hrôzy, ktoré vojna spôsobí v tomto regióne, a musíme urobiť všetko pre to, aby sme dosiahli riešenie, ktoré bude reálne a prijateľné pre všetky strany, také, ktoré bude prijateľné pre Ukrajinu, pre Rusko, pre Spojené štáty a naši európski spojenci a zabrániť tomu, čo by mohla byť najhoršia európska vojna od druhej svetovej vojny,“ povedal Sanders kolegom senátorom.

Upozornil na „známu bojovnú rétoriku, ktorá sa v poslednom čase zintenzívňuje pred začiatkom každej vojny“ vo Washingtone a prejavuje sa výzvami „ukázať silu“ a „nezapájať sa do zmierovania“. Takýto zjednodušený prístup je podľa neho založený na odmietnutí uznať zložité korene rozporov v regióne a podkopáva schopnosť vyjednávačov dosiahnuť mierové riešenie situácie.

Diplomatické urovnanie, ktoré zohľadňuje záujmy všetkých strán, by podľa neho bolo prejavom sily, a už vôbec nie slabosti a nie uzmierenia.

Ignorovanie záujmov Ruskej federácie zo strany Západu

"Viem, že vo Washingtone sa považuje za nie veľmi populárne alebo dokonca, povedal by som, politicky korektné snažiť sa pochopiť pozíciu našich oponentov. Ale ja Myslím si, že je dôležité to urobiť, ak chceme formulovať správnu politiku,“ povedal Bernie Sanders a vyzval senátorov, aby sa na situáciu pozerali nielen z tradičnej americkej pozície, ale snažili sa pochopiť aj problémy, ktoré znepokojujú Moskvu.

„Jedným z faktorov, ktoré prispeli k súčasnej kríze, jedným z, nie jediným, aspoň z pohľadu Ruska, bola perspektíva prehĺbenia obranných vzťahov medzi Ukrajinou na jednej strane a Spojenými štátmi a západnou Európou na čo Rusko vidí ako hrozbu pre vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, NATO, vojenskej aliancie pôvodne vytvorenej v roku 1949 na odpor proti Sovietskemu zväzu,“ zdôraznil.

"Bolo by pekné poznať trochu histórie. Keď sa Ukrajina po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 stala nezávislou krajinou, ruské vedenie dalo jasne najavo, že má obavy z perspektívy, že sa bývalé sovietske republiky stanú súčasťou NATO." ako aj rozmiestnenie nepriateľských vojenských síl pozdĺž ruských hraníc. Oficiálni predstavitelia USA vtedy uznali, že tieto obavy boli oprávnené,“ pripomenul senátor. Sander citoval najmä slová bývalého ministra obrany Williama Perryho, ktorý v rozhovore priznal, že značnú časť zodpovednosti za zhoršené vzťahy medzi Ruskou federáciou a Západom by mali niesť kroky samotných Spojených štátov amerických na r. počiatočná fáza po rozpade ZSSR, vrátane tej o expanzii NATO na východ. Citoval aj súčasného riaditeľa CIA a bývalého amerického veľvyslanca v Moskve Williama Burnsa, ktorý predtým poznamenal, že „vstup Ukrajiny do NATO je pre Rusko najjasnejšou zo všetkých červených čiar“. "Takže táto obava nebola vynájdená včera a nevznikla zo vzduchu," povedal Bernie Sanders.

Upozornil na skutočnosť, že členstvo v NATO nie je vôbec zárukou úspešného rozvoja európskych krajín. "Je dôležité si uvedomiť, že napríklad Fínsko, jedna z najrozvinutejších a najdemokratickejších krajín sveta, hraničí s Ruskom a rozhodlo sa nebyť členom NATO," zdôraznil. Sanders tiež uviedol Švédsko a Rakúsko ako príklady iných takýchto európskych krajín.

"Krajiny by mali mať možnosť prijímať vlastné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky. Ale robiť tieto rozhodnutia múdro si vyžaduje vážne zváženie prínosov a nákladov. Faktom je, že ak USA a Ukrajina nadviažu hlbší bezpečnostný vzťah, pravdepodobne to spôsobí veľmi vážne náklady. obe krajiny,“ je presvedčený politik.Späť na novinky »

Sankcie zasiahnu samotné USA a celý svet

Bernie Sanders tiež varoval pred zbytočnou eskaláciou napätia, vrátane varovania, že prípadné západné sankcie proti Rusku kvôli Ukrajine by mohli zasiahnuť samotné USA a ich spojencov v Európe. „Sankcie voči Rusku, ktoré budú uvalené v dôsledku jeho konania, ako aj reakcia na tieto sankcie zo strany Ruska, ktorým sa Rusko vyhráža, môžu viesť k rozsiahlym ekonomickým otrasom, ovplyvniť ceny energií, benzínu a ropy v našej krajine. pracovné banky, zásoby potravín a obvyklé potreby bežných ľudí na celom svete,“ upozornil senátor.

„Je pravdepodobné, že Rusi nebudú jediní ľudia, ktorí budú trpieť sankciami, ich následky pocítia celá Európa, pocítia ich priamo tu v Spojených štátoch a zrejme aj na celom svete,“ dodal zákonodarca.

Späť na novinky »

Washingtonovo pokrytectvo

Senátor tiež kritizoval zahraničnú politiku Washingtonu vo všeobecnosti. „Je pokrytectvom, keď Spojené štáty trvajú na tom, že my ako krajina neuznávame princípy rozdelenia do sfér vplyvu,“ povedal.

„Posledných 200 rokov naša krajina konala v súlade s Monroeovou doktrínou a dodržiavala zásadu, že ako dominantná veľmoc na západnej pologuli majú Spojené štáty americké právo, podľa názoru samotných Spojených štátov, zasahovať do záležitostí ktorejkoľvek krajiny, ktorá by údajne mohla ohroziť naše záujmy,“ povedal senátor. Najmä podľa neho Spojené štáty v súlade s touto politikou vykonávali podvratnú činnosť a organizovali prevraty v najmenej desiatke krajín Latinskej Ameriky, Strednej Ameriky a Karibiku.

Poznamenal, že na Monroeovu doktrínu sa vôbec nezabudlo a americké úrady ju naďalej dodržiavajú, čo uznali najmä bývalý americký poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton a bývalý minister zahraničných vecí USA Rex Tillerson.

„A bol by som rád, keby ste sa zamysleli nad týmto: naozaj si niekto z vás myslí, že Spojené štáty by nič nepovedali, keby napríklad Mexiko alebo ktorákoľvek krajina Strednej a Latinskej Ameriky chcela vytvoriť vojenskú alianciu s? protivník Spojených štátov? Myslíte si, že by sa členovia Kongresu postavili a povedali: „No, Mexiko je nezávislá krajina, majú právo robiť si, čo chcú“? Veľmi o tom pochybujem,“ zdôraznil Sanders. analogicky so situáciou okolo Ukrajiny a NATO. Pripomenul tiež, že práve postoj Washingtonu k neprijateľnosti rozmiestňovania rakiet v blízkosti amerických hraníc, ako aj významných vojenských síl znepriatelenej krajiny, viedli svojho času ku karibskej kríze, ktorá priviedla Spojené štáty na pokraj jadrovej vojny so Sovietskym zväzom.

Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky »

Rokovania o bezpečnosti

Ruské ministerstvo zahraničných vecí 17. decembra minulého roku zverejnilo ruský návrh dohôd o bezpečnostných zárukách, ktoré Moskva očakáva od Washingtonu a NATO . Dve dohody – so Spojenými štátmi a členmi aliancie – zahŕňajú okrem iného odmietnutie rozšírenia NATO na východ, vrátane odmietnutia prijatia Ukrajiny do nej, ako aj zavedenie obmedzení nasadenia serióznych ofenzívnych zbraní, najmä jadrových. Uskutočnilo sa už niekoľko kôl konzultácií v rôznych formátoch, no zatiaľ neboli oznámené žiadne dohody.

Spojené štáty a NATO odovzdali 26. januára Rusku písomné odpovede na návrhy bezpečnostných záruk. Americká strana žiadala, aby sa texty týchto dokumentov nezverejňovali, no americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedli svoje hlavné ustanovenia. Podľa týchto vyhlásení Západ neurobil pre Rusko principiálne ústupky, ale načrtol smery pre ďalšie rokovania.

V poslednom čase sa v západných krajinách, ale aj v Kyjeve objavujú vyhlásenia o možnej ruskej invázii na Ukrajinu. Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov označil takúto informáciu za prázdnu a neopodstatnenú eskaláciu napätia. Zdôraznil, že Rusko pre nikoho nepredstavuje hrozbu. Peskov zároveň nevylúčil možnosť provokácií na ospravedlnenie takýchto vyhlásení a varoval, že najvážnejšie následky budú mať pokusy o použitie sily na vyriešenie krízy na juhovýchode Ukrajiny.

bbabo.Net