Šéfovia diplomatických oddelení Spojených štátov, Japonska, Indie a Austrálie, členovia Quadripartite Security Dialogue (QUAD), sa zišli v Melbourne, aby prediskutovali aktualizovanú stratégiu pre „slobodný a bezpečný“ indicko-pacifický región. QUAD, ktorý bol vytvorený s cieľom obmedziť Čínu, sa ocitá v novej situácii: jeho rival výrazne posilňuje svoju pozíciu vďaka strategickému zblíženiu s Ruskom. V tejto súvislosti sa hostiteľská Austrália rozhodla nazvať veci pravými menami a vyzvala k jednote proti „autoritárskym režimom“ v Číne, Severnej Kórei a Rusku. Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken podporil náladu a uistil, že Moskva ohrozuje bezpečnosť nielen Ukrajiny, ale aj ľudí na celom svete vrátane Austrálie.
Stretnutie šéfov diplomatických oddelení Spojených štátov, Japonska, Indie a Austrálie – krajín Quadrilateral Security Dialogue, čiže QUAD – je už štvrté v histórii formátu. Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken, ako aj ministri zahraničných vecí Japonska, Indie a Austrálie Yoshimasa Hayashi, Subramaniam Jaishankar a Maris Payne vedú štvorstranné a bilaterálne konzultácie. Kľúčové udalosti sú naplánované na piatok.
Skupina QUAD, založená v roku 2007, aby vytvorila „slobodný a bezpečný“ Indo-Pacifik a zabránila expanzii „čínskeho sveta“, sa stáva čoraz kontroverznejšou skupinou. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už skôr komentoval členstvo Indie v QUAD, ktorý sa zameriava na ekonomické, dopravné a infraštruktúrne projekty: „Mám vážne pochybnosti, že to pomôže veci mieru a stability. Existujú hrozby." Sľúbil, že "urobí všetko pre to, aby zabránil plánom indicko-pacifických stratégií" v pokuse "rozdrviť ASEAN" a ďalšie regionálne bezpečnostné mechanizmy vytvorené v posledných desaťročiach. Minister urobil tieto vyhlásenia vlani v decembri v Dillí.
V predvečer ministerského stretnutia v Melbourne indické ministerstvo zahraničných vecí pokračovalo v diskusii o úlohe QUAD, pričom trvalo na tom, že aktivity tohto združenia sú čisto mierové a nepredstavujú žiadnu bezpečnostnú hrozbu. „Ministri budú stavať na pozitívnom a konštruktívnom programe, ktorý ohlásili lídri QUAD na dvoch samitoch v roku 2021 s cieľom riešiť súčasné problémy, ako je pandémia COVID-19, dodávateľské reťazce, technológie, zmena klímy, infraštruktúra,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Vyhlásenia austrálskej strany, ktorá organizuje stretnutie QUAD, však naznačujú, že jeho účastníkom sa napriek tomu ponúka „priateľstvo proti“. A tentoraz nielen proti Číne, ale aj proti Rusku.
V odpovedi na otázky rádia ABC Maris Payne povedala: "Denne vidíme príklady tlaku zo strany autoritárskych krajín a Austrália ako silná liberálna demokracia nie je pripravená tolerovať ani tolerovať." Za autoritárske režimy zaradila Rusko, Čínu a Severnú Kóreu. Minister zahraničných vecí sa podrobne venoval situácii okolo Ukrajiny. „Vyzvali sme Rusko, aby podniklo kroky na deeskaláciu, najmä aby sa zapojilo do diplomatického vzájomného dialógu o bezpečnostných otázkach,“ povedala. Z iniciatívy austrálskej strany, spolu s otázkami námornej bezpečnosti krajín regiónu a zachovania ich územnej celistvosti, bola situácia okolo Ukrajiny po prvýkrát zaradená do agendy QUAD.
Je tiež veľmi symbolické, že austrálsky premiér Scott Morrison v pondelok vyzval svojich krajanov, aby urýchlene opustili Ukrajinu. „Počas posledných týždňov sme sa snažili osloviť všetkých austrálskych občanov na Ukrajine, aby sme im dali jasne najavo, že teraz je čas odísť. A túto výzvu opakujeme,“ povedal.
Náladu austrálskej strany podporil, v Melbourne hovoril, Anthony Blinken. „Rusko práve teraz kladie priamu výzvu nielen Ukrajine, ale aj niektorým základným princípom súvisiacim s bezpečnosťou nielen národov Európy, ale celého sveta vrátane Austrálie,“ citovala ABC ministra zahraničných vecí USA. povedal pred stretnutím ministrov.
Napríklad podľa šéfa americkej diplomacie hovoríme o neprípustnosti násilnej zmeny hraníc inej krajiny, ako aj o princípe rešpektovania slobodnej voľby suverénnych štátov.
„Tieto princípy sú relevantné tu v tejto časti sveta, rovnako ako v Európe,“ dodal pán Blinken. Potom, keď už hovoril o Číne, zhrnul: Spojené štáty a ich spojenci „nie sú proti nikomu konkrétnemu“, ale za „normy, pravidlá, štandardy“.Austrálsky minister obrany Peter Dutton vyzval všetkých, aby sa naladili na aktívnejšiu opozíciu voči Pekingu. V rozhovore pre The Sydney Morning Herald vyjadril myšlienku, že Austrália a jej spojenci budú mať problémy, ak Peking, ktorý dostane príležitosť posilniť svoje vojenské pozície v Juhočínskom mori, nebude odmietnutý. „Ak budeme pokračovať v napredovaní týmto smerom, potom si myslím, že stratíme ďalšie desaťročie. Mám pocit, že je pre nás lepšie byť v tomto úprimní,“ priznal minister. Na podporu svojich slov pripomenul, že predtým Spojené štáty a ich spojenci "ticho súhlasili" s činmi Pekingu a "stratili veľa času". To Číne umožnilo voľne stavať umelé ostrovy a rozmiestňovať svoje vojenské základne na koralových útesoch, pričom prevzala kontrolu nad 20 % Juhočínskeho mora.
Pripomeňme, že Čína a množstvo štátov ASEAN-u – Filipíny, Malajzia, Brunej, Vietnam – sa hádajú o vlastníctvo súostrovia Spratly bohatého na uhľovodíky v Juhočínskom mori (čínsky názov – Nansha), kadiaľ vedú frekventované lodné trasy s ročným obrat biliónov dolárov lež. Spojené štáty a ich spojenci považujú kroky Pekingu na vytvorenie vojenských zariadení za porušenie medzinárodného práva.
Pokiaľ ide o Austráliu, je pripravená zohrávať aktívnejšiu úlohu pri odstrašovaní Číny a očakáva, že do roku 2038 dostane jadrové ponorky, ktorých výstavbu zabezpečuje trojstranné bezpečnostné partnerstvo AUKUS (USA, Spojené kráľovstvo, Austrália).
Ďalšou nátlakovou pákou na Peking je téma porušovania slobody médií. Nie je náhoda, že téma boja proti dezinformáciám je na programe stretnutia QUAD v Melbourne. Deň predtým USA a ďalších 20 štátov, medzi ktoré patrili aj Japonsko a Austrália (nie však India), vydali vyhlásenie, v ktorom obvinili Peking z takmer úplného zmiznutia nezávislých médií v Hongkongu po schválení zákona o národnej bezpečnosti v roku 2020.
Citeľné posilnenie pozícií ich hlavného rivala tlačí krajiny QUAD k aktívnemu vystupovaniu proti Číne. V rámci strategického zblíženia urobili Moskva a Peking krok, ktorý bol pre Spojené štáty a ich spojencov nepríjemným prekvapením. Po tom, čo Čína verejne podporila ruský postoj k európskym bezpečnostným zárukám, podpísali ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching 4. februára v Pekingu spoločné vyhlásenie, v ktorom Moskva preukázala ochotu podporiť Čínu v mnohých citlivých regionálnych otázkach. Dokument teda zdôrazňuje, že strany (prirodzene, vrátane tej ruskej) dodržiavajú princíp „jednej Číny“ a stavajú sa proti nezávislosti Taiwanu „v akejkoľvek forme“. Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo odsúdením Moskvy a Pekingu a poznamenalo, že ČĽR „núti ostatné krajiny, medzinárodné organizácie a spoločnosti, aby konali proti ich vôli“.
Spoločné vyhlásenie obsahuje aj útok na Japonsko. „Strany sú hlboko znepokojené japonskými plánmi vypustiť rádioaktívnu vodu z jadrovej elektrárne Fukušima do oceánu a možným vplyvom takýchto akcií na životné prostredie,“ píše sa v dokumente. Toto obvinenie vyvolalo zmätokiu, kde si dali obzvlášť záležať na tom, že nepochádza len z Číny, ale aj z Ruska.
„Svet sa musí pripraviť na ďalšie výrazné prehĺbenie čínsko-ruských vzťahov v oblasti bezpečnosti a ekonomiky,“ vyhlásil v predvečer stretnutia QUAD bývalý austrálsky premiér Kevin Rudd. Takto dal jasne najavo: úlohy aliancie tvárou v tvár tandemu Moskva a Peking sú čoraz ťažšie.
bbabo.Net