Rozhovor medzi nemými a nepočujúcimi je spôsob, akým ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov opísal štvrtkové rokovania so svojou britskou kolegyňou Liz Trussovou. Počas pobytu v Moskve tak horlivo bránila suverenitu Ukrajiny, že medzi jej územia omylom zaradila Voronežskú a Rostovskú oblasť. V dôsledku toho sa strany nevedeli dohodnúť na ničom podstatnom. Pozitívne nepridali ani nové kroky Londýna, rozširovanie možností potrestania Ruska pomocou sankcií, ani vyjadrenia britského premiéra Borisa Johnsona. Pri návšteve centrály NATO v Bruseli varoval, že v blízkej budúcnosti sa môže v dôsledku krokov Moskvy stať „niečo naozaj strašné“.
Liz Truss začala svoju návštevu hlavného mesta Ruska návštevou Moskovskej štátnej univerzity. Na stretnutí s rektorom Viktorom Sadovnichym sa ho opýtala na vyučovacie metódy v krajine matematiky. „Vami prezentované výsledky sú pôsobivé,“ neskrývala obdiv ministerka. Viktor Sadovnichy, ktorý si všimol záujem, sa rozhodol pomôcť zahraničnej hosťke prehĺbiť jej matematické znalosti a daroval knihu vlastného autorstva „Functional Analysis“. Potom diplomat položil kvety k Hrobu neznámeho vojaka v Alexandrovej záhrade.
Hneď potom nasledovala „nepríjemná“ časť prvej návštevy šéfa britského ministerstva zahraničných vecí v Rusku po 4,5 roku – rokovania s Sergejom Lavrovom. Naposledy, ešte pred kauzou Skripaľ, navštívil Moskvu v tejto pozícii súčasný britský premiér Boris Johnson. Hoci vzťahy medzi krajinami boli už vtedy napäté – aj kvôli Ukrajine, jeho rokovania na ruskom ministerstve zahraničia prebehli pozitívne. Boris Johnson, ktorý sa nazýval „presvedčeným rusofilom“, veľa žartoval a potriasol si rukou so svojím kolegom.
Tentoraz sa atmosféra len ťažko dala nazvať priaznivou. Na tlačovej konferencii Sergej Lavrov priznal: "Vzťahy Ruska so Spojeným kráľovstvom, mierne povedané, zanechávajú veľa želaní a sú pravdepodobne na najnižšom bode za mnoho, mnoho rokov." Samotný rozhovor, ktorého hlavnými témami boli Ukrajina a bezpečnosť v Európe všeobecne, sa tiež, zdá sa, nedal nazvať konštruktívnym. "Darí sa nám konverzácia medzi nemým a nepočujúcim, zdá sa, že počúvame, ale nepočujeme," zdôraznil šéf ruského ministerstva zahraničia. Jeho britský náprotivok odpovedal: "V našom rozhovore som nebol hlúpy, jasne som vyjadril britský postoj a počúval som aj ministra Lavrova."
Liz Trussová sa v Moskve svojimi cieľmi netajila. Naopak, na Twitteri zverejnila sériu tweetov, že bude trvať na tom, aby ruské úrady stiahli vojakov z hraníc s Ukrajinou. Vo štvrtok, v deň ruského diplomatického zboru, opäť vyzvala Moskvu, aby „išla cestou diplomacie“ a „upustila od rétoriky studenej vojny“.
Minister nezabudol pripomenúť dôsledky eskalácie: „Ak by Rusko napadlo Ukrajinu, Ukrajinci by bojovali. Bol by to dlhý a zdĺhavý konflikt. Ukrajinskí spojenci by uvalili tvrdé sankcie na niektoré inštitúcie a jednotlivcov,“ povedala vo štvrtok. A dala možno najpresvedčivejší argument: „Musíme tiež objasniť, že Nord Stream 2 nebude fungovať.“ Pravda, minister sa nezmienil, či je toto opatrenie dohodnuté s Berlínom.
"Ruské jednotky na ruskom území sú hlavným záujmom Londýna," povedal rozhorčene Sergej Lavrov na tlačovej konferencii, čím dal jasne najavo, že nikto sa nechystá zaútočiť na Ukrajinu. Argument, že armáda je na území ich krajiny, ako uviedli dva diplomatické zdroje, použil počas uzavretej časti rokovaní aj minister Lavrov.
"Uznávate suverenitu Ruska nad Rostovskou a Voronežskou oblasťou?" - objasnil pre každý prípad pán Lavrov. „Veľká Británia nikdy neuzná ruskú suverenitu nad týmito regiónmi,“ odpovedala pani Truss po krátkej odmlke.
Do situácie musela zasiahnuť britská veľvyslankyňa Deborah Bonnertová, ktorá ministrovi jemne vysvetlila, že skutočne ide o ruské regióny. „Počas stretnutia sa mi zdalo, že minister Lavrov hovoril o časti Ukrajiny,“ komentovala neskôr Liz Truss nepríjemnú situáciu v rozhovore pre RBC.
Celkovo v otázke bezpečnostných záruk v Európe, ako jasne povedal minister Lavrov, strany nenašli „žiadnu spoločnú reč“. S rovnakým výsledkom dopadol aj rozhovor o dohodách z Minska o Donbase. "Hovorili sme o tom, aké kroky podnikáme, aby sme presvedčili tých, ktorí majú vplyv na kyjevský režim, aby prinútili Zelenského (ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského) a jeho vládu plniť si záväzky," uviedol šéf ruského ministerstva zahraničných vecí. dodal, že Londýn a Moskva si dohody vykladajú odlišne.Liz Truss na druhej strane trvala na tom, že pokrok možno dosiahnuť, ale Rusko musí urobiť prvý krok – „stiahnuť ťažké zbrane z regiónu“. V reakcii na to Sergej Lavrov odpovedal: „Dnes, keď som sa dotkol tejto témy, pani ministerka povedala: „Áno, musíme sa, samozrejme, pozrieť na postupnosť krokov. čo to znamená? Že sa berie len klauzula, ktorá je výhodná pre kyjevský režim – o obnovení kontroly nad hranicou... A všetko ostatné Kyjev robiť nechce.
Treba poznamenať, že rokovania na ministerstve zahraničných vecí prebiehali na pozadí množstva iniciatív z Londýna, čo sa Moskve snáď nemôže páčiť. Patrí medzi ne aj príprava britského zákona, ktorý umožní zaviesť širšiu škálu sankcií voči Ruskej federácii. V prípade „agresie proti Ukrajine“ bude potrebný vhodný legislatívny rámec. Predtým mohol Londýn uvaliť sankcie priamo na tých, ktorí sa podieľali na aktivitách smerujúcich k destabilizácii situácie v republike. Teraz, ako už predtým poznamenala Liz Trussová, ruská strana „nebude mať kam sa schovať“: obmedzenia sa môžu dotknúť akejkoľvek osoby alebo spoločnosti, ktorá „zaujme Kremeľ“. Vo štvrtok námestník britského ministra zahraničných vecí James Cleverley (citovaný agentúrou Reuters): "Podpísal som návrh zákona, od ktorého očakávame, že vstúpi do platnosti dnes popoludní." Dodal, že tak urobil, kým Liz Trussová "vyvíjala diplomatický tlak" na Rusko.
Okrem toho, pani Truss už skôr uviedla, že do konca roka sa vláda vráti k úvahám o návrhu zákona o ekonomických zločinoch, ktorého účelom je boj proti praniu špinavých peňazí v Británii. Takmer na prvom mieste - na strane bohatých Rusov.
Vo všeobecnosti predstavitelia vlády Spojeného kráľovstva neúnavne opakujú, že sú „v popredí úsilia obmedziť nepriateľstvo Ruska voči jeho susedom“.
V snahe dodržať tento status navštívil Boris Johnson vo štvrtok centrálu NATO v Bruseli a potom aj vo Varšave. Na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom nešetril varovaniami, že Európa prechádza „najnebezpečnejším momentom“ „najhoršej bezpečnostnej krízy“ za posledné desaťročia. Vyjadril pochybnosti, že Ruská federácia sa už rozhodla zaútočiť na Ukrajinu a dodal: „To nevylučuje možnosť, že sa čoskoro stane niečo skutočne hrozné.
Pán Johnson tiež oznámil konkrétne kroky na podporu Ukrajiny. „V Poľsku pridávame ďalších 350 vojakov zo 45. práporu špeciálnych síl. Zabezpečujeme leteckú bezpečnosť v Rumunsku, zvyšujeme počet stíhačiek Typhoon, ktoré nasadzujeme z Cypru, a posielame lode do východného Stredozemného mora a Čierneho mora,“ vymenoval. Britský minister obrany Ben Wallace pre BBC povedal, že v prípade ďalšej eskalácie bude Londýn pripravený vyslať 1 000 vojakov do krajín regiónu v susedstve Ukrajiny – „nie do boja, ale na zabezpečenie stability a záruky partnerov NATO“.
V piatok Ben Wallace navštívi Moskvu, kde bude rokovať so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojgu. Zdá sa však, že tón rozhovoru a jeho výsledok sa nebudú príliš líšiť od toho, čo sa stalo vo štvrtok v prijímacom dome ruského ministerstva zahraničných vecí.
bbabo.Net