Pred 15 rokmi predniesol Vladimír Putin svoj slávny mníchovský prejav, ktorý je považovaný za zlomový bod ruskej zahraničnej politiky, za základný kameň jej modernej architektúry. Ale, ako správne poznamenal Vladimír Vladimirovič (iný, básnik), „slová, až po to najdôležitejšie, sa u nás stávajú zvykom, rozpadajú sa ako šaty“. Bohužiaľ, v priebehu rokov boli slová Putinovho prejavu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii tiež dosť opotrebované.
Opotrebovali sa natoľko, že vo výklade niektorých odborníkov a politikov – doma aj v zahraničí – nadobudli presne opačný význam. Nezaväzujeme sa, že mníchovský prejav „nanovo zažiari“. Toto je príliš ambiciózna úloha. Ale pokúsme sa aspoň vymazať nejaké držiace sa ideologické svinstvo.
Toto povolanie, zdôrazňujeme, nie je v žiadnom prípade nečinné. Mnohým, príliš mnohým, slovami Putina, hromom našich budúcich globálnych víťazstiev, naším rozhodným a nekompromisným Drang nach Westen, náporom na Západ, ruskou vlajkou nad Kyjevom a „oheňom na ústredí“ — varom a topenie zeme, „kde kedysi stál Washington“.
Stačí si zapnúť televíziu, aby ste videli, že títo snílkovia – niekedy nazývaní „vojnová strana“ alebo „jastrabi“ – sú hojne zastúpení v štátnych vysielateľoch. Tí, ktorí zastávajú tento názor, sa však v lepšom prípade mýlia a v horšom prípade zámerne prekrúcajú Putinove mníchovské tézy.
Samozrejme, že je zbytočné sa hádať s votrelcami, ale stále existuje nádej pre čestne pomýlených občanov. Jednoducho už dlho nečítali – alebo možno vôbec nečítali – klasikov našej zahraničnopolitickej teórie. A preto je nevyhnutné túto medzeru vyplniť.
Z hľadiska nášho nepokojného dňa je Mníchovský prejav nepochybne pacifistickým dielom. Nie, samozrejme, nie v tom zmysle, že by ho Putin „odzbrojil“ pred Západom. Existuje veľa nárokov na Západ. O nič menej ako v jeho súčasných výkonoch. A v zásade sú tvrdenia v podstate rovnaké: „Proti komu je táto expanzia (NATO -)? A čo sa stalo s ubezpečeniami poskytnutými západnými partnermi po rozpade Varšavskej zmluvy? Kde sú teraz tieto vyhlásenia? Nikto si ich ani nepamätá."
Neexistuje však ani náznak násilných metód, ako na túto zradu reagovať. "Použitie sily možno považovať za legitímne iba vtedy, ak sa rozhodnutie prijme na základe a v rámci OSN," tvrdo vyhlásil Putin v hlavnej časti svojho prejavu. A potom, keď odpovedal na otázky, zopakoval túto myšlienku: „Teraz o tom, či Rusko použije vojenskú silu bez sankcií OSN.
Vždy budeme postupovať striktne v rámci medzinárodného práva. Moje základné vzdelanie je stále legálne a dovolím si pripomenúť sebe aj kolegom, že v súlade s Chartou OSN sú v prípade mierových operácií potrebné sankcie OSN a Bezpečnostnej rady OSN.
Áno, v skutočnosti je Putinov postoj k rozširovaniu Severoatlantickej aliancie v tom prejave celkom pokojný. K expanzii si ujasnime, že ako taká – nesprevádzaná vojenskými prípravami, ktoré ohrozujú Rusko.
Prezident sa podelil o politické a vojensko-technické aspekty problému: „Samozrejme, zabezpečenie vlastnej bezpečnosti je výsadou každého suverénneho štátu. S týmto sa nehádame. Prosím, nevadí nám to. Prečo je však potrebné pri rozširovaní tlačiť vojenskú infraštruktúru k našim hraniciam?“
Putin vyzval, aby sa zabránilo „vzniku nových destabilizujúcich high-tech zbraní“. Putin vyhlásil, že nie je možné „pozerať sa ľahostajne a ľahostajne... na činy autoritárskych režimov, tyranov, na šírenie zbraní hromadného ničenia“. Pravda, Putin je proti radikálnym rozhodnutiam týkajúcim sa despotizmu: je možné sa ich zbaviť bez vojen.
Prezident označil rozpad ZSSR za príklad toho, ako má civilizované svetové spoločenstvo čeliť hrozbám vychádzajúcim z neslobodných štátov: „V našej krajine predsa prebehol pokojný prechod k demokracii! Prebehla predsa mierová transformácia sovietskeho režimu!... Netreba zabúdať, že pád Berlínskeho múru bol možný aj vďaka historickej voľbe, vrátane našich ľudí, ľudu Ruska, voľby v prospech demokracia a sloboda, otvorenosť a úprimné partnerstvo so všetkými členmi veľkej európskej rodiny“.
Ešte raz, najmä pre tých, ktorí veria, že historickou misiou Putina, a teda aj celej ním vedenej moci, je geopolitická pomsta, zbieranie území rozptýlených po „veľkom tresku“ v roku 1991: páde sovietskeho režimu. nie je katastrofou, ktorú treba „prehrať“, ale „voľbou ľudí v prospech demokracie, slobody a členstva v európskej rodine národov“.
A to nepovedal Sacharov, ani Nemcov, ani Javlinskij, ani nejaký iný známy západný liberál. Toto je samotný Vladimir Putin, jeho prejav prednesený 10. februára 2007 v hoteli Bayerischer Hof v Mníchove. Ak mi neveríte, prečítajte si to sami.
bbabo.Net