Optimistické hodnotenia, ktorými francúzsky prezident Emmanuel Macron opisuje svoje cesty do Ruska a Ukrajiny, sú v rozpore s úplne opačnými publikáciami v médiách a postavením odborníkov. Ak samotný francúzsky líder hovorí o úspechu svojho turné, potom odborníci konštatujú absolútnu absenciu akéhokoľvek pokroku. Či sa Macronovi podarilo zastaviť ďalšiu eskaláciu konfliktu na juhovýchode Ukrajiny a zaujať v ňom miesto hlavného sprostredkovateľa – v materiáli. Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy Moskvy vyjadril svojmu ruskému kolegovi Vladimirovi Putinovi niekoľko myšlienok o situácii na Ukrajine, na ktorých sa podľa Daily Mail nedohodli s ostatnými členmi NATO. Hovoríme o Macronovom návrhu zabezpečiť Kyjevu neutrálny štatút, ktorý ho pripraví o možnosť vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.

Zdroje Daily Mail však poukázali na to, že neschopnosť francúzskeho prezidenta konzultovať so spojencami pred rozhovormi s Putinom by mohla urobiť akúkoľvek dohodu bezvýznamnou.

„[Macron] sa stará o svoje veci, nevieme, čo sa deje. Išiel nad rámec pozície NATO. Ale je to zaujímavé,“ povedal zdroj z britskej vlády.

Materiál tiež objasnil, že Macronov návrh o neutralite Ukrajiny nepodporuje ani Severoatlantická aliancia, ani Kyjev.

Sám Macron však na stretnutí so Zelenským poprel, že by niekedy premýšľal o možnej „finlandizácii“ Ukrajiny, analogicky s neblokovým štatútom Helsínk ešte počas studenej vojny.

„Ukrajina mala neutrálny štatút, ale jednostranne ho zrušila. A ona to, samozrejme, nevráti. A vedia o tom aj Macron a Putin. Macron povedal Putinovi, že pôjde do Kyjeva a nastolí túto otázku. Kyjev o tom, samozrejme, nebude hovoriť. Tu sa to všetko skončilo.

Táto prehliadka Macrona nepriniesla a ani by nepriniesla žiadne výsledky. Toto je len lacný podvod,“ vysvetlil Vladimír Bruter, expert z Medzinárodného inštitútu pre humanitárne a politické štúdie.

Sám Macron svoje návštevy Moskvy a Kyjeva hodnotí pomerne optimisticky. Po ceste do Ruska povedal, že musí zabrániť eskalácii konfliktu na Ukrajine a otvoriť nové perspektívy – tieto úlohy podľa neho splnil. Macron sa domnieva, že Francúzsko si tak upevnilo dôveryhodnosť.

Rozporuplné výsledky Macronovho turné sú evidentné najmä v epizóde z jeho tlačovej konferencie v Kyjeve, na ktorej povedal, že Zelenskyj potvrdil svoju túžbu realizovať minské dohody. Potom si Kremeľ všimol, že od samotného Zelenského žiadne takéto slová nezazneli.

„Od prezidenta Zelenského sme nepočuli žiadne slovo, že by boli pripravení rýchlo pristúpiť k tomu, čo mal Kyjev urobiť už dávno. Tieto slová sme nepočuli. Preto existujú pozitívne signály a sú tu menej pozitívne signály, “uviedol Dmitrij Peskov, tlačový tajomník ruského prezidenta.

Ako si je istý Vladimír Bruter, cesta prezidenta Francúzska v tomto smere nič nezmenila: Ukrajina tieto dohody nikdy nesplnila a ani nesplní.

„Samozrejme, Macron nezastavil ďalšiu eskaláciu. Áno, ani to neskúšal. Je to len PR jeho kampane. Jednoducho nič neurobil a ani nemohol.

A samotná eskalácia sa v skutočnosti nekoná, všetky reči o eskalácii sú fiktívne. Rusko tam naozaj sústredilo sily, ale nie na útok, ale pre prípad, že by Ukrajina zaútočila na LDNR. A každý tomu rozumie, “poznamenal odborník.

Pavel Timofeev, vedúci odboru regionálnych problémov a konfliktov Katedry európskych politických štúdií IMEMO RAS, sa tiež domnieva, že je priskoro hovoriť o Macronovom plnení úloh odstrániť všetky nezhody a deeskaláciu, ktoré má. nastaviť pre seba.

Ako odborník upozornil v rozhovore, Macron počas svojich ciest do Ruska a Ukrajiny kládol úplne iné akcenty. V Moskve teda povedal, že chápe pozíciu Ruska a súhlasí s potrebou zabezpečiť jeho bezpečnosť, dialóg na túto tému a zohľadňovať záujmy všetkých strán. V Kyjeve francúzsky prezident poukázal na solidaritu s vedením Ukrajiny a vyslovil sa za jej územnú celistvosť.

"Povedal, čo od neho chceli počuť v Moskve a Kyjeve," poznamenal expert.

Podľa Pavla Timofeeva teraz Macron potrebuje prediskutovať situáciu so Spojenými štátmi, Nemeckom a Európskou úniou ako celkom. Podľa experta je to hlavný problém - bude mať francúzsky prezident dostatok sily, trpezlivosti a autority, aby presvedčil svojich partnerov o potrebe prejsť k skutočným činom namiesto jednoduchých vyhlásení o potrebe dodržiavať Minské dohody.„Hlavná vec, ku ktorej dospeli Macron a Putin, je, že existujú špecifické styčné body. Ale aby sa z nich niečo zrodilo, je potrebná konkrétna praktická práca. Bude to Macron schopný a ochotný urobiť práve teraz, to je najdôležitejšia otázka, no neexistuje na ňu jednoznačná odpoveď. Svojim voličom demonštroval, že situáciu nesleduje pasívne, ale zúčastňuje sa, hovorí, robí správne vyhlásenia. Pre Francúzov je to zásluha. Ale či to bude uznané ako aktívum už na medzinárodnej úrovni, či táto plavba dá nejaký impulz do ďalšej práce, aby Rusko, Ukrajina a EÚ urobili nejaké kroky, je stále otázkou, “uviedol.

Hlavný sprostredkovateľ?

Krátko pred Macronovou cestou médiá písali o skvelých vyhliadkach, ktoré mu sľubuje. Magazín Politico napísal, že francúzsky prezident očakával, že na rokovaní 7. februára dosiahne „mierovú dohodu“ o vyriešení situácie okolo Ukrajiny, a tým získa štatút lídra zjednotenej Európskej únie, porovnateľný s pozíciou superveľmoci. Po odchode z postu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej je navyše miesto formálneho lídra normandského formátu prázdne, na čo by sa Macron určite mohol pozerať.

Teraz však nemá cenu hovoriť, že v dôsledku rokovaní s Putinom a Zelenským sa stal hlavným sprostredkovateľom pri riešení konfliktu, radí Vladimír Bruter.

Ako poznamenal Pavel Timofeev, tento obrázok je pre Macrona zaujímavý, otázkou však je, akým sprostredkovateľom sa môže stať. Podľa odborníka je nepravdepodobné, že by francúzsky líder chcel byť poštárom, ktorý cestuje na jedno miesto, komunikuje tam a prenáša informácie na iné.

„S najväčšou pravdepodobnosťou sa vidí ako sprostredkovateľ, ktorý príde do bodu A, vyjednáva, rozvíja pozície a potom ide do bodu B a tam aj rokuje a snaží sa na základe prvej pozície niečo zrealizovať. V dôsledku tejto kyvadlovej diplomacie, zhruba povedané, povzbudzuje strany, aby našli spoločnú reč a potom dosiahli nejakú dohodu. Tento obraz sprostredkovateľa ako majstra raketoplánovej diplomacie je pre Macrona zaujímavejší, ale či bude takto konať, či sa stane takým raketoplánovým diplomatom a nie len poštárom, to musí Macron ešte dokázať,“ povedal.

Vedúci Centra francúzštiny na Inštitúte Európy Ruskej akadémie vied, profesor na Vysokej škole ekonómie Jurij Rubinskij si je istý, že Macron sa hlási k podobnej úlohe, akú zohral bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy počas konfliktu na juhu. Osetsko v roku 2008. Mimochodom, vtedy Francúzsko, rovnako ako teraz, bolo predsedom Rady EÚ. Strany následne uzavreli „Plán Medvedeva-Sarkozyho“, podľa ktorého Rusko vrátilo svoje jednotky na pozície pred päťdňovou vojnou.

„Je dôležité vziať do úvahy, že Macron budú mať v apríli prezidentské voľby, je dôležité, aby preukázal aktivitu.

Súdiac podľa toho, že s Putinom hovoril päť a pol hodiny a Scholz si zároveň s Američanmi skontroloval hodinky, majú niečo v pláne.

Hoci Francúzsko má samozrejme okrem Ukrajiny o čom diskutovať aj s Ruskom, napríklad o situácii v Mali, Burkine Faso, kde došlo k prevratom a objavilo sa Wagnerovo PMC, či iránskej jadrovej dohode. Ale je to Macron, kto v prvom rade tvrdí, že je splnomocneným zástupcom EÚ v dialógu s Ruskom,“ povedal expert.

bbabo.Net