Slovenský parlament schválil kontroverznú vojenskú dohodu medzi vedením republiky a Spojenými štátmi. Zmluva dáva Washingtonu právo využívať v krajine letecké základne a iné vojenské zariadenia, v ktorých odporcovia dohôd vidia ohrozenie suverenity štátu a nebezpečenstvo vtiahnutia krajiny do konfrontácie s Ruskom. Na oplátku by Slovensko malo dostať 100 miliónov dolárov na modernizáciu vojenskej infraštruktúry. Prečo sa v republike zmluva so Spojenými štátmi nazýva hrozbou pre krajinu a či je výhodná pre Bratislavu - v materiáli. Slovenskí poslanci väčšinou podporili dohodu o obrannej spolupráci medzi štátom a USA. „za“ hlasovalo 79 zo 140 prítomných poslancov, „proti“ 60 poslancov a zdržal sa len jeden zo zákonodarcov – bol predsedom parlamentu, šéfom strany „Sme rodina“ (súčasť vládnej koalície ) Boris Kollár.

Hlavnými odporcami dokumentu boli opozičné strany „Smer – sociálna demokracia“ pod vedením expremiéra Roberta Fica a nacionalistická „Ľudová strana – Naše Slovensko“. Zároveň sa k nim pridalo aj šesť poslancov za Sme rodina a dvaja poslanci vládnej strany Obyčajní ľudia (OĽaNO).

Fico vyhlásil, že zmluva je pre štát nerentabilná a pre Slovensko nič neurobí, a to ani z dôvodu posilnenia obrany.

Šéf „ľudovej strany“ Marian Kotleba oznámil, že podpora zmluvy so Spojenými štátmi nebude ničím iným ako zradou Slovenskej republiky, ktorú schválil parlament.

Bratislava a Washington uzavreli vojenskú dohodu 3. februára po rokovaní ministra obrany SR Jaroslava Nadema s ministrom zahraničných vecí USA Anthonym Blinkenom vo Washingtone. Podľa dokumentu Slovensko súhlasilo s tým, že Spojeným štátom poskytne na 10 rokov bezplatne svoje vojenské letiská Malacky-Kuhinya a Sliač, ako aj niekoľko ďalších objektov. Štáty na oplátku prisľúbili vyčleniť Bratislave 100 miliónov dolárov na modernizáciu obrannej infraštruktúry.

Samotný dokument vyvolal v rámci Slovenska od chvíle diskusie množstvo kontroverzií. Začalo sa to v roku 2018, keď krajinský parlament ovládali sociálni demokrati a Robert Fico bol premiérom. Pod jeho vedením k dohode s Washingtonom nikdy nedošlo a s prechodom do opozície sa expremiér stal jedným z hlavných kritikov projektu.

Od januára sa na Slovensku konajú protesty, ktoré organizujú odporcovia dokumentu. Demonštranti boli proti „kapitulácii krajiny“ Spojeným štátom a kritizovali NATO. Tí, ktorí s dokumentom nesúhlasili, ubezpečili, že presun vojenských základní bude krokom k strate štátnej suverenity. Ten istý Fico ubezpečil, že hlavným cieľom dohody bolo priblížiť ozbrojené sily USA k ruským hraniciam pri rastúcom napätí vo vzťahoch medzi Moskvou a Západom.

Olej do ohňa prilievali materiály z rôznych médií, podľa ktorých sa Washington chystá využiť územie Slovenska na výcvik ukrajinskej armády na pozadí hrozby ruskej „invázie“ na Ukrajinu, o ktorej USA hovorili. približne od jesene 2021. A hoci slovenské vedenie takéto plány popiera, úrady podporujú posilnenie prítomnosti NATO v krajine pre „ruskú hrozbu“.

Vrcholom tejto konfrontácie bola schôdza parlamentu 8. februára, ktorá viedla k diplomatickému škandálu kvôli stretu medzi opozíciou a vládnou koalíciou.

Zástupcovia vládnucich síl rozvinuli ukrajinskú vlajku, zatiaľ čo odporcovia dohody ju zaliali vodou a dohody vytrhali. Slovenské ministerstvo zahraničia sa nakoniec muselo Ukrajine za incident ospravedlniť.

Spoločnosť je zároveň v otázke dohody s USA na strane opozície. Proti nasadeniu amerických vojakov v krajine je podľa prieskumu MEDIA 64 % Slovákov. Navyše 51 % opýtaných odmietlo dohodu so Spojenými štátmi. Toto rozhodnutie úradov schválilo len 32 % opýtaných. A podľa štúdie agentúry Focus sa viac ako 44 % Slovákov domnieva, že za nárast napätia na Ukrajine môžu Spojené štáty a NATO. Len 34 % verí, že za to môže Rusko.

Späť k správam a zahraničnej politike RSUH Vadim Trukhachev.

“Slováci sa podobne ako Česi obávajú prítomnosti cudzích vojsk na svojom území – veľká väčšina Slovákov je proti rozmiestneniu amerických síl v krajine. Tieto nálady, samozrejme, využívajú opozičné strany, predovšetkým „Smer – sociálni demokrati“ a nacionalisti z „Ľudovej strany – naše Slovensko,“ poznamenal expert.

Zároveň na to upozornila zástupkyňa vedúceho Centra humanistických štúdií RISS Oksana Petrovskaja

Argumenty odporcov tejto dohody sú, že Slovensko môže prísť o samostatnosť a to vôbec Slováci od spolupráce v rámci NATO očakávajú.„Dohoda zabezpečuje prevod dvoch vojenských letísk úplne do rúk americkej armády na 10 rokov. Slováci sa obávajú, že Spojené štáty môžu tieto zariadenia využívať ako uznajú za vhodné, a to aj na účely, ktoré sú úplne v rozpore so záujmami Slovenska. Obávajú sa, že takto môže byť republika vtiahnutá do nejakého konfliktu. Najmä Slováci sa vôbec nechcú nechať zatiahnuť do ukrajinského konfliktu. Veľmi sa obávajú, že sa Slovensko zmení na základňu, kde budú Američania cvičiť Ukrajincov a potom ich pošlú späť na Ukrajinu,“ vysvetlil odborník.

Čo Slovensko získa a stratí

Zároveň sú obavy odporcov dokumentu v tomto prípade dosť špecifické, no argumenty zástancov dohody sú skôr efemérne. Predovšetkým nie je celkom jasné, čo pozitívna dohoda so Spojenými štátmi môže pre Slovensko priniesť – okrem 100 miliónov dolárov na vojenskú infraštruktúru na 10 rokov bezplatného prenájmu jej vojenských objektov.

Zároveň podľa Vadima Truchačeva z Ruskej štátnej humanitnej univerzity môžu Spojené štáty ako celok investovať do slovenskej ekonomiky.

„Pravdepodobne hovoríme o nejakých investíciách do slovenskej ekonomiky zo strany amerických, prípadne holandských firiem, pretože pred návštevou amerického ministra zahraničia Anthonyho Blinkena navštívil krajinu holandský premiér Mark Rutte. Preto je možné, že toto rozhodnutie môže nejakým spôsobom posilniť finančnú pozíciu Slovenska. Dohoda môže navyše posilniť postavenie republiky ako zodpovedného člena euroatlantického spoločenstva.

To znamená, že na Západe sa už na to nebudú pozerať ako na dirigenta ruského vplyvu, z ktorého bolo Slovensko v poslednom desaťročí podozrievané,“ domnieva sa odborník.

Oksana Petrovskaja z RISS sa zasa domnieva, že úrady sa aktívne snažia Slovákov presvedčiť, že americká dohoda je pre štát dobrá, keďže Američania krajine poskytnú pomoc.

„Zatiaľ je ťažké povedať, čo Slováci z tejto dohody naozaj získajú. Môžu skutočne niečo dostať od Spojených štátov alebo sa neskôr ukáže, že oni sami budú musieť živiť a podporovať americkú armádu. Napríklad sa to stalo s Poľskom, nasadenie amerických vojakov sa stalo pre hostiteľskú krajinu záťažou, “dodal expert.

Vedúci Centra východoeurópskych štúdií MGIMO Daniil Chugunov si je zároveň istý, že takéto dohody nijako neobmedzujú národnú suverenitu Slovenska v podobe, v akej Robert Fico takéto obmedzenie preberá.

„Slovensko je v NATO už niekoľko rokov, prevzalo na seba množstvo záväzkov, získalo aj nejaké práva – ide o vzájomne prepojený proces. V jeho rámci sa často realizujú takéto dobrovoľné dohody s Američanmi. Vzhľadom na formuláciu obsiahnutú v diskutovanom dokumente hovoríme o obmedzenom a dočasnom poskytovaní slovenských vojenských zariadení americkým predstaviteľom. Navyše, prístup môže byť vždy odmietnutý, ak to ohrozuje bezpečnosť samotného Slovenska,“ uzavrel odborník.

bbabo.Net