Väčšina Európanov je presvedčená, že Rusko napadne Ukrajinu v roku 2022, a preto sa domnievajú, že EÚ a NATO musia podporiť Kyjev. Dokazujú to výsledky prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) v siedmich krajinách, ktoré tvoria dve tretiny obyvateľov Európskej únie. Odborníci vyhodnotili výsledky štúdie a povedali, akí sú Európania skutočne bojovní.
„Údaje z prieskumu naznačujú niečo ako geopolitické prebudenie v Európe,“ povedal Mark Leonard, riaditeľ Európskej rady pre zahraničné vzťahy, citovaný denníkom The Guardian. „Krajiny EÚ boli vykresľované ako rozdelené, slabé a nezapojené do záležitostí Ukrajiny, ale občania Európy sú jednotní: súhlasia s tým, že Ruská federácia môže podniknúť vojenské akcie a že EÚ spolu so svojimi partnermi v NATO by mala prísť na pomoc Kyjeva“.
Autori štúdie uviedli, že „už nie je veľa pravdy na stereotype, že Európania považujú vojnu za nemysliteľnú a mier považujú za samozrejmosť“. Svoj svet vnímajú ako „v predvojnovom, nie povojnovom stave“.
Prieskum uskutočnený koncom januára teda ukázal, že väčšina obyvateľov siedmich skúmaných krajín (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Švédsko, Poľsko, Rumunsko a Fínsko) verí, že Rusko napadne Ukrajinu v priebehu roku 2022. Navyše k tomu najviac veria občania štátov, ktoré sú najbližšie k východnej hranici Európy.
Fínsko bolo v tomto smere menšou výnimkou (44 %), ale 51 % respondentov vo Francúzsku a Taliansku, 52 % v Nemecku, 55 % vo Švédsku, 64 % v Rumunsku a 73 % v Poľsku uviedlo, že podľa ich názoru K ruskej invázii by mohlo dôjsť už tento rok.
Avšak iba v Poľsku sa väčšina obyvateľov (65 %) domnieva, že v prípade eskalácie konfliktu by mala zasiahnuť ich vlastná krajina. Vo Švédsku s týmto postojom súhlasí 43 % opýtaných, v Nemecku 37 % a vo Fínsku 21 %.
Na otázku, komu najviac dôverujú pri ochrane záujmov občanov EÚ, ak Rusko skutočne napadne Ukrajinu, najmenej polovica opýtaných v každej krajine – viac ako 60 % v Poľsku, Švédsku, Taliansku a Rumunsku – uviedla, že dôveruje EÚ. V dvoch krajinách, vo Švédsku a vo Fínsku, bola dôveryhodnosť EÚ dokonca väčšia ako dôveryhodnosť NATO.
Dôvera Európy vo Washington bola v tomto smere výrazne nižšia, pričom väčšina respondentov vo všetkých krajinách okrem Poľska a Rumunska uviedla, že dôveruje Nemecku viac ako USA. Dokonca aj v Poľsku boli NATO (75 %) a Európska únia (67 %) považované za spoľahlivejších obrancov ako Spojené štáty americké.
„Ako môžu mať ľudia iný uhol pohľadu, ak celá západná tlač uvádza naratív, že Rusko chce zaútočiť na Ukrajinu,“ komentuje nemecký politológ Alexander Rahr. - Nikto v Európe nechce počúvať argumenty Ruskej federácie, že má legitímne záujmy starať sa o vlastnú bezpečnosť, že neuznáva rozširovanie NATO na východ, lebo sa cíti ohrozená.
Západným médiám je to jedno. Aktívne propagujú nasledovné postoje: Európa má demokraciu, liberálny systém a lepšiu morálku, preto má právo robiť si, čo chce. Rusko je zasa agresívna, nedemokratická a neliberálna krajina, takže takéto práva nemá. Ruská federácia je nepriateľ, ktorého treba postaviť na svoje miesto, potrestať a zavaliť sankciami. Toto je vlastne veľmi nebezpečný príbeh, ktorý nakazil hlavy miliónov ľudí.
Na druhej strane, ako môžu mať bežní obyvatelia EÚ iné informácie? Nečítajú ruskú tlač. Európania sledujú len to, čo sa im prezentuje v západnom informačnom priestore. A tam je 99 % médií kritických a dokonca nepriateľských voči Ruskej federácii.
Zároveň si je aj Alexej Makarkin, viceprezident Centra pre politické technológie, profesor na Vysokej škole ekonomickej, istý, že myšlienka ochrany Ukrajiny sa stala spoločensky schválenou v prostredí, kde túto pozíciu zastáva väčšina zahraničných médií.
„Ak vezmeme mediálny faktor, potom tu možno vysledovať veľmi jednoduchý vzorec: Moskva je agresor, Kyjev je v defenzíve,“ hovorí. - Nie je náhoda, že medzi Ruskom a Nemeckom vznikol konflikt kvôli RT vysielaniu. Faktom je, že Ruská federácia sa len veľmi aktívne snažila preniknúť na informačný trh EÚ, aby prezentovala svoj pohľad, vrátane ukrajinských udalostí.
V rámci tohto faktora sa prekrýva ďalší bod. V Rusku a v Európe existujú rôzne interpretácie Mníchovskej dohody z roku 1938. Pre západnú Európu je to veľká trauma. Od čias Sovietskeho zväzu Ruská federácia vychádzala z toho, že na Mníchovskej konferencii sa Anglicko a Francúzsko pokúsili nasmerovať Nemecko proti ZSSR.Z európskeho hľadiska bola do rúk agresora vydaná slabá krajina. Pre modernú západnú kultúru ide o prejav slabosti, čo je úplne neprijateľné. V tom prípade to bolo Československo. A ak hovoríme o modernej verejnej mienke, potom je to extrapolované na Ukrajinu.
Druhým bodom je, že väčšina Európanov dúfa, že vojna nebude, domnieva sa odborník. Je ľudskou prirodzenosťou veriť v to najlepšie. Preto sa môžu vyjadrovať tak bojovne, a to aj na základe toho, že nedôjde k priamej účasti ich krajín na týchto udalostiach.
„V sociológii je dôležité, ako sa kladú otázky,“ poznamenal politológ. - V tejto situácii hovoríme skôr o politickej podpore pre Ukrajinu. Ale myslím si, že reakcia väčšiny Európanov by sa mohla zmeniť, keby sa otvorila napríklad téma blízkej vojenskej podpory. Je nepravdepodobné, že chcú, aby sa do tohto ukrajinského konfliktu zapojili ozbrojené sily európskych štátov.
bbabo.Net