Jakarta, - Generálny tajomník PDI-P (PDIP) Hasto Kristiyanto uviedol, že Pancasila a Plánovaný univerzálny rozvojový vzor, ktorý bol vytvorený počas éry Soekarna, boli v súlade s koncepciou zelenej a modrej ekonomiky. Podľa Hasta je načase, aby to Indonézia zrealizovala a veľkú úlohu v tom zohrávajú univerzity.
Hasto to vyjadril vo svojej verejnej prednáške, ktorú virtuálne usporiadala Štátna univerzita v Semarangu (Unnes) v stredu (2.2.2022). Témou je „Úloha univerzít pri rozvoji zelenej a digitálnej ekonomiky smerom k zlatej Indonézii 2045“. Prítomný bol kancelár Unnes Fathur Rokhman a moderátorom bol Heri Yanto, dekan Ekonomickej fakulty Unnes.
"Koncept zelenej a modrej ekonomiky vznikol ako reakcia na exploatáciu prírodných zdrojov (SDA) v prospech kapitalizmu. Tento koncept nabáda k zastaveniu nadmerného vykorisťovania prírody a nahradeniu národným a svetovým ekonomickým rozvojom, ktorý venuje pozornosť na aspekty udržateľnosti, inkluzívnosti, zapojenia občanov a spravodlivosti,“ povedal Hašto na podujatí.
Zrod Indonézie bol podľa Hasta poháňaný aj podobnými obavami. Bung Karno videl, že v tom čase bola Indonézia iba zdrojom ťažobných surovín, ktoré boli dovezené do zahraničia v prospech globálneho kapitalizmu.
To je jedna z vecí, z ktorej sa zrodil koncept Pancasily ako základnej filozofie nezávislej Indonézie. Pancasila obsahuje hodnotu sociálnej spravodlivosti, zapaľuje ducha ľudskosti, čo je v súlade s parametrami zelenej a modrej ekonomiky.
"Bez ľudských hodnôt je nemožné, aby hodnota ochrany životného prostredia rástla. V tejto perspektíve Pancasila ako filozofia odpovedá aj na výzvy zelenej ekonomiky," povedal Hašto.
bbabo.Net