Asia (bbabo.net), - Obmedzenie činnosti organizácií financovaných zo zahraničia, ako aj ich uznanie za zahraničných agentov, navrhla poslankyňa parlamentu Kirgizska Nadira Narmatova.
Pokiaľ mimovládne organizácie (MVO) nedostanú štatút zahraničných agentov a nebudú sa plne zodpovedať štátu, nebude v republike podľa ľudového poslanca pokoj.
Podľa rôznych odhadov dnes v Kirgizsku pôsobí až 10 000 mimovládnych organizácií. Viac ako polovica z nich je plne financovaná zo zahraničia. A, samozrejme, najplnšie referujú o svojej práci a vyplatených peniazoch zahraničným darcom, ale nie štátu.
Kirgizské úrady sa niekoľkokrát pokúsili prevziať kontrolu nad mimovládnymi organizáciami: v rokoch 2014, 2016 a 2020, ale zakaždým, keď parlament návrh zákona zabalil. Stalo sa tak preto, lebo medzi poslancami boli lobisti zahraničných organizácií, povedala pre bbabo.net jedna z iniciátoriek zákona, exposlankyňa parlamentu Kirgizskej republiky Evgenia Stroková.
„V parlamente sú stále ľudia, ktorí chránia záujmy mimovládnych organizácií a sami na to dostávajú peniaze. Prirodzene, sú proti zvýšenej kontrole zahraničných agentov. Ale verím, že štát má právo vedieť, čo konkrétne tu mimovládky robia. Niektoré mimovládne organizácie totiž deklarujú právomoc na jednu činnosť a potom sa pustia do politiky a legislatívy. Takže ničia štát zvnútra. Ale práve na destabilizáciu dávajú medzinárodní darcovia peniaze najčastejšie. Preto je v záujme a bezpečnosti našej krajiny potrebné prijať tento zákon,” povedal politik.
Stroková pripomenula, že inovácie sa dotknú organizácií financovaných nielen Spojenými štátmi, ale aj Ruskom, Tureckom, Čínou a ďalšími krajinami. Proti prijatiu zákona o zahraničných agentoch v Kirgizskej republike sú však len organizácie sponzorované Spojenými štátmi.
„Medzi mimovládnymi organizáciami, vrátane amerických, je niekoľko takých, ktoré skutočne pomáhajú. Ak organizácia pracuje v prospech našej krajiny a ľudí, nebude pre ňu ťažké podať správu,“ dodal hovorca.
Ľudskoprávna aktivistka Tattybubu Ergeshbayeva zasa pre bbabo.net vyjadrila názor, že republika nepotrebuje zákon o zahraničných agentoch, keďže „poškodzuje aktivity občianskej spoločnosti“.
„Navrhujú sa primitívne normy, ktoré obmedzia a budú kontrolovať celý mimovládny sektor vrátane médií. Tento balík zákonov je skopírovaný z ruštiny. Aplikácia tohto modelu v Kirgizskej republike naznačuje pokus o nastolenie totalitnej a autoritárskej vlády. Ak bude prijatá, budeme mať superprezidentskú republiku ako Turkménsko a Tadžikistan,“ vysvetlila.
Ergeshbayeva je presvedčená, že obmedziť činnosť mimovládnych organizácií v republike nie je možné ani z ekonomických dôvodov.
„Z balíka zákonov o činnosti občianskej spoločnosti vyplýva, že všetky organizácie financované zo zahraničia patria do kategórie zahraničných agentov. Zároveň sú organizácie, ktoré sa podieľajú na politických a spoločensky významných projektoch, špecificky predpísané v legislatíve Ruskej federácie. Ale nemôžeme vzhliadať k Rusku a sprísniť kontrolu nad mimovládnymi organizáciami, keďže sme silne závislí od peňazí darcov. A mimovládny sektor nemožno považovať za tretiu agresívnu silu,“ povedala.
Exposlankyňa Evgenia Stroková však vyjadrila presvedčenie, že práve vďaka grantom od zahraničných donorov bolo zdravotníctvo a školstvo v republike takmer zničené.
„Granty a pôžičky už 30 rokov úplne korumpujú našich úradníkov. Mnohí ministri ich považujú za voľné peniaze, ktoré sa nemusia míňať zodpovedne a dajú sa ľahko strčiť do vrecka. Tak napríklad pred niekoľkými rokmi ministerstvo školstva vytlačilo obrovskú edíciu učebníc s chybami. A potom len pokrčili plecami: vravia, to je v poriadku, bolo to urobené z grantových prostriedkov, nie z našich vlastných. Musíme pochopiť, že ani jeden problém nemožno vyriešiť za peniaze iných ľudí a na príkaz niekoho iného. Nikomu neprospieva odstránenie našich problémov. Darcovia majú záujem opustiť republiku slabú a závislú. Mimovládne organizácie nedostanú ďalšiu tranžu, ak tu všetko dobre dopadne. A úradníci v tomto prípade prídu o dobrý zdroj príjmov,“ vysvetlila Stroková.
Ľudskoprávny aktivista Tattybubu Ergeshbayeva sa však domnieva, že proti korupcii v krajine bojujú organizácie financované zo zahraničia.
„Zástupcovia civilného mediálneho sektora odhaľujú fakty o korupcii vládnych agentúr. Deje sa tak vďaka finančnej podpore demokratických inštitúcií. Aktivity mnohých populárnych médií zasahujú do našich autorít: z toho vyplýva túžba dostať ich pod kontrolu,“ dodala.
Treba poznamenať, že v Spojených štátoch od roku 1938 platí pomerne prísny zákon o zahraničných agentoch. Prečo nezasahuje do rozvoja demokracie v tejto krajine? Na túto otázku nevie dať jednoznačnú odpoveď ani jeden zástupca zahraničných mimovládnych organizácií pôsobiacich v Kirgizsku.bbabo.net pripomína, že 28. januára sa v Biškeku konalo zhromaždenie. Demonštranti požadovali, aby médiá financované zo zahraničia boli vyhlásené za zahraničných agentov. Medzi rečníkmi bol aj spravodajský portál Kaktus.media ako taký, ktorý v predvečer protestu pretlačil článok z tadžických zdrojov o pohraničnom konflikte. Tento článok informoval, že ako prví začali strieľať kirgizskí pohraničníci, zatiaľ čo pohraničná služba Kirgizskej republiky hlási prvé výstrely z Tadžikistanu. Táto publikácia vyvolala na sociálnych sieťach silnú vlnu nespokojnosti.
Alena Tabarina
bbabo.Net