„Patrón Turkménov“ Gurmanguli Berdimuhamedov rozhodol, že moc v Turkménsku by mala byť odovzdaná mladým, po čom boli v krajine na 12. marca naplánované predčasné prezidentské voľby. Takmer zaručene sa prezidentovým nástupcom stane jeho 40-ročný syn Serdar, ktorý nedostane do svojich rúk všetky mocenské páky. Zisťoval som, či sa turkménsky vodca naozaj chystá do dôchodku a či sú v najuzavretejšej republike bývalého ZSSR možné zmeny.

Cesta k mladým

Prezidentská volebná kampaň sa začala 14. februára v Turkménsku po tom, čo prehovoril prezident krajiny a Arkadag na čiastočný úväzok – „patrón Turkménov“ – Gurmanguli Berdimuhamedov o svojom úmysle ustúpiť mladým.

Berdimuhamedov starší vysvetlil svoje rozhodnutie v hornej komore parlamentu na čele s ním (Halk Maslakhaty) tým, že pred dvoma rokmi dosiahol „vek proroka“ (63 rokov). Zároveň nepovedal nič o svojom úplnom odchode z politiky, ani o svojom nástupcovi.

„Podporujem myšlienku, že cesta k verejnej správe v novej etape rozvoja našej krajiny by mala byť udelená mladým lídrom. Ako predseda Khalk Maschalaty mám v úmysle svoje rozsiahle životné a politické skúsenosti ďalej smerovať do tejto oblasti,“ povedal prezident k 15. výročiu svojho nástupu k moci.

Prezidentského kandidáta vládnej Demokratickej strany nominoval jeho iba 40-ročný syn Serdar, ktorý dnes zastáva post podpredsedu vlády, druhého najvýznamnejšieho v krajine. V Turkménsku nie je premiér, na čele vlády je totiž prezident.

Na tej istej schôdzi parlamentu, kde sa Berdimuhamedov starší podelil o svoje osobné plány, bol prijatý Národný program sociálno-ekonomického rozvoja Turkménska na nasledujúcich 30 rokov, ktorý už zastupoval Serdar. Pravda, verejnosti o tom neboli poskytnuté žiadne podrobnosti.

Späť na novinky »

Prečo sa Berdimuhamedov rozhodol

Stanislav Pritchin, vedúci výskumník z Centra postsovietskych štúdií v IMEMO RAS, v rozhovore pre Arkadag povedal, že Arkadagovo rozhodnutie s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvnilo viacero faktorov . Medzi nimi nie je vylúčená psychická únava Berdymuhamedova z toho, že je na vrchole moci.

„On sám hovoril o veku proroka, takže možno naozaj došlo k určitému prehodnoteniu.

A druhým faktorom je situácia v Kazachstane, ktorá ukázala, že možnosť prechodu moci mimo rodiny je dosť komplikovaná. Vážne riziká pre odchádzajúcu osobu zostávajú aj napriek ústavným mechanizmom. Takže pre turkménske úrady to bol signál – ako nekonať a ako sa tomu vyhnúť,“ povedal odborník.

Rafael Sattarov, medzinárodný politológ, v rozhovore s Berdimuhamedovom vyjadril názor, že „Berdimuhamedov odchádza, aby zostal“. Podľa jeho názoru by sa v Turkménsku, podobne ako vo všetkých „neofeudálnych režimoch s personalistickou príchuťou“, mohla stať otázka odovzdania moci aktuálnou kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu vodcu.

„A po druhé, Berdimuhamedov chápe, že v mnohých oblastiach je v kríze, z ktorej nie je jasné, ako sa dostať von. Jeho meno je príliš toxické na to, aby krajina prelomila patovú situáciu, získala medzinárodné pôžičky a reštartovala veľké energetické projekty.

A susedné krajiny šli príkladom – v prvom rade Uzbekistan po smrti Islama Karimova s ​​jeho smerovaním k výstavbe „Nového Uzbekistanu“ a teraz Kazachstan.

Prečo by teda Berdimuhamedov v takejto situácii nemohol predbehnúť nevyhnutné udalosti a odovzdať opraty moci na výstavbu „Nového Turkménska“? To môže umožniť nadviazať partnerstvá s čistým štítom, napríklad s Európskou úniou,“ vysvetlil odborník.

Sattarov tiež pripomenul, že Turkménsko sa niekedy nazýva Venezuela strednej Ázie. Podľa jeho názoru môže byť toto prirovnanie v budúcnosti opäť aktuálne, keďže „Berdimuhamedov bude ovplyvňovať krajinu z nemocničného lôžka, ako to svojho času robil Hugo Chávez“.

Pritchin súhlasí s tým, že Berdymukhammedov s najväčšou pravdepodobnosťou neplánuje úplne odstúpiť.

„Pomocou rovnakého kazašského modelu môžeme predpokladať, že Berdymuhamedov sústredí hlavné opraty vlády a moci do svojich rúk. Ale vzhľadom na vzťah v rodine bude mať ešte viac mechanizmov na kontrolu svojho syna a situáciu v krajine ako Nazarbajev,“ povedal.

Úvod na pokračovanie

Nástupcom sa takmer určite stane Arkadagov syn Serdar Berdimuhamedov, ktorého meno v preklade znamená „vodca“. V septembri 2021 dovŕšil 40 rokov, čím sa mu podľa ústavy otvorila možnosť uchádzať sa o hlavný post Turkménska.

Podľa Pritchina je podľa tradícií Strednej Ázie najvýhodnejšou možnosťou odovzdanie moci synovi.

„Turkménsko má teraz takého nástupcu, na rozdiel od prípadov Karimova a Nazarbajeva, ktorí mali iba dcéry,“ povedal.Za posledný rok sa Serdar Berdimuhamedov stal aktívnejším a viditeľnejším ako štátnik. V januári tohto roku sa teda vybral na samostatné turné do Iránu a Uzbekistanu, kde sa stretol s prezidentmi týchto krajín. V apríli 2021 prišiel Berdimuhamedov mladší do Kazane na zasadnutie Medzivládnej rady EAEU, kde nie je zahrnutý Turkménsko.

Politológ Sattarov sa domnieva, že Berdymuhamedov starší svojím posledným vyhlásením jednoducho potvrdil to, čo sa už dlho tušilo v krajine aj v iných štátoch.

„Serdar už navštívil potrebné hlavné mestá svojich susedov, akoby ich uvádzal do svojho životopisu. V skutočnosti Turkménsko už dávno pochopilo, kto bude pri moci po Arkadagu, aj keď len tým, ako Serdara posledné tri roky vykresľovala štátna propaganda,“ povedal.

Zahraničné médiá v minulosti písali o Serdarovi ako o nie príliš charizmatickom človeku, ktorý sa navyše viac zaujímal o biznis ako o politiku. Jeho doterajšie výsledky však vyzerajú veľmi pôsobivo – bol námestníkom ministra zahraničných vecí, ministrom priemyslu, guvernérom Akhalského velajatu, ktorý spočiatku zahŕňal aj hlavné mesto Ašchabad. O brutálnych metódach riadenia písali opozičné turkménske médiá počas jeho posledného príspevku, kde sa vraj obľúbeným výrazom v rozhovoroch so Serdarovými podriadenými stal „zlomím si krk.“

Berdimuhamedov mladší získal druhé vysokoškolské vzdelanie na Ruskej diplomatickej akadémii ministerstva zahraničných vecí v odbore medzinárodné vzťahy. Prvú odbornosť – procesný inžinier – študoval doma, neskôr absolvoval aj kurzy v Ženevskom centre pre bezpečnostnú politiku.

Bližšie k Nazarbajevom ako k Alijevom

Turkménsko zostáva najuzavretejšou krajinou bývalého ZSSR. Z hľadiska politických a občianskych slobôd je na konci väčšiny medzinárodných rebríčkov. Berdymukhammedov starší v prezidentských voľbách nikdy nezískal menej ako 89 % hlasov a v tých posledných v roku 2017 dosiahol 97,7 %.

Berdimuhamedov starší si v poslednom čase, mierne povedané, pripomínajú jeho kontroverzné aktivity pre hlavu štátu, ktoré televízia vysielala na podporu kultu osobnosti. Medzi nimi - čítanie rapu s vnukom o darčekovom koni a číslo na pieseň Justina Timberlaka s dedičmi, stláčanie zlatej činky za potlesku ministrov, bicyklovanie.

Okrem toho hlava štátu napísala veľa prác o medicíne (vzdelaním je lekárom), ako aj o histórii turkménskej kuchyne a koní.

V Turkménsku, podobne ako v Severnej Kórei, zatiaľ nebol oficiálne zaregistrovaný ani jeden prípad COVID-19 (bolo hlásené, že samotné slovo „koronavírus“ bolo zakázané), ale krajina si pre každý prípad kúpila čínsky vakcína proti nej. Rastie potravinová kríza, ktorá dokonca údajne spôsobila rozdávanie vládnych „prídelov“.

Pritchin verí, že v Turkménsku sa po zmene prezidenta vyvinie taká konfigurácia moci, v ktorej kľúčovým hráčom zostane otec a v každom prípade syn nebude mať právomoc radikálne zmeniť politickú štruktúru krajiny. ak chce.

„S najväčšou pravdepodobnosťou zatiaľ zostane rovnaký charakter režimu. Iba s budúcim možným odklonom od záležitostí staršieho, Serdar, možno, implementuje nejaké reformné projekty. Ale opäť, toto všetko je možné len v strednodobom a dlhodobom horizonte, teraz by ste nemali očakávať vážne zmeny, “uviedol analytik.

Expert Sattarov pripustil, že režim v Turkménsku môže v blízkej budúcnosti čeliť viacerým problémom, a to aj kvôli činom „sivých kardinálov“.

„Berdimuhamedov mal takéto čísla už od čias Nijazova. Toto je tvorca kultu osobnosti Turkmenbashi Viktor Khramov a finančný riaditeľ Arkadagu Igor Makarov. Aj keď vezmeme do úvahy úspešný príklad prenosu moci z otca na syna v Azerbajdžane, je vidieť, že Ilhama Alijeva prvýkrát „nasledovali“ a pomáhali mu Heydarovi ľudia – Remiz Mehdiyev a Dilara Seyidzade. A v Turkménsku sú aj ľudia, ktorí budú verne držať kurz, pomôžu samotnému Gurbangulymu Berdimuhamedovovi nepustiť páky moci.

Tranzit k synovi podľa mňa neposkytuje režimu potrebnú stabilitu, keďže kvalita elít v Turkménsku zanecháva veľa želaní. Stojí za to pripomenúť, že pre každý príklad Alijevov v Azerbajdžane a Assadov v Sýrii sú príklady rodín Nazarbajevovcov v Kazachstane a rodín Mubarakov v Egypte,“ uzavrel.

bbabo.Net