Volitelia diskutujú o množstve opatrení, ako sú voda a práva domorodcov, ktoré by mohli skončiť v novej magna charte.
Čilské ústavodarné zhromaždenie začalo formálne diskutovať o návrhoch novej ústavy, ktorá má nahradiť ústavu z čias diktatúry generála Augusta Pinocheta.
Zhromaždenie v utorok začalo pravdepodobne zdĺhavý proces, diskutovalo sa o plánoch na znárodnenie ťažby, vytvorení jednokomorového kongresu, vodných právach a ochrane domorodých území, okrem iného.
„V tomto období uvidíme, čo skutočne zostane v navrhovanej ústave,“ povedala predsedníčka ústavodarného zhromaždenia Maria Elisa Quinterosová s tým, že text bude čeliť celoštátnemu referendu plánovanému na september.
Diskusie prichádzajú v čase, keď sa Gabriel Boric, 36-ročný ľavicový bývalý vodca študentských protestov, v marci chystá prevziať funkciu budúceho prezidenta Čile.
Jeho nástup do najvyššieho úradu krajiny predstavuje najdramatickejší politický a sociálny posun v krajine od jej návratu k demokracii v roku 1990.
Na zozname diskusií sú voda a vlastnícke práva, nezávislosť centrálnej banky a pracovné postupy. Ďalšími témami sú práva zvierat, feministická výchova, ochrana prírody a legalizácia kanabisu.
O návrhoch sa bude diskutovať v nasledujúcich mesiacoch a bude potrebné, aby ich schválili dve tretiny delegátov, teda približne 103 hlasov.
Ak budú schválené, budú čeliť procesu úprav pred druhým definitívnym hlasovaním, ktoré sa má zahrnúť do konečného textu. Ak by boli zamietnuté, vrátili by sa komisii na revíziu alebo vyradenie.
Potenciál prudkých zmien v krajine vyvolal medzi konzervatívcami určité znepokojenie a zároveň vyvolal nervozitu medzi investormi a ťažobnými firmami.
Quinteros sa snažil rozptýliť obavy a uviedol, že okolo procesu bolo veľa „dezinformácií“ a že návrhy sú v počiatočnom štádiu.
Tieto obavy však zaznamenali, že tento proces stratil určitú podporu, pričom prieskum súkromného prieskumníka Cadem ukázal, že percento ľudí, ktorí v súčasnosti hovoria, že majú v úmysle hlasovať za schválenie novej ústavy, kleslo z 56 na 47 percent.
V ústavnom orgáne zvolenom minulý rok dominujú nezávislí a ľavicovo orientovaní zástupcovia, z ktorých niektorí majú korene v protestnom hnutí v roku 2019, ktoré vypuklo kvôli nerovnosti v jednej z najbohatších krajín regiónu.
Kenneth Bunker, riaditeľ poradenskej spoločnosti Tresquintos, povedal, že toto je dôležitý moment na vyjadrenie „obav“, aby sa predišlo „šialeným“ pohybom vpred a podkopávaniu dôvery v tento proces.
Bunker však povedal, že si stále myslí, že nová ústava nakoniec prejde, hoci by to predstavovalo výzvu pre novú Boricovu vládu.
„V krátkodobom horizonte bude mať vláda Gabriela Boriča, ak sa táto ústava schváli, skutočnú výzvu vyvážiť sociálnu infraštruktúru a súčasnú politickú a ekonomickú situáciu v Čile,“ povedal.
bbabo.Net