Spojené štáty nerozmiestnia svoje rakety na Ukrajine a sú pripravené písomne ​​potvrdiť bezpečnostné dohody s Moskvou, ak sa strany dohodnú. Vyhlásil to včera prezident Joe Biden. V skutočnosti americký vodca priznal: v blízkej budúcnosti NATO ustúpi od svojich nárokov na Ukrajinu. Čo to dáva Moskve a aká úloha je pripravená pre Kyjev, riešili spolu s politológmi. Americký prezident Joe Biden prehovoril k národu 15. februára. Časť jeho prejavu bola určená pre ruské publikum. "Nie ste naši nepriatelia," uistil Biden. Politikov prejav sa niesol v mierovom duchu a niektoré myšlienky spĺňali základné požiadavky Moskvy na bezpečnosť v Európe.

„USA a NATO nemajú na Ukrajine žiadne rakety. Nemáme v pláne ich tam umiestniť,“ povedal americký vodca.

Biden zároveň poznamenal: nikto dobrovoľne nezavrie dvere do Severoatlantickej aliancie.

„Nebudeme robiť kompromisy v našich základných princípoch. Krajiny majú právo na suverenitu a územnú celistvosť, môžu si slobodne zvoliť svoj vlastný kurz a vybrať si tých, s ktorými sa spoja,“ zhrnul americký prezident svoj prejav.

Bidenov prejav možno vnímať ako reakciu na vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina. V decembri pri vysvetľovaní bezpečnostných návrhov Moskvy vyjadril obavy z rozmiestnenia amerických hypersonických rakiet na Ukrajine.

Späť na novinky »

Nárazník, nezúčastnenosť alebo neutralita?

Biden len zopakoval to, čo hovorili Američania v posledných mesiacoch, ale konkrétnejšie Fjodor Lukjanov, šéfredaktor ruského magazínu Global Affairs , verí. O rusko-ukrajinskom vyrovnaní sa bude podľa neho rokovať dovtedy, kým Moskva a Washington nevyriešia politickú otázku budúcnosti NATO vo východnej Európe.

Pokiaľ ide o miesto Ukrajiny v novej konfigurácii regionálnej bezpečnosti Európy, všetko je teoreticky možné, domnieva sa Lukyanov.

„Neutrálny stav alebo záruka vonkajších síl – možné sú rôzne možnosti. Doteraz o tom nikto nechcel diskutovať, pretože Kyjev zvolil kurz členstva v NATO. Ukrajina z toho doteraz neustúpila.

Ak veľkí hráči dosiahnu ďalšiu fázu vzájomného porozumenia, sami sa rozhodnú, že Ukrajina by mala byť prechodným, nárazníkovým alebo neutrálnym územím a budú to koordinovať v mysliach ukrajinského vedenia, potom sa táto myšlienka zakorení,“ povedal Lukyanov.

Podobne sa vyjadril aj programový riaditeľ Valdajského klubu, profesor MGIMO Oleg Barabanov. Odborník upozornil na skutočnosť, že francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval západné krajiny, aby vypočuli obavy Ruska o Ukrajinu. Tu je však potrebné jasne rozlišovať medzi postojom kolektívneho Západu k NATO, kde nie je pripravený robiť ústupky, a k Ukrajine, kde „nastal názorový posun“.

„Macron hovoril o rôznych scenároch neutrálneho štatútu Ukrajiny, hoci to je v rozpore s ústavou krajiny, ktorá zakotvovala kurz plného členstva v Európskej únii a NATO. Z krátkodobého hľadiska, ak informačná vojna skončí, bude to už plus. To znamená, že existuje pole pre proces vyjednávania, “uviedol Barabanov.

Profesor MGIMO verí, že samotná ukrajinská elita môže určiť miesto krajiny v obnovenom systéme regionálnej bezpečnosti.

„Ukrajinská politická elita musí pochopiť, že je využívaná ako pešiak na konfrontáciu s Ruskom, čo môže viesť ku kolosálnym ekonomickým stratám. Je šanca, že Kyjev nakoniec zaujme umiernený postoj a nebude eskalovať mediálnu hystériu okolo vojny. Vo všeobecnosti je jasné, že kríza nie je vyriešená.

Status neutrálny je však ideálna utópia, ktorá sa nenapĺňa. Geopolitický boj o vplyv na Ukrajinu bude pokračovať,“ uzavrel expert.

Vedúci oddelenia európskej bezpečnosti Inštitútu Európy Ruskej akadémie vied Dmitrij Danilov v rozhovore pre TASR pripomenul, že Ukrajina je stále členom OBSE, regionálnej organizácie združujúcej európsky bezpečnostný systém.

„Ukrajina tam bude hrať rovnakú úlohu ako ktorýkoľvek iný štát. O žiadnych „nárazníkových“ stavoch nemôže byť ani reči,“ vysvetlil Danilov.

Hlavný problém je podľa odborníka v tom, že vytvorením paradigmy vzájomného odstrašovania v roku 2014 sa Ukrajina ocitla v centre konfrontácie dvoch „vojenských strojov“ – Ruska a NATO.

„Toto nie je len stret dvoch vojensko-politických síl. V regióne sa vytvorilo vákuum politického dialógu, ktoré by umožnilo preniesť vojensko-politický konflikt do hlavného prúdu politicko-diplomatických vzťahov, povedal Danilov. - V kontexte vzájomného odstrašovania medzi Západom a Východom je Ukrajina v podstate rukojemníkom tohto procesu. Krajina je zároveň nútená zaujať v tomto konflikte dôležité postavenie. Najprv sa Kyjev zmenil na základňu boja medzi Západom a Ruskom. Potom sa však ukázalo, že neboli len predsunutou základňou, ale prvým gólom.“Danilov pripomenul, že Rusko svojho času ponúklo Ukrajine neblokový štatút, no na realizáciu tejto možnosti je potrebná politická vôľa Kyjeva a tichá podpora jeho západných partnerov.

„Ukrajina bez bloku je východiskom pre každého. A Západ to tiež chápe. Nikto nechce vojnu a nikto nechce skĺznuť do lievika vojenskej konfrontácie, ktorá sa teraz deje,“

povedal Danilov.

Späť na novinky » Späť na novinky »

Zostaneme na Západe

Odborník z Medzinárodného inštitútu pre humanitárne a politické štúdie Vladimír Bruter má iný názor. Ukrajina v súčasnej podobe podľa neho „určite zostane vo sfére vplyvu kolektívneho Západu“.

"Nie sú žiadne pochybnosti. Samotná myšlienka garantovania neprijatia Ukrajiny do NATO sa zdá byť trochu naivná. Bez ohľadu na to bude situácia ako celok pokračovať,“ povedal Bruter.

Súhlasí s ním podpredseda Výboru pre obranu Štátnej dumy Jurij Švytkin.

„V každom prípade západné krajiny neustúpia z Ukrajiny. Ako s ním budú manipulovať, je filozofická otázka. Ale skutočnosť, že budú naďalej využívať krajinu vo svoj prospech pri živení agresívnych plánov Ruska, je zrejmá, “podelil sa o svoj názor politik.

bbabo.Net