Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa napriek predpovediam západných politikov a médií ešte nestala. Informačný šum na tejto partitúre síce neutícha, no objavujú sa cez ňu obrysy ďalších krokov k riešeniu konfliktu na Donbase. Očakáva sa, že hlavné udalosti sa uskutočnia v Trilaterálnej kontaktnej skupine (TCG), ktorá sa má stretnúť začiatkom marca. Neexistujú však dôvody na optimistické prognózy týkajúce sa výsledku rokovaní.
Namiesto mnohokrát predpovedanej vojenskej invázie zažila Ukrajina tento týždeň informačnú inváziu. Dátum začiatku vojny pomenovaný americkým prezidentom Joeom Bidenom – 16. február – replikovali všetky svetové médiá. Bulvárny denník The Sun uviedol presný čas útoku - jednu ráno britského času.
Nedá sa povedať, že tieto správy zasiali v Kyjeve paniku. Prípadná vojna je určite hlavnou témou rozhovorov. Ale hlavné mesto žilo a žije normálnym životom. Nikto nezatvoril kaviarne, reštaurácie, obchody, nezmizli dopravné zápchy a na uliciach nebolo menej ľudí.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa snažil znepokojujúcu situáciu obrátiť vo svoj prospech. Začiatkom týždňa podpísal dekrét, že 16. februára bude krajina oslavovať Deň jednoty. Narýchlo vymyslený sviatok sa nelíšil veľkým rozsahom. Od bežného všedného dňa ho odlišovali obrady vztyčovania štátnej vlajky za spevu hymny krajiny, ktoré sa konali vo všetkých mestách.
Vlajka bola vztýčená pred budovou ukrajinskej vlády za prítomnosti všetkých členov kabinetu ministrov na čele s Denysom Šmygalom. Volodymyr Zelenskyj sa takejto ceremónie zúčastnil mimochodom na letisku Boryspil, odkiaľ odletel do regiónu Rivne na pozorovanie vojenských cvičení Metel-2022, kde si nacvičovali narušenie ofenzívy falošného nepriateľa a jeho zničenie.
O Dni jednoty informovala aj tabuľka s hashtagom #UAraz, ktorú mnohé ukrajinské televízie umiestnili do rohu obrazovky. Niektorí pridali k hashtagu návrh: „Zachovajte pokoj, všetko bude Ukrajina!“.
Zelenskyj počas cvičení pre BBC povedal, že ešte nevidel stiahnutie ruských jednotiek od hraníc s Ukrajinou. „Úprimne povedané, reagujeme na situáciu, ktorú máme, a zatiaľ nevidíme žiadne stiahnutie. Len počúvame (vyhlásenia o tomto.—),” povedal prezident a vyzval všetkých, aby zostali pokojní, keďže bezpečnostná situácia sa včera nezhoršila, ale taká je už dlhé roky.
Obava, že Rusko môže uznať nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, sa medzičasom ukázala ako výchovná (aspoň zatiaľ). Upokojujúce vyhlásenie urobil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov. „Uznanie určite nekoreluje s dohodami z Minska. To je pravda,“ povedal P. Peskov, keď komentoval rezolúciu prijatú Štátnou dumou s výzvou k prezidentovi so žiadosťou o uznanie republík. Samostatnú výhradu vyjadril tlačový tajomník Vladimíra Putina, že prezident považuje za hlavnú úlohu implementáciu minských dohôd.
V posledných dňoch prevládol dojem, že pohyb skutočne začal Minsk napĺňať. Nemecký kancelár Olaf Scholz po rokovaní s ruským lídrom povedal, že počas stretnutia s Vladimírom Zelenským 14. februára mu ukrajinský prezident „pevne prisľúbil, že v rámci trilaterálnej kontaktnej skupiny, ktorá pracuje v rámci minského procesu , kde sa stretnú všetky zainteresované strany, budú veľmi skoro predložené všetky predpokladané návrhy zákonov o štatúte východnej Ukrajiny, o zmene ústavy a príprave volieb.“ Pán Scholz to označil za „dobrý krok“, v ktorom „treba pokračovať“.
O aké návrhy zákonov ide a či ich možno zvážiť na najbližšom zasadnutí TCG naplánovanom na 1. až 2. marca je stále nejasné. Tlačová tajomníčka vedúcej Kancelárie prezidenta Ukrajiny Daria Zarivnaja na žiadosť o komentár k slovám Olafa Scholza nereagovala. Tlačový tajomník Volodymyra Zelenského Sergej Nikiforov prisľúbil, že sa k tomu vyjadrí neskôr. V čase tohto príspevku neprišla žiadna odpoveď. Tlačový tajomník šéfa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Dmitrija Kulebu Georgij Tikhij povedal: "Po návrate Krymu budeme komunikovať s ruskými publikáciami."
Ruskí vyjednávači zaoberajúci sa problémom Donbasu poznamenali, že práve TCG je teraz hlavnou platformou, kde by sa mali prijímať všetky kľúčové rozhodnutia na vyriešenie konfliktu. Účastníci normandského formátu podľa nich nie sú oprávnení rozhodovať o hlavných dokumentoch mierového procesu. Tento postoj Moskva dlhodobo obhajuje – „Normani“ môžu stranám, za ktoré Rusko považuje Doneck a Luhansk na jednej strane a Kyjev na strane druhej, pomáhať pri hľadaní kompromisov.Medzitým účastník rozhovoru, ktorý bol informovaný o situácii v rámci TCG, ale trval na anonymite, povedal, že ukrajinská strana už včera predložila jeden dokument kontaktnej skupine. Toto je osemstranový návrh dodatkov k ústave Ukrajiny týkajúci sa decentralizácie (.pdf). Poznamenáva, že „administratívno-územná štruktúra Ukrajiny je založená na princípoch unitarity, jednoty a celistvosti štátneho územia, decentralizácie a subsidiarity v organizácii moci“.
Ďalej uvádza, že systém administratívno-územnej štruktúry Ukrajiny tvoria tieto celky: komunity, kraje, regióny, Krymská autonómna republika. Regióny sú nasledovné: Vinnica, Volyň, Dnepro, Doneck, Zhytomyr, Zakarpatský, Záporožský, Ivano-Frankivsk, Kyjev, Kropyvnytsky, Luhansk, Ľvov, Mykolajiv, Odesa, Poltava, Rivne, Sumy, Ternopil, Charkov, Cherson, Khmel Čerkasy, Chernivtsi a Chernihiv.
Špeciálny štatút, ktorý Doneck, Lugansk a Moskva trvajú na udelení republikám Donbass, sa spomína len v kontexte udelenia Kyjevu a Sevastopolu. Samostatne sa stanovuje: „Ak Ústavný súd Ukrajiny uzná akt orgánu miestnej samosprávy za porušenie ústavy Ukrajiny z hľadiska zabezpečenia suverenity a územnej celistvosti, pôsobnosť takého orgánu zaniká v predstihu v r. spôsobom stanoveným zákonom“.
Dá sa s istotou predpovedať, že s predloženým dokumentom nebudú súhlasiť samozvané DĽR a LĽR, ktoré v ňom nie sú ani len spomenuté v podobe určitých regiónov Doneckej a Luganskej oblasti (ORDLO) zaznamenaných v Minských dohodách. Spor sa bude zrejme týkať aj toho, že ukrajinský návrh neobsahuje ani slovo o orgánoch činných v trestnom konaní. Pripomeňme, že v „Komplexe opatrení na implementáciu Minských dohôd“ sa uvádza, že ORDLO by malo mať vlastné bezpečnostné zložky – ľudovú políciu.
To, že Kyjev predložil TCG spomínaný projekt, potvrdil aj rozhovor s jedným z vplyvných poslancov Najvyššej rady, ktorý je blízkym spolupracovníkom prezidenta. Hovorca s prosbou, aby neuvádzal jeho meno, poznamenal: „Keď hovoríme o pripravenosti zaviesť zákony (týkajúce sa Donbasu.—), vždy máme na mysli, že budú len v takej forme, v akej to bude pre Ukrajinu prijateľné a prípustné. určite nevyvoláva nepokoje“.
Podľa politika nejde o odvádzanie pozornosti, ale o postoj, ktorý Ukrajina dôsledne obhajuje. V komentári k hypotetickej perspektíve, že parlament prijme zákony obsahujúce všetko, čo je uvedené v dohodách z Minska, vrátane osobitného štatútu ORDLO, uzavrel: „Neviem, čo treba robiť s Radou v úzkom kontexte a s celou krajiny v širokej krajine, aby sa o tom hlasovalo.“
Skepticizmus k tomu, že na Minsku v súčasnej podobe môže dôjsť k pokroku, vyjadrujú aj ukrajinskí experti. "Neuskutočniteľnosť Minska spočíva jednak v rozdielnom výklade klauzúl týchto dohôd, ako aj v rôznom výklade postupnosti vykonávania týchto klauzulí," povedal o stiahnutí zahraničných ozbrojených formácií z územia politický poradca Alexander Kharebin. Ukrajiny. Ukrajina považuje Krym za svoje územie. To znamená, že vojaci musia odtiaľ odísť, nielen z Donbasu. Zatiaľ sa táto téma vo verejných komentároch neobjavila, no nečudoval by som sa, keby sa v blízkej budúcnosti stala dominantnou. A potom slepá ulička: je zrejmé, že Moskva nikdy nebude súhlasiť s tým, aby sa Krym považoval za „Minsk“.
Pokiaľ ide o postupnosť, pokračoval expert, Kyjev trvá na tom, že voľby v ORDLO by sa mali konať po tom, čo Ukrajina opäť získa kontrolu nad úsekom hranice s Ruskou federáciou, ktorú momentálne neovláda. A Rusko hovorí, že najskôr voľby – až potom kontrola. Ani tu neexistuje kompromis.
„Zelenskij nemôže plniť dohody tak, ako to Moskva nalieha. Nemohla som, aj keby som chcela. Sociológia, ktorej sa venuje, a situácia vo vnútri krajiny mu to nedovolia. Vo vnútri krajiny je odmietnutie a odmietanie týchto dohôd príliš veľké: spoločnosť to nebude akceptovať. Súčasná eskalácia prispela k rastu protiputinovských a protiruských nálad na Ukrajine viac ako v predchádzajúcich ôsmich rokoch. V tomto zmysle Putin definitívne prehral a stal sa opäť faktorom, ktorý zjednotil Ukrajinu a Ukrajincov,“ je presvedčený Alexander Kharebin.Riaditeľ Centra politických štúdií Penty Kyjev Volodymyr Fesenko tvrdí, že nezhody strán sú zásadné a nedochádza k žiadnemu pokroku. „Dohody z Minska, keďže boli na jednotke intenzívnej starostlivosti, tam zostávajú,“ diagnostikoval v rozhovore s. Fesenko je presvedčený, že je nereálne prijať návrhy zákonov odrážajúcich ruský prístup k Minsku: „V Rade na to nebude ani jednoduchá väčšina a ešte menej ústavná. Opozícia je silná a aj vo frakcii proprezidentskej strany sú zásadoví odporcovia tohto prístupu a nie je ich málo. Ďalším rizikom je ulica. Vášniví, veteráni, aktivisti to nedovolia.“
Politológ Ruslan Bortnyk si je tiež istý, že akákoľvek, čo i len kompromisná a proukrajinská iniciatíva o Donbase prejde parlamentom len veľmi ťažko. Verí, že pokrok v implementácii dohôd bude možný len vtedy, ak implementáciu „Minska“ zabezpečí konsolidovaná pozícia Ruska, Európy a Spojených štátov, ktoré sa „spoločne a verejne zasadzujú za konkrétny model, postup a algoritmus pre realizáciu Minska, a nie pre dohodu ako celok. Okrem toho pán Bortnik argumentuje tým, že garantuje účasť Moskvy, Washingtonu a Bruselu na finančnej rekonštrukcii Donbasu a Ukrajiny, ako aj ich podporu politickej stabilite a ochranu Vladimíra Zelenského „pred útokmi západne orientovanej pravice skupiny“ by mohli pomôcť. Medzitým, ako sa politológ domnieva, Západ vedie dialóg s Ukrajinou, ale nevyvíja tlak na ukrajinské úrady, aby plnili Minské dohody: „Západ skúma okraje kompromisu, ale toto je nie je sprevádzané tlakom. Stále je to skôr pokus presvedčiť, nadávať a častejšie diskutovať s Kyjevom, na aké aspekty dohôd je pripravený.“
Všetky znejúce komentáre naznačujú, že pozícia Kyjeva sa, aspoň verejne, nezmenila. Ukrajinská strana označuje Minské dohody za jedinú pracovnú platformu pre urovnanie, nie je však pripravená implementovať dohody v podobe, v akej by to vyhovovalo Rusku, ktoré sa tiež nechystá zmeniť svoj prístup k týmto dokumentom. A ak áno, tak napätie, ktoré Moskva v posledných mesiacoch vytvorila okolo Ukrajiny, bude pravdepodobne pokračovať.
bbabo.Net