Bbabo NET

Správy

Kuvajtská armáda umožňuje ženám v bojových úlohách, ale bez zbraní

Kuwait City: Kuvajtské ženy sú nahnevané, keď armáda povolila vojakom v bojových úlohách, rozhodla sa, že potrebujú povolenie mužského poručníka, a zakázala im nosiť zbrane.

Aktivisti odsúdili politiku ako „jeden krok vpred, dva kroky späť“ po tom, čo ministerstvo obrany tiež rozhodlo, že ženy v ozbrojených silách, na rozdiel od civilistov, musia nosiť pokrývky hlavy. Tieto kroky vyvolali online odpor v Kuvajte, ktorý je zvyčajne považovaný za jednu z najotvorenejších spoločností v Perzskom zálive.

"Neviem, prečo existujú tieto obmedzenia na vstup do armády," povedala agentúre AFP Ghadeer al-Khashti, učiteľka športu a členka ženského výboru Kuvajtského futbalového zväzu. "Máme všetky druhy žien, ktoré pracujú vo všetkých oblastiach, vrátane polície."

Povedala, že jej matka pomáhala odboju, keď iracký diktátor Saddám Husajn v roku 1990 vtrhol do Kuvajtu a sedem mesiacov ho okupoval, kým ho vytlačila medzinárodná koalícia pod vedením USA.

„Moja mama počas irackej invázie schovávala zbrane pod abáju a prepravovala ich členom kuvajtského odboja a môj otec to podporoval,“ povedal Khashti. "Nechápem, na základe čoho považujú ženy za slabé."

Ministerstvo sa v októbri rozhodlo povoliť ženám zastávať bojové úlohy, ale potom zaviedlo obmedzenia po tom, čo ministra obrany vypočul konzervatívny poslanec Hamdan al-Azmi. Azmi, povzbudený islamským náboženským ediktom alebo fatwou, tvrdil, že mať ženy v bojových úlohách „nezodpovedá ženskej povahe“.

Lulwa Saleh al-Mulla, šéfka Kuvajtskej ženskej kultúrnej a sociálnej spoločnosti, uviedla, že obmedzenia ministerstva sú diskriminačné a protiústavné a prisľúbila, že organizácia podnikne právne kroky.

"Máme mučeníčky, ktoré bránili krajinu z vlastnej vôle," povedala pre agentúru AFP. "Nikto im to nenariadil, iba láska k vlasti."

„Sme moslimská krajina, to je pravda, ale požadujeme, aby zákony nepodliehali fatwám. Osobná sloboda je zaručená v ústave, na ktorej sú založené zákony krajiny.“

Kuvajtské ženy získali právo voliť v roku 2005 a boli aktívne v kabinete aj v parlamente, hoci v oboch sú slabo zastúpené. Na rozdiel od väčšiny krajín Perzského zálivu je Kuvajt známy tým, že má aktívnu politickú scénu, pričom poslanci pravidelne napádajú úrady.

Začiatkom tohto mesiaca desiatky kuvajtských žien protestovali proti pozastaveniu cvičenia ženskej jogy, ktoré konzervatívci považujú za „neslušné“. Jedným z nich bol Azmi, ktorý v príspevkoch na Twitteri odsúdil ústup ako „nebezpečný“ a „cudzí pre našu konzervatívnu spoločnosť“.

Protestujúce ženy niesli transparenty odsudzujúce „zneužívanie ženských problémov“ v politike, ako aj „režim fatwy“ a „ochranu žien“. Debata o nových pravidlách armády pre ženy nabrala iracionálny smer, povedal Ibtihal al-Khatib, profesor angličtiny na Kuvajtskej univerzite.

„Armáda potrebuje integrovať ženy aj mužov bez diskriminácie,“ povedala feministická akademička pre agentúru AFP. "Nebezpečenstvo nerozlišuje medzi mužmi a ženami a ani smrť počas bitky."

Kuvajtská armáda umožňuje ženám v bojových úlohách, ale bez zbraní