Francúzsko oznámilo stiahnutie jednotiek z Mali v dôsledku prerušenia vzťahov s vládnucou chuntou v tejto krajine po takmer 10 rokoch bojov s miestnymi džihádistickými rebelmi. Vojenská prítomnosť v Mali bola pre Francúzsko plná veľkých problémov. Z 53 vojakov Piatej republiky, ktorí zahynuli v službe v západnej Afrike za posledné desaťročie, 48 prišlo o život v Mali, informuje dnes 17. februára France-Presse (AFP).
Viacnásobné prekážky zo strany vládnucej junty znamenajú, že podmienky na prácu v Mali už neexistujú, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom tento štvrtok, ktoré podpísalo Francúzsko a jeho africkí a európski spojenci. Rozhodnutie sa týka 2 400 francúzskych vojakov v Mali, kde Francúzsko prvýkrát nasadilo vojenskú misiu v roku 2013, a menšej európskej sily niekoľkých stoviek, ktorá bola nasadená v africkej krajine v roku 2020, aby uvoľnila tlak na francúzsky kontingent, poznamenáva AFP.
"Nemôžeme pokračovať v nepriateľstve spolu s de facto úradmi (Mali), ktorých stratégiu a skryté programy nezdieľame," povedal prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii.
Paríž podľa neho „úplne odmieta myšlienku, že Francúzsko v Mali zlyhalo“.
Francúzske základne v Gossi, Menaka a Gao na území Mali budú zatvorené, ale ako zdôraznil majiteľ Elyzejského paláca, stiahnutie jednotiek prebehne „poriadkom“.
Oznámenie o jeho odchode prichádza v kritickom čase pre Macrona, len niekoľko dní predtým, ako sa očakáva, že úradujúci prezident vydá dlho očakávané vyhlásenie, že sa bude uchádzať o druhé funkčné obdobie v aprílových voľbách. Macronovou prioritou teraz bude zabezpečiť, aby stiahnutie z Mali neprirovnalo k chaotickému stiahnutiu USA z Afganistanu vlani v auguste, predpovedá agentúra AFP.
Pripomeňme, že vojenská operácia, ktorú Francúzsko spustilo v januári 2013 na boj proti džihádistom v Mali, najprv nazvaná „Serval“ a potom „Barkhan“, podliehala bilaterálnej dohode dosiahnutej v marci toho istého roku. Vzťahy medzi Parížom a Bamakom sa však po ďalšom prevrate v africkej krajine vyhrotili. Najnovší puč sa odohral v noci 24. mája 2021, keď armáda zajala prezidenta Ba Ndaua, premiéra Moctara Ouana a ministra obrany Suleimana Doukura. Assimi Goita, šéf junty, ktorá zorganizovala predchádzajúci malijský štátny prevrat v roku 2020, oznámil, že Ndaw a Ouan boli zbavení svojich právomocí a v roku 2022 sa budú konať nové voľby. Išlo o tretí puč v krajine za posledných desať rokov, po vojenských prevratoch v rokoch 2012 a 2020.
bbabo.Net