Keď sa Francúzsko pripravuje na stiahnutie jednotiek z Mali, bezpečnostní experti naliehajú na EÚ, aby vyvinula prístup k bezpečnosti v Afrike viac zameraný na ľudí.

Budúcnosť obranných a bezpečnostných vzťahov Európskej únie s Afrikou zaujala pozornosť tento týždeň po tom, čo Francúzsko a jeho európski spojenci oznámili plány na stiahnutie síl zo západoafrického štátu Mali.

Francúzsko a sily EÚ vedené Francúzskom bojujú proti ozbrojeným skupinám v Mali od roku 2013. Vzťahy krajiny s Mali sa však zhoršili od prevzatia moci armádou v máji 2021, čo je druhý prevrat v krajine za menej ako rok.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii pred šiestym samitom EÚ – Afrika, ktorého cieľom je posilniť vzťahy medzi Európskou úniou a Africkou úniou, povedal, že stiahnutie francúzskych jednotiek a francúzskych misií európskych národov v Mali bude trvať štyri roky. na šesť mesiacov a Paríž rozmiestni svoje jednotky inde v regióne Sahel.

Nigerský prezident Mohammed Bazoum v piatok potvrdil, že jeho krajina bude hostiteľom francúzskych jednotiek Takuba, a ocenil ich prácu. "Sú to špeciálne jednotky so schopnosťami reagovať na hrozbu, ktorú predstavujú teroristické organizácie," napísal na Twitteri.

Malijský minister zahraničných vecí Abdoulaye Diop a minister obrany plukovník Sadio Camara medzitým privítali bilaterálne diskusie s ďalšími európskymi partnermi, ktorí chcú spolupracovať pri udržiavaní bezpečnosti v krajine.

Oznámenie o stiahnutí však vyvolalo otázky o budúcnosti výcvikových misií EÚ v Mali a v celej Afrike.

Katja Keul, námestníčka ministra na nemeckom ministerstve zahraničných vecí, vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila, že kroky Francúzska budú mať vplyv aj na spoločnú medzinárodnú angažovanosť Nemecka v regióne.

Navyše, niektorí predstavitelia EÚ sú na pochybách, pokiaľ ide o prítomnosť ruských žoldnierov a rastúci čínsky vplyv v nestabilných častiach Afriky a obávajú sa, že absencia bezpečnostnej prítomnosti EÚ by mohla posilniť ambície Moskvy a Pekingu.

Pred samitom EÚ-Afrika povedal šéf pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Josep Borrell novinárom: „Neopúšťame Sahel. Len reštrukturalizujeme našu prítomnosť."

Dodal, že podpora EÚ sa bude realizovať v súlade s politickou situáciou v Mali.

Lucia Montanaro, vedúca európskej mimovládnej organizácie Saferworld na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru, uviedla, že súčasné udalosti v Mali EÚ prinútiť prehodnotiť, vyvážiť a upraviť svoj prístup k udržaniu mieru a bezpečnosti v celej Afrike.

„Európa sa zamerala na militarizáciu a bezpečnostné prístupy. Silne militarizované reakcie potláčajú symptómy neistoty bez toho, aby sa zaoberali základnými príčinami, akými sú štrukturálna nerovnosť, korupcia a vylúčenie, ktoré sú hnacou silou konfliktu,“ povedala.

„Členské štáty EÚ musia naliehavo venovať pozornosť zlyhaniam tohto prístupu v Saheli, Afganistane a inde. Nemalo by ísť len o podporu štátu, ale aj o skutočnú podporu obyvateľov týchto krajín a využitie ich odbornosti, aby sme riešili základné hybné sily konfliktu,“ vysvetlila.

Bezpečnostná podpora EÚ uspokojujúca potreby Afriky?

Udržiavanie mieru a bezpečnosti v Afrike bolo pre EÚ kľúčovou prioritou. Vidno to najmä v regióne Sahel, kde blok minul viac ako jednu miliardu eur (1,13 miliardy USD) na zvýšenie kapacity vojenských síl na boj proti ozbrojeným skupinám.

Dr Julian Bergmann, vedúci výskumník z Nemeckého rozvojového inštitútu, ktorý sa zameriava na vzťahy Európy s Afrikou, vysvetľuje, že hoci sú investície užitočné, je dôležité pochopiť ciele bezpečnostných misií EÚ.

„V Afrike existujú rôzne typy záväzkov EÚ. Ak si vezmeme napríklad Sahel, existujú vojenské výcvikové misie ako EUTM Mali, civilné misie ako EUCAP Sahel a rozvojové a humanitárne pomoci. Vojenský výcvik, strategické poradenstvo poskytované africkým ozbrojeným silám a mentoring sú niektoré zo spoločných cieľov týchto výcvikových misií EÚ,“ povedal.

„Sú tu však aj širšie politické aspekty, ktoré prispievajú k bezpečnosti a stabilite v regióne a zvyšujú demokratickú zodpovednosť bezpečnostného sektora,“ vysvetlil.

Okrem regiónu Sahel EÚ bojuje aj proti ozbrojeným skupinám v Líbyi a Somálsku a má vojenské výcvikové misie aj v Stredoafrickej republike a Mozambiku.

Olivier Guriyanan, výkonný riaditeľ výskumného centra Bucofore pôsobiaceho v Čade a subregiónoch strednej a západnej Afriky, však uviedol, že podpora EÚ a medzinárodná podpora nie je vždy prispôsobená miestnym potrebám.„Napriek masívnej mobilizácii bezpečnostnej pomoci došlo v Saheli a ďalších afrických krajinách k eskalácii násilia. Medzinárodní aktéri si musia uvedomiť, že násilie v komunitách, skorumpované vlády, napätie medzi farmármi a pastiermi, násilné rabovanie sú v Afrike väčšími hrozbami. Ale vnímanie bezpečnosti zo strany medzinárodných aktérov sa redukuje na terorizmus a migráciu, čo zjednodušuje realitu,“ povedal.

„Africký ľud potrebuje medzinárodnú podporu, pokiaľ ide o vojenský výcvik a civilnú podporu. Pozornosť by sa však mala zamerať na budovanie kapacít miestnych bezpečnostných aktérov namiesto toho, aby boli v teréne medzinárodní vojaci,“ dodal.

Bezpečnostný prístup zameraný na ľudí

Na tlačovej konferencii po samite EÚ – Afrika v Bruseli predseda komisie Africkej únie Moussa Faki Mahamat zdôraznil, že EÚ aj Afrika musia zmeniť spôsob, akým sa správajú. mierové a bezpečnostné operácie.

„Niektoré mierové misie EÚ pôsobia v Afrike približne 60 rokov. Africké krajiny sú však pripravené aj mobilizovať ľudí. Urobili sme tak a urobili sme to v G5 Sahel a Mozambiku. Ale musíme zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na spoločné veci,“ povedal.

Lidet Tadesse, zástupkyňa riaditeľa Európskeho centra pre rozvoj, poznamenala, že samity sú len zriedka príležitosťou na hĺbkové riešenie zložitých otázok, ako je bezpečnosť. Povedala, že africké krajiny musia tiež potvrdiť svoju suverenitu v bezpečnostnej architektúre.

„V Somálsku a Saheli bola poskytnutá dostatočná vojenská podpora EÚ a policajný výcvik. Populárna predstava je však taká, že napriek toľkým bezpečnostným misiám v krajine sa občania stále necítia bezpečne. V budúcnosti by sa diskusie o bezpečnosti mali viesť na všetkých politických úrovniach, počnúc miestnou,“ povedala.

„Koncepcia, že prítomnosť EÚ má zabezpečiť bezpečnosť, alebo jej neprítomnosť je cestou k mieru, je trochu zjednodušujúca, keď je situácia zložitá. Takýto status quo už nie je udržateľný a medzinárodnú prítomnosť v regióne treba kriticky posúdiť,“ dodala.

Organizácia Safer World’s Montanaro je tiež presvedčená, že bezpečnosť je jednoducho súčasťou mieru a vysvetľuje, že EÚ by mala prehodnotiť svoj pohľad, aby posilnila svoje vzťahy v celej Afrike.

„Obnovenie dôvery medzi civilistami a bezpečnostnými činiteľmi, poskytovanie podpory sociálnej zmluve a zintenzívnenie dialógu medzi bezpečnostnými činiteľmi a občanmi zaistí, že bezpečnostné sily EÚ vychádzajú v ústrety africkým ľuďom,“ povedala.

„Je dôležité, aby EÚ upravila svoj prístup tak, aby bol oveľa viac zameraný na ľudí, ktorý rieši štrukturálne faktory neistoty,“ dodala.

bbabo.Net