Konflikt o ukrajinské hranice, ktorý stavia proti sebe Rusko Vladimira Putina a Západ Joea Bidena, odštartoval novú éru informatívnej konfrontácie v tieni falošných správ.
Namiesto čistých a jednoduchých dezinformácií je prezentovanou zbraňou bezuzdná úprimnosť naprieč celým radom. Putin presúva jednotky a vybavenie od vlaňajšieho novembra na otvorenom priestranstve, aby ich mohol vidieť akýkoľvek špionážny satelit alebo prieskumník na zemi.
Ako sa dalo predpokladať, popiera akúkoľvek myšlienku, že by chcel napadnúť Ukrajinu. Zároveň namiesto prejavov o právach Rusov na Donbase (východný sused) dal západným spojencom jasné ultimátum: chce, aby sa vzdali pohlcovania Kyjeva.
Bol to, samozrejme, skokan, ale bol spísaný, keď vojaci trénovali na štyroch rôznych frontoch okolo územia pod chaotickou vládou Volodymyra Zelenského.
Na druhej strane, Biden a niektorí spojenci odsúdili každého z tých, o ktorých sa domnievajú, že ide o Putinov krok smerom k ozbrojenému zásahu u jeho suseda. Od januára sa hovorí o „hroziacej invázii“ a dokonca uvádzajú aj dátumy: 16. február, túto nedeľu (20) alebo „o pár dní neskôr“.
V Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov minister zahraničných vecí Antony Blinken vymenoval taktiku, ktorú by Rusko mohlo použiť, aby poskytlo zámienku na vojnu. Keď začali v piatok (18.) evakuovať civilistov z Donecka a Luganska, Američan sa musel cítiť trochu ospravedlnený.
Pred niekoľkými hodinami to však bol práve Putin, kto urobil žart, keď v rozhovore so svojím priateľom diktátorom Aleksandrom Lukačenkom (Bielorusko) prerezal loptu, ktorú zdvihol ruský reportér, pričom povedal, že inváziu 16. v televízii nevidel.
Naratív, ak mám použiť známy termín tejto éry falošných správ, bol vždy otvoreným poľom. Je tomu tak už od ťažení staroveku, presiaknutých napríklad v Aténach stretom mýtov a pokusom o objektivitu prvého veľkého vojenského kronikára Thúkydida.
Vo vulgárnejšom registri stačí sledovať rovnaké správy na ruskej RT a americkej CNN. V kremeľskej televízii – v skutočnosti jednej z nich – sa Bidenovi vysmievajú a jeho „deň neinvázie“ sa stal mottom. Vo vážnejšom a znepokojivejšom tóne sa štvrtkové a piatkové incidenty na Donbase zmenili na „utečencov utekajúcich pred ukrajinským bombardovaním“.
V druhom je invázia „hroziaca“, „možná“, je tu „prah vojny“. Komentátori považujú Putina za nejakého antikrista, ktorý chce vymazať Západ, a ruský prezident sa správa ako vtipkár.
Alebo nie, a to je problém hry so zrkadlami a dymom, ktorá sa odohráva vo východnej Európe. Jeho pohyby za denného svetla, ktoré prirodzene môžu ostatných skrývať napríklad v tieni kyberpriestoru, upútajú pozornosť, pretože mu dávajú iniciatívu a možnosť nastúpiť do cirkusu a na záver sa usmieva a konštatuje, že nerob nič, ako sa vždy hovorí."
Toto je samozrejme najvľúdnejšie čítanie, aj keď hrozné pre spútaný Západ. Putin možno jednoducho robí všetko, z čoho je obvinený, na verejnosti, čím mätie ešte menej alarmistických analytikov, ktorí pochybujú o racionálnosti obrátiť sa na súd.
Zdá sa však, že riziko, ktoré podstupujú Američania, je väčšie. Udržiavanie maximálneho varu niečo stojí: každým dňom, keď nepríde invázia, sa strata dôveryhodnosti zvyšuje. Je tu silný zápach Iraku-2003 s radom varovaní bez spoľahlivejších dôkazov.
V tomto bode sa zdá, že USA, podobne ako Spojené kráľovstvo, vsádzajú na príbeh (opäť!), že odsúdením bez dôkazu ruského zámeru, ktorý mohol pochádzať od hlavy nejakého analytika CIA, Západ bráni Putinovi .
Či sa to voličom bude držať, zistia októbrové parlamentné voľby. V Rusku zatiaľ Putinov prejav našiel ohlas a väčšina sa domnieva, že NATO chce problémy.
Okrem toho existuje dôležitá vedľajšia škoda americkej taktiky: Ukrajina. Podľa hovorcu Zelenského strany Sluha ľudu krajina od januára stráca až 3 miliardy dolárov mesačne kvôli rastúcim rizikovým prémiám a úrokovým sadzbám pôžičiek, ako aj útekom investorov.
A nedostatok efektívneho vojenského nasadenia Západu hrozí, že nechá Kyjev napospas, ak nástojčivé výkriky konečne odhalia pažravého vlka.
Nakoniec je problém, keď sa „úprimné“ dezinformácie zo strany na stranu začnú predierať na povrch, ako začali nasvedčovať výstrely na Donbase. Pomôže „falošná vlajka“ presvedčiť západnú verejnosť? Poslúžia Rusom „provokácie“, keď ich ukrajinskí bratranci začnú umierať pod ich bombami?
bbabo.Net