Správy

Vojna do posledného smartfónu

Po tom, čo prezident Vladimir Putin oznámil svoj zámer uznať nezávislosť DNR a LNR, možno konštatovať, že čakacia časť ukrajinskej krízy sa skončila. Ruské úrady sa rozhodli konať – presne ako a na aké účely zatiaľ nie je úplne jasné – preto by sme mali očakávať odvetné akcie Západu. Úrady západných štátov viackrát zdôraznili, že nemienia bojovať za Ukrajinu, ale na eskaláciu zo strany Ruska budú reagovať ekonomickými sankciami. Vzhľadom na to, že tento stĺpček píšem pomocou americkej klávesnice Dell a počítača Hewlett-Packard, je rozumné aspoň vo všeobecnosti špekulovať, aké sankcie vás a mňa môžu čakať.

FBI získava „prísne tajné“ dokumenty počas razie v Trumpovom dome v Mar-a-Lago

Začnime tým, čo sa určite nestane.

Som si istý, že bez ohľadu na to, ako sa bude ukrajinská kríza vyvíjať, aj keby išlo o rozsiahle nepriateľské akcie, Rusko nebude odpojené od systému SWIFT a neuvalí embargo na vývoz ropy.

Situácia v Rusku teda nebude rovnaká ako v Iráne. Tento predpoklad zakladám na skutočnosti, že odstavenie SWIFT-u, aj keď je extrémne škodlivé pre ruskú ekonomiku, by zabránilo vonkajším kupujúcim platiť za ruskú ropu a plyn, čo by viedlo k obmedzeniu dodávok a úplnej energetickej kríze v celosvetovom meradle. Predovšetkým je zrejmé, že Európa, kde ruský plyn zabezpečuje 30 % spotreby, nie je pripravená ho v dohľadnej dobe úplne opustiť.

O niečo pravdepodobnejšie môžu byť sankcie voči najväčším ruským štátom vlastneným bankám. Pre maximalizáciu efektu má zmysel uvaliť sankcie na všetky štátne banky naraz, ale takéto opatrenie povedie k porušovaniu zúčtovania aj v západnom finančnom systéme a môže ovplyvniť aj platby za energetické zdroje. Preto sa mi teraz zdá, že sankcie voči bankám sú možné, ale je nepravdepodobné, že by boli „drakonické“ a je nepravdepodobné, že by sa vzťahovali na všetky štátom vlastnené banky, aspoň v prvej fáze.

Najpravdepodobnejším scenárom sú zatiaľ prísnejšie kontroly exportu zo strany USA a EÚ, čo znamená, že niektoré tovary z týchto krajín sa môžu v Rusku stať nedostupnými.

Je zrejmé, že v ruskom strojárskom a elektronickom priemysle je veľa slabých stránok a západné orgány si môžu vybrať tie, kde zastavenie dodávok bude mať na západné spoločnosti obmedzený vplyv, pričom zostanú mimoriadne citlivé pre ruský biznis. Pre Rusko zostáva len malý priestor na zapojenie sa do asymetrických odpovedí zameraných na nahradenie dovozu, no najskôr za ne zaplatia ruskí spotrebitelia. V roku 2014 Rusko zaviedlo potravinové antisankcie v reakcii na reštriktívne opatrenia Západu v sektore palív, energetiky a financií – možno teraz môžeme niečo podobné očakávať aj v oblasti spotrebnej elektroniky.

Vojna do posledného smartfónu