Rusko v utorok oznámilo, že jeho uznanie nezávislosti pre oblasti na východe Ukrajiny sa rozširuje aj na územie, ktoré v súčasnosti ovládajú ukrajinské sily, čo je ďalšie zvyšovanie stávky v dôsledku obáv Západu, že Moskve hrozí plnohodnotná invázia na Ukrajinu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko uznalo nezávislosť povstaleckých regiónov „v hraniciach, ktoré existovali, keď vyhlásili“ svoju nezávislosť v roku 2014.

Ukrajinské sily neskôr získali kontrolu nad veľkou časťou oboch regiónov počas takmer osemročného konfliktu, ktorý si vyžiadal viac ako 14 000 obetí.

Oznámenie prichádza deň po tom, čo Rusko vyhlásilo, že uzná nezávislosť – ale nepovedalo presne, za čo považuje hranice týchto oblastí. Tento krok bol na Západe široko viditeľný ako predzvesť ruskej invázie. Rusko v posledných týždňoch nazhromaždilo v blízkosti Ukrajiny podľa odhadov 150 000 vojakov a západní lídri varovali Moskvu, že plánuje zaútočiť.

Západní lídri tento krok odsúdili a uviedli, že sa pripravujú na vyhlásenie sankcií.

Neskoro v pondelok bolo vidieť konvoje obrnených vozidiel, ktoré sa valili cez územia ovládané separatistami. Bezprostredne nebolo jasné, či sú Rusi.

Ruskí predstavitelia zatiaľ nepriznali žiadne rozmiestnenie jednotiek na východe povstalcov, ale Vladislav Brig, člen separatistickej miestnej rady v Donecku, novinárom povedal, že ruské jednotky sa už presunuli a zaujali pozície na severe a západe regiónu.

Odkedy konflikt vypukol niekoľko týždňov po ruskej anexii ukrajinského Krymského polostrova v roku 2014, Ukrajina a jej západní spojenci obvinili Moskvu z podpory separatistov vojskami a zbraňami, pričom tieto obvinenia popiera a tvrdí, že Rusi, ktorí bojovali na východe, boli dobrovoľníci. Pondelkový krok ruského prezidenta Vladimira Putina formalizuje ruskú kontrolu nad regiónmi a dáva mu voľnú ruku, aby tam rozmiestnilo svoje sily.

A Rusko pripravilo pôdu pre rýchly krok, aby si v utorok zabezpečilo kontrolu nad regiónmi novou legislatívou, ktorá by tam umožnila nasadenie jednotiek. Návrhy zákonov, ktoré rýchlo prechádzajú oboma komorami ruského parlamentu, počítajú s vojenskými väzbami vrátane možného rozmiestnenia ruských vojenských základní v separatistických regiónoch.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa snažil pôsobiť pokojne a cez noc krajine v príhovore povedal: „Nebojíme sa nikoho a ničoho. Nie sme nikomu nič dlžní. A nikomu nič nedáme." Jeho minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba bude v utorok vo Washingtone, aby sa stretol s ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, informovalo ministerstvo zahraničia.

"Kremeľ uznal svoju vlastnú agresiu proti Ukrajine," uviedol na Twitteri ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov, pričom krok Moskvy označil za "nový Berlínsky múr" a vyzval Západ, aby urýchlene uvalil sankcie na Rusko.

Biely dom rýchlo zareagoval a vydal výkonný príkaz zakazujúci americké investície a obchod v separatistických regiónoch a v utorok mali byť oznámené ďalšie opatrenia – pravdepodobne sankcie. Tieto sankcie sú nezávislé od toho, čo Washington pripravil pre prípad ruskej invázie, podľa vysokého predstaviteľa administratívy, ktorý informoval novinárov o podmienke anonymity.

Ďalší západní spojenci tiež uviedli, že plánujú vyhlásiť sankcie.

Britský premiér Boris Johnson v utorok povedal, že Spojené kráľovstvo zavedie „okamžité“ ekonomické sankcie voči Rusku a varoval, že

Putin je odhodlaný „rozsiahlu inváziu na Ukrajinu..., ktorá by bola absolútne katastrofálna“.

Johnson povedal, že Putin „úplne rozbil medzinárodné právo“ a britské sankcie sa nebudú zameriavať len na regióny Doneck a Luhansk, ale aj na „ruské ekonomické záujmy tak tvrdo, ako len budeme môcť“.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell povedal, že „ruské jednotky vstúpili do Donbasu“ a dodal, že „nepovedal by som, že (je to) plnohodnotná invázia, ale ruské jednotky sú na ukrajinskej pôde“ a EÚ by o sankciách rozhodne neskôr v utorok.

Poľský minister obrany Mariusz Błaszczak v utorok v rozhlasovom rozhovore uviedol, že môže potvrdiť, že ruské sily vstúpili na územia, pričom to označil za porušenie ukrajinských hraníc a medzinárodného práva.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin v utorok uviedol, že Čína bude „naďalej pokračovať v spolupráci so všetkými stranami“, pričom sa bude aj naďalej vyhýbať záväzkom podporovať Rusko napriek úzkym vzťahom medzi Moskvou a Pekingom.

Zatiaľ čo Ukrajina a Západ tvrdili, že ruské uznanie povstaleckých regiónov rozbíja mierovú dohodu z roku 2015, ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia to spochybnil, pričom poznamenal, že Moskva nie je zmluvnou stranou dohody z Minska a argumentuje, že stále môže implementovať, ak sa tak Ukrajina rozhodne.Dohoda z roku 2015, ktorú sprostredkovali Francúzsko a Nemecko a ktorá bola podpísaná v Minsku, bieloruskom hlavnom meste, požadovala od Ukrajiny, aby po sérii ukrajinských vojenských porážok ponúkla povstaleckým regiónom rozsiahlu samosprávu v diplomatickom prevrate pre Rusko. Mnohým na Ukrajine sa dohoda nepáčila ako zrada národných záujmov a úder pre integritu krajiny a jej realizácia sa zastavila.

Putin tento krok oznámil v hodinovom televíznom prejave, v ktorom obvinil USA a ich spojencov zo súčasnej krízy a označil snahu Ukrajiny vstúpiť do NATO za existenčnú výzvu pre Rusko.

"Členstvo Ukrajiny v NATO predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť Ruska," povedal.

Rusko tvrdí, že chce západné záruky, že NATO nedovolí Ukrajine a ďalším bývalým sovietskym krajinám vstúpiť ako členovia – a Putin v pondelok povedal, že jednoduché moratórium na pristúpenie Ukrajiny by nestačilo. Moskva tiež požadovala, aby aliancia zastavila rozmiestňovanie zbraní na Ukrajinu a stiahla svoje sily z východnej Európy – tieto požiadavky Západ rozhodne odmietol.

Putin v pondelok varoval, že západné odmietnutie požiadaviek Moskvy dáva Rusku právo podniknúť ďalšie kroky na ochranu svojej bezpečnosti.

Putin, ktorý prešiel viac ako storočnou históriou, vykreslil dnešnú Ukrajinu ako modernú konštrukciu používanú Západom na zadržiavanie Ruska napriek neoddeliteľným väzbám susedov.

V ostrom varovaní pre Ukrajinu ruský vodca obvinil, že nespravodlivo zdedila historickú pôdu Ruska, ktorú jej poskytli komunistickí vládcovia Sovietskeho zväzu, a zosmiešnil jej snahu zbaviť sa komunistickej minulosti v takzvanej „dekomunizačnej“ kampani.

„Sme pripravení ukázať vám, čo by pre Ukrajinu znamenala skutočná dekomunizácia,“ dodal Putin zlovestne na znak svojej pripravenosti vzniesť nové nároky na pôdu.

S odhadovaným počtom 150 000 ruských vojakov zhromaždených na troch stranách Ukrajiny, USA varovali, že Moskva sa už rozhodla pre inváziu. Prezident Joe Biden a Putin sa však predbežne dohodli na stretnutí, ktoré sprostredkoval francúzsky prezident Emmanuel Macron v rámci posledného úsilia vyhnúť sa vojne.

Macronov úrad uviedol, že Biden a Putin „prijali princíp takéhoto summitu“, po ktorom bude nasledovať širšie stretnutie, na ktorom sa zúčastnia ďalšie „relevantné zainteresované strany, aby prediskutovali bezpečnosť a strategickú stabilitu v Európe“.

Ak sa Rusko nasťahuje, stretnutie sa neuskutoční, no perspektíva osobného summitu oživila nádeje v diplomacii zabrániť konfliktu, ktorý by mohol zdevastovať Ukrajinu a spôsobiť obrovské ekonomické škody v celej Európe, ktorá je silne závislá od ruskej energie.

Napätie na východe Ukrajiny naďalej stúpa a hlásia ďalšie ostreľovanie pozdĺž napätej línie kontaktu medzi povstalcami a ukrajinskými silami. Ukrajinská armáda uviedla, že za posledných 24 hodín boli zabití dvaja ukrajinskí vojaci a ďalších 12 bolo zranených. Odmietla tvrdenia povstalcov o ostreľovaní obytných oblastí a trvala na tom, že ukrajinské sily paľbu neopätovali.

bbabo.Net