LONDÝN - Takmer všetci rodičia a tehotné ženy v Číne, Vietname a Spojenom kráľovstve sú podľa novej správy vystavení „agresívnym“ marketingovým kampaniam na výrobu mlieka, ktoré porušujú globálne pravidlá stanovené po škandáloch pred viac ako 40 rokmi.

Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), UNICEF a M&C Saatchi môžu marketingové techniky odtlačiť ženy od dojčenia a zahŕňajú všetko od poskytovania bezplatných vzoriek až po vedúcich pracovníkov, ktorí zakladajú alebo sa pripájajú k „skupinám mamičiek“ v obľúbených aplikáciách na odosielanie správ.

Terčom sú aj zdravotnícki pracovníci s darmi, financovaním výskumu a dokonca aj províziou z predaja, čo sú všetky praktiky, ktoré sú zakázané podľa medzinárodných smerníc pre marketing umelého mlieka.

WHO odporúča výlučné dojčenie pre novorodencov, ak je to možné, ako zdravšiu možnosť.

Autori správy a viacerí externí experti uviedli, že je čas na reformu Medzinárodného kódexu marketingu náhrad materského mlieka. Kódex zaviedla WHO v roku 1981 v snahe regulovať toto odvetvie po škandáloch v 70. rokoch, keď bola Nestlé obvinená z odrádzania matiek, najmä v rozvojových krajinách, od dojčenia.

Nigel Rollins, hlavný autor správy a vedec WHO, v rozhovore pre agentúru Reuters povedal: "Existujú oblasti na posilnenie kódexu? Nepochybne."

Mlieko a tabak sú jediné dva produkty, pre ktoré existujú medzinárodné usmernenia na zabránenie marketingu.

Napriek tomu len 25 krajín plne implementovalo kódex do legislatívy a za posledné štyri desaťročia sa predaj umelého mlieka viac ako zdvojnásobil, zatiaľ čo miera dojčenia sa zvýšila len mierne, uviedla WHO. Odvetvie umelého mlieka má teraz hodnotu 55 miliárd dolárov ročne.

Správa zistila, že viac ako polovica z 8 500 rodičov v ôsmich skúmaných krajinách – Bangladéš, Čína, Mexiko, Maroko, Nigéria, Južná Afrika, Spojené kráľovstvo a Vietnam – uviedla, že boli vystavení marketingu, z ktorých väčšina bola v rozpore s kódexom.

Správa s názvom „Ako marketing umelého mlieka ovplyvňuje naše rozhodnutia o kŕmení dojčiat“ zahŕňala aj rozhovory s marketingovými manažérmi a 300 zdravotníckymi pracovníkmi a je najväčšia svojho druhu.

V Číne bolo 97 percent opýtaných žien vystavených marketingu umelého mlieka; v Spojenom kráľovstve to bolo 84 percent a vo Vietname 92 percent. Viac ako tretina žien vo všetkých krajinách uviedla, že zdravotníci im odporučili špecifickú značku výživy.

Hoci kódex umožňuje poskytnúť faktické informácie o umelej výžive a autori uznali dôležitosť umelého mlieka pre ženy, ktoré nemôžu alebo nechcú dojčiť, uviedli, že marketingové praktiky sú kľúčovým dôvodom nízkej miery dojčenia na celom svete.

WHO odporúča výlučné dojčenie aspoň počas prvých šiestich mesiacov života, no v súčasnosti je takto kŕmených iba 44 percent detí v tomto veku.

Veľká štúdia z roku 2016 naznačila, že by sa ročne mohlo zachrániť viac ako 800 000 životov detí, ak by sa miera dojčenia zlepšila tak, aby sa dosiahol tento míľnik.

"Nepravdivé a zavádzajúce správy o umelom kŕmení sú podstatnou prekážkou dojčenia, o ktorom vieme, že je pre deti a matky najlepšie," uviedla vo vyhlásení výkonná riaditeľka UNICEF Catherine Russell.

Rollins uviedol, že najmä digitálny marketing potrebuje prácu, pretože má potenciál pre personalizované cielené zasielanie správ a pretože je to teraz hlavná oblasť expanzie pre spoločnosti na výrobu mlieka, popri mliekach pre staršie deti a mliekach pre alergie.

Vo vyhlásení v mene spoločností International Special Dietary Foods Industries (ISDI) uviedol, že jeho členovia dodržiavajú všetky zákony a nariadenia v krajinách, v ktorých pôsobia.

"Naši členovia podporujú úsilie národných vlád zabezpečiť súlad so všetkými národnými zákonmi a nariadeniami. Naši členovia sú pripravení spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami na podpore optimálneho zdravia a pohody dojčiat," dodáva.

WHO odmietla komentovať jednotlivé spoločnosti a v správe ich neuvádza, uviedla však, že medzi ich postupmi nie sú žiadne podstatné rozdiely.

Index zostavený iniciatívou Access to Nutrition Initiative v roku 2021 však zistil, že niektoré spoločnosti dodržiavali kódex viac ako iné: napríklad marketing Danone je v súlade s pravidlami na 68 percent a spoločnosť Nestle na 57 percent. Avšak tri z popredných spoločností pôsobiacich v Číne – Feihe, Mengniu a Yili – dosiahli nulu.

Externí experti uviedli, že na zosúladenie všetkých spoločností a krajín je potrebná širšia reforma, ako aj prísnejšie tresty pre tých, ktorí pravidlá porušujú alebo obchádzajú.

Gerard Hastings, emeritný profesor marketingu na Univerzite v Stirlingu v Škótsku, uviedol, že regulátori ako Food and Drug Administration (FDA) by sa mali viac zapojiť.

"Musíme prehodnotiť, ako to (kódex) skutočne zabezpečiť, aby fungoval, aby sa dal oveľa prísnejšie presadzovať," povedal pre agentúru Reuters.

bbabo.Net