Vývoj udalostí okolo Ukrajiny môže ovplyvniť pomer síl v iných medzinárodných konfliktoch. Na Blízkom východe je mimoriadne znepokojujúca situácia v strede Európy. Izrael bol jedným z tých, ktorí do poslednej chvíle odďaľovali reakciu na uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DNR a LNR) Ruskom, pretože sa obávali narušenia vzťahov s Moskvou alebo Washingtonom. Drží pauzu a Irán. Na druhej strane, Turecko sa nebojí otvorene povedať svoj postoj: Ankara si je istá – a to sa aj v praxi ukázalo: nezhody nebudú prekážať jej interakcii s Moskvou. Iné krajiny takúto dôveru nemajú.
"Vývoj udalostí môže mať negatívny vplyv na vyriešenie konfliktu v Sýrii, ale dúfam, že sa tak nestane," povedal na stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Geir Pedersen, osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre Sýriu. Sergej Lavrov dnes v Moskve. Predtým musel päť minút namiesto diskusie o Sýrii počúvať nespokojnosť ruského ministra s postojom generálneho tajomníka OSN k Ukrajine. Sergej Lavrov však už v tejto chvíli stihol sľúbiť, že Moskva bude pokračovať v úsilí o vyriešenie sýrskeho problému, a to aj napriek tomu, že „teraz sa svet snaží eskalovať konfrontáciu takmer v akejkoľvek otázke súvisiacej s aktivitami Ruskej federácie“. “ Účasť Moskvy s Washingtonom na otázkach, ako je humanitárna spolupráca v Sýrii a iránsky jadrový spis, môže byť ohrozená. Minimálne odborná obec už z toho vyjadruje obavy.
Skutočnosť, že situácia okolo Ukrajiny môže ovplyvniť rovnováhu síl v iných medzinárodných konfliktoch, predovšetkým na Blízkom východe, je obzvlášť ostro chápaná v Izraeli.
Vedenie tejto krajiny vydržalo až do stredy s vyhlásením ohľadom rozhodnutia Ruska uznať nezávislosť DNR a LNR. "Izrael podporuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny," uviedlo izraelské ministerstvo zahraničných vecí po dlhom zvažovaní. V oficiálnom texte sa uvádza, že „Izrael zdieľa obavy medzinárodného spoločenstva o kroky podniknuté na východnej Ukrajine a vážnu eskaláciu situácie“, ako aj o „blahobyt tisícov izraelských občanov žijúcich na Ukrajine a blahobyt veľkej židovskej komunity v krajine“. Izrael tiež vyjadril pripravenosť previesť humanitárnu pomoc na Ukrajinu.
„Izrael sa nepostavil na žiadnu stranu. Toto je pozícia, ktorá zastupuje bezpečnostné a politické záujmy Izraela tým najvyváženejším spôsobom, “citovala Anna Raiva-Barskaya, korešpondentka novín Maariv, komentár vysokopostaveného zdroja k vyhláseniu ministerstva zahraničných vecí na svojom Twitteri.
Izraelský minister zahraničných vecí Yair Lapid už v nedeľu odrazil miestnych novinárov, ktorí sa snažili získať odpoveď na otázku, či ich krajina podporí americké sankcie proti Rusku. Pán Lapid priznal, že Izrael tradične „ide so Spojenými štátmi“, ale tentoraz je pre neho situácia veľmi ťažká. „Naša hranica so Sýriou je v skutočnosti hranicou s Ruskom,“ povedal izraelský minister. Pripomenul, že koordinácia s Moskvou doteraz umožňovala Izraelu vykonávať operácie proti Iráncom na území Sýrie. Len ďalší takýto úder bol dnes zasadený do regiónu El Quneitra.
Rusko verejne vždy odsudzovalo izraelské útoky na Sýriu, no de facto do nich nezasahovalo. A vyjadrenia, až na zriedkavé výnimky, boli veľmi mäkké – zo série, že sa neoplatí premeniť sýrske územie na arénu konfrontácie vonkajších síl, čo znamenalo Irán a Izrael. V pondelok však boli slová Sergeja Lavrova adresované Izraelu na rokovaniach so sýrskym náprotivkom Faisalom al-Mikdadom tvrdšie ako kedykoľvek predtým. Ruský minister plne duplikoval pozíciu Damasku, že izraelské útoky nielen porušujú rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ale „podkopávajú aj schopnosť sýrskej strany čeliť teroristickej hrozbe“.
Ďalším dôvodom ambivalentného postoja Izraela sú podľa šéfa izraelského ministerstva zahraničia židovské komunity v Rusku a na Ukrajine. Pri akýchkoľvek vyhláseniach musí izraelské vedenie brať do úvahy, ako to ovplyvní ich osud. Ale nemôžete vyhovieť všetkým. Minulý týždeň v Kyjeve vyjadril sklamanie, že Izrael nezvýšil diplomatickú a morálnu podporu Ukrajine. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si minulý štvrtok predvolalo izraelského veľvyslanca Michaela Brodského, aby požadoval vysvetlenie v súvislosti s medializovanými správami, že Izrael požiadal o ruskú pomoc pri evakuácii svojich občanov z Ukrajiny v prípade vojny. Izrael však nepožiadal o pomoc len Moskvu, ale aj všetky krajiny susediace s Ukrajinou a samotná ambasáda sa tento týždeň pre každý prípad presunula do Ľvova.Izraelské médiá poznamenávajú, že medzi izraelskými politikmi nie všetci súhlasili s Yairom Lapidom. Niektorí z nich povedali, že sa pridajú na stranu amerického prezidenta Joea Bidena, ak bude konfrontácia medzi Washingtonom a Moskvou eskalovať, informoval dnes Haaretz. „Niet pochýb o tom, že zvláštny vzťah, ktorý má Izrael so Spojenými štátmi a na obnovení ktorého sa táto vláda snaží, nie je vzťahom, ktorý má Izrael s Ruskom,“ cituje publikácia lídra ľavicovej strany Labouristov. Členka kabinetu národnej bezpečnosti Merav Michaeli. "Naše srdce je obrátené k Spojeným štátom," povedal pre Channel 12 minister pre záležitosti diaspóry Nahman Shai. Izrael podľa neho tvrdo pracuje na tom, aby „nezaujal jasné verejné stanovisko, s veľkou nádejou, že táto kríza sa skončí bez požiaru, bez obetí a bez vojenskej konfrontácie“. Dodal však, že "vieme, kde sme na medzinárodnej mape."
V zložitej situácii sa ocitli aj ďalší regionálni partneri Ruska. Vyhlásil to v stredu iránsky minister zahraničných vecí Hossein Amir-Abollahian. „Nie sme spokojní s krízou okolo Ukrajiny. Žiaľ, deštruktívne činy Spojených štátov a NATO urobili situáciu v tomto regióne alarmujúcou," citovala ho iránska štátna televízia. "Intervencia Spojených štátov a NATO nepomôže vyriešiť krízu medzi Ruskom a Ukrajinou." Dodal, že "Teherán vyzýva na mierové vyriešenie problému."
Neutrálne vyhlásenie urobili členské krajiny Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu.
Generálny tajomník tejto organizácie Naif Falah uviedol, že členovia organizácie „sledujú vývoj na Ukrajine so znepokojením a potvrdzujú svoju podporu všetkému úsiliu zameranému na vyriešenie krízy prostredníctvom dialógu a diplomacie“ a tiež „podporujú medzinárodné úsilie zamerané na na deeskaláciu a zníženie napätia, iniciovanie premyslených opatrení na obnovenie stability a uvoľnenie cesty pre politické diskusie vedúce k politickému riešeniu krízy.
Egyptská vláda je stále na pochybách. "Študujeme dôsledky rusko-ukrajinskej krízy a dnes sa v tejto veci uskutoční mimoriadne stretnutie." Dúfame, že kríza rýchlo skončí bez eskalácie do iného rozsahu,“ povedal dnes egyptský premiér Mustafa Madbouli.
Jedinou krajinou v regióne, ktorá ku kríze okolo Ukrajiny zaujala jednoznačný postoj, bolo Turecko, od ktorého však nikto iný postoj nečakal. Ankara sa od pripojenia Krymu k Rusku nezmenila na svojom postoji. Prezident Recep Tayyip Erdogan ihneď po vyhlásení prezidenta Ruskej federácie o uznaní nezávislosti DĽR a LĽR označil toto rozhodnutie za neprijateľné. Ale už dnes Erdogan poznamenal, že Turecko nemôže odmietnuť spoluprácu ani s Ruskom, ani s Ukrajinou, a hneď po summite NATO hovoril s Vladimirom Putinom. Moskva dala jasne najavo, že postoj Ankary nebude mať vplyv na bilaterálne vzťahy. „Viete, že máme nezhody s Turkami aj na Kryme, sú dlhodobé, ale to nám nebráni v budovaní našich vzťahov. Máme (máme) problematickú časť našich bilaterálnych vzťahov, ale sú oblasti, v ktorých sme dosiahli značný úspech,“ povedal pre agentúru TASS Dmitrij Peskov, tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie.
bbabo.Net