Stalo sa to na prvý pohľad: neúprosné hromadenie jednotiek, tankov a rakiet, ktoré sa odohralo takmer štyri mesiace a bolo zajaté obyčajnými Rusmi na svojich mobilných telefónoch a palubných kamerách, ako aj komerčnými a špionážnymi satelitmi.

Americký prezident Joe Biden varoval už 19. januára, že ruský prezident Vladimir Putin sa „nasťahuje“ na Ukrajinu. 18. februára bol presvedčený, že Putin sa rozhodol v priebehu niekoľkých dní vtrhnúť a zaútočiť na hlavné mesto Kyjev.

Zbesilá diplomacia, vyhrážky sankciami a bezprecedentná „informačná vojna“ pod vedením USA sa však ukázali ako bezmocné, aby zabránili tomu, čo sa napokon vo štvrtok v skorých ranných hodinách odohralo, keď ruské rakety zasiahli ukrajinské mestá a ich jednotky sa rozliali cez hranice.

Rozhodujúce je, že Putin vedel, že Spojené štáty a NATO nezasiahnu, aby bojovali po boku Ukrajiny. Západní lídri to verejne vylúčili s odôvodnením, že Ukrajina nie je členom aliancie.

„To bol najväčší chýbajúci kúsok. Vo chvíli, keď Putinovi poviete, že nebudete bojovať, nech sa stane čokoľvek, on má navrch. Bol spokojný s tým, že podstúpil toto (sankčné) riziko, pretože sa mu toto riziko zdalo vypočítateľné,“ povedal Jonathan Eyal z think-tanku RUSI v Londýne.

„Nezmiatol nás, nezbabral nás – vedeli sme, o čo mu ide. Jediným problémom bolo, že sme neboli pripravení podstúpiť maximálne riziko."

Kremeľský vtip

Rusko sa celé týždne verejne vysmievalo z čoraz naliehavejších varovaní Západu, že môže kedykoľvek vtrhnúť, a obviňovalo Spojené štáty a ich spojencov z hystérie a vojnového štvánia.

Putinov hovorca uviedol, že vodca Kremľa žartoval o správach v médiách, ktoré pomenovali dátumy plánovanej invázie, a požiadal spolupracovníkov, aby mu dali vedieť, kedy sa začne.

Celý čas sa približoval k stlačeniu spúšte.

Nárast ruskej armády od novembra prebiehal presne súbežne s tým, čo Putin prezentoval ako veľkú diplomatickú iniciatívu na presadenie ruských „červených línií“ a získanie právne záväzných bezpečnostných záruk od Západu.

V decembri Rusko predložilo Spojeným štátom a NATO požiadavky, o ktorých dokonca aj analytici blízki Kremľu uviedli, že Moskva vedela, že budú zamietnuté. Zahŕňali výzvy na zablokovanie vstupu Ukrajiny do NATO a na odstránenie všetkej vojenskej infraštruktúry, ktorú aliancia umiestnila vo východnej Európe od roku 1997.

Bola to pasca pre Západ. Zdá sa, že angažovanosť Ruska, nehovoriac o ústupkoch, by ho odmenila za hrozivé správanie, zatiaľ čo priame odmietnutie požiadaviek Moskvy by Putin použil ako dôkaz, že ruskí oponenti zavrhli diplomaciu a že nemal inú možnosť, ako vziať veci do vlastných rúk. — presne ten argument, ktorý použil tento týždeň.

Keď sa posilňovanie ruskej armády zintenzívnilo, NATO reagovalo vyslaním ďalších tisícok vojakov do východnej Európy a zásobovaním Ukrajiny zbraňami vrátane protitankových rakiet. Aj to Putin prezentoval ako dôkaz agresívnych západných úmyslov.

Ruská príručka

Spojené štáty videli, čo prichádza, aj keď si neboli isté veľkosťou a rozsahom hroziaceho ruského útoku. Minister zahraničných vecí Antony Blinken opakovane povedal, že Rusko postupovalo podľa rovnakej vojenskej a propagandistickej príručky, akú použilo pred zabratím Krymu Ukrajine v roku 2014.

Ale hrozby masívnych a bezprecedentných sankcií sa ukázali ako neúčinné proti krajine, ktorá už roky žila so sankciami, nahromadila 635 miliárd dolárov v zlate a devízových rezervách a dodáva tretinu plynu do Európy.

Aj keď zosilňovali tieto varovania, západní lídri nahlas uvažovali, či by sa len odrazili od Putina. Britský premiér Boris Johnson povedal, že sankcie „nemusia stačiť na to, aby odradili iracionálneho aktéra“.

V zriedkavom a riskantnom kroku Spojené štáty a Británia zverejnili tajné varovania pred operáciami pod falošnou vlajkou, ktoré Rusko podľa nich plánuje uskutočniť. Blinken povedal OSN, že by to mohlo zahŕňať skutočný alebo falošný chemický útok, za ktorý by Rusko vinilo Ukrajinu.

Eyal ocenil taktiku amerických tajných služieb, ktorá podľa neho Putina pravdepodobne prekvapila a ukázala sa ako účinná pri odhaľovaní jeho zámerov. Povedal však, že neúspech sankčného prístupu spočíva v stanovení kvantifikovateľného stropu na náklady, ktorým bude Putin čeliť, namiesto toho, aby ho nechal hádať.

„Vždy mal navrch v eskalácii tejto krízy, pretože vedel, čo je maximum, čo od nás môže očakávať. V žiadnom momente sa nám ho nepodarilo presvedčiť, že naša odpoveď bude taká neistá, že by o operácii nemal uvažovať.

Falošné signály

Po celú dobu Putin prechádzal návrhmi diplomacie, vrátane dvoch telefonátov s Bidenom a dlhých stretnutí s lídrami Francúzska a Nemecka v Kremli. Francúzske zdroje uviedli, že Macron ho považoval za zmeneného muža v porovnaní s ich predchádzajúcim stretnutím pred tromi rokmi, pričom mu päť hodín prednášal o sťažnostiach z konca studenej vojny.Na tlačovej konferencii potom Putin povedal, že je ochotný pokračovať v rokovaniach. Ale v jednej zo série nahnevaných verejných príhovorov tiež evokoval hrozbu konfliktu medzi Ruskom a NATO, ak by Ukrajina vstúpila do aliancie, pričom od francúzskeho reportéra požadoval: „Chcete, aby Francúzsko išlo do vojny s Ruskom?

Posledných 10 dní pred inváziou vyslal Putin falošné signály. V momente pripravenom pre televíziu 14. februára mu jeho ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi povedali, že diplomatické možnosti „nie sú ani zďaleka vyčerpané“ a odporučil pokračovať v tejto ceste.

V nasledujúcich dňoch ruské ministerstvo obrany zverejnilo video, ktoré podľa neho ukazuje ruské tanky, bojové vozidlá pechoty a jednotky samohybného delostrelectva sťahujúce sa z oblastí okolo Ukrajiny. Finančné trhy sa nakrátko spamätali, až kým NATO a Spojené štáty nepovedali, že Moskva v skutočnosti pridáva ešte viac jednotiek a približuje sa bližšie k hranici.

Posledným krokom pre Putina bolo zaviesť kvázi právny základ pre intervenciu – podobne ako to urobil pri zabavení Krymu v roku 2014, čo odôvodnil usporiadaním referenda.

V pondelok uznal „nezávislosť“ dvoch Ruskom podporovaných separatistických regiónov na východe Ukrajiny, ktoré už osem rokov bojujú proti ukrajinským vládnym silám, a podpísal zmluvy o priateľstve umožňujúce tam rozmiestniť ruské sily a zriadiť ruské vojenské základne.

Podpisu predchádzal takmer hodinu trvajúci prejav, v ktorom Putin tvrdil, že Ukrajina je umelá krajina, ktorá „nikdy nemala tradíciu skutočnej štátnosti“. Teraz to bola podľa neho bábka USA a odrazový mostík pre agresiu NATO proti Rusku.

„Od tých, ktorí sa chopili moci a držia moc v Kyjeve, žiadame okamžité zastavenie nepriateľstva,“ povedal Putin. "V opačnom prípade bude všetku zodpovednosť za možné pokračovanie krviprelievania plne na svedomí režimu vládnuceho na území Ukrajiny."

O niečo viac ako 48 hodín neskôr ruské sily napadli Ukrajinu po zemi, vzduchom a po mori.

bbabo.Net