Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin uskutočnil sériu návštev Kuby a Nikaraguy, kde diskutoval s vedením týchto štátov o posilnení spolupráce v Rusku v mnohých otázkach. Jeho cesta sa zhodovala s ukončením dialógu medzi Moskvou a Washingtonom o bezpečnostných zárukách, na ktorý ruská strana prisľúbila vojensko-technickú odpoveď. Ako možný krok Ruskej federácie zároveň nebolo vylúčené nasadenie síl v Latinskej Amerike. Sú krajiny Latinskej Ameriky pripravené prijať ruskú armádu - v materiáli. Vjačeslav Volodin, predseda dolnej snemovne ruského parlamentu, uskutočnil miniturné po Latinskej Amerike. Predseda Štátnej dumy navštívil 23. februára Havanu a na druhý deň pricestoval na návštevu do Managuy. Na Kube a v Nikarague zorganizoval Volodin sériu stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi republík a zástupcami národných parlamentov.

Predseda Štátnej dumy tak v rámci stretnutí v Havane diskutoval o otázkach spolupráce medzi Kubou a Ruskom, ako aj o ďalšom rozvoji medziparlamentného dialógu. Konkrétne podľa politika pozval Havanu, aby sa podieľala na práci PA ODKB v postavení pozorovateľa.

„Určite potrebujeme dosiahnuť novú úroveň vzťahov, ktorá môže byť založená na základoch, ktoré položili naši predchodcovia, formovaných časom viac ako 60 rokov v rámci vzťahov medzi Sovietskym zväzom a Kubou, Rusko federácie a Kuby, a ktorú denne posilňujú naši prezidenti. Starý priateľ je lepší ako dvaja noví,“ zdôraznil Volodin.

Predseda Štátnej dumy v Manague hovoril aj o posilnení interakcie medzi oboma štátmi, a to aj na úrovni parlamentov. Volodin napríklad upozornil na dobré vyhliadky obchodných a ekonomických vzťahov medzi Ruskom a Nikaraguou.

"Je dôležité, aby sme v rámci parlamentnej dimenzie urobili všetko pre rozvoj spolupráce medzi našimi krajinami. Nikaragua je jedným z prvých štátov, ktoré zaregistrovali vakcínu Sputnik V." Počas pandémie sa Rusko stalo najväčším dodávateľom vakcíny proti COVID-19 do vašej krajiny,“ uviedol zástupca ruského parlamentu.

Samostatne predseda Štátnej dumy vyjadril vďaku vedeniu týchto štátov za podporu rozhodnutia Ruska uznať nezávislosť DĽR a LĽR, čo vyvolalo kritiku a odsúdenie zo strany Západu.

Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky »

Turné na pozadí krízy

Návšteva ruského politika sa čiastočne zhodovala s niekoľkými kľúčovými udalosťami. Po prvé, začiatok ruskej vojenskej špeciálnej operácie na ochranu republík Donbass. A po druhé, ukončenie dialógu medzi Moskvou a Washingtonom v kontexte bezpečnostných záruk navrhnutých ruskou stranou minulý rok – jednou z hlavných požiadaviek v nich bolo odmietnutie rozšírenia NATO na východ, vrátane zahrnutia Ukrajiny a Gruzínska v aliancii.

Ako poznamenala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová, Moskva dostala odmietnutie Washingtonu rokovať pred začiatkom operácie na Ukrajine. Spojené štáty americké podľa nej oznámili svoje rozhodnutie dosť neslušne.

"Americká strana odmietla viesť ďalšie rokovania, sú to rokovania vrátane bezpečnosti, globálnej strategickej stability, súčasného stavu vecí, a bez Ukrajiny by sa to nestalo," vysvetlila Zacharová.

Ruské vedenie zároveň oficiálne oznámilo, že v prípade, že Spojené štáty nebudú pripravené rokovať, môže Moskva pristúpiť k vojensko-technickým opatreniam. Ako povedal podpredseda Výboru pre obranu Štátnej dumy Jurij Švytkin, jedným z možných odvetných krokov by pokojne mohlo byť rozmiestnenie síl v Latinskej Amerike.

„Napríklad rozmiestnenie vojenských základní v Latinskej Amerike by mohlo byť súčasťou odpovede. Spojené štáty sa toho obávajú, pretože tam budú dosť blízko, aby naše rakety vyleteli hore. Myslím si, že Američania naozaj nechcú, aby rakety rýchlo leteli do New Yorku alebo Washingtonu, “zdôraznil poslanec.

Prijme Latinská Amerika ruské rakety

Konstantin Blokhin, vedúci výskumník Centra bezpečnostných štúdií Ruskej akadémie vied, sa domnieva, že rozmiestnenie ruských vojenských síl na Kube a v Nikarague je dosť problematický krok.

„Najprv zvyčajne najprv nasadia sily a až potom hovoria. Napríklad, ako to bolo počas karibskej krízy. Teraz Američania zrejme urobia všetko, aby nám v tom zabránili.

Po druhé, nie je celkom jasné, prečo by sme to v súčasných podmienkach mali robiť. Kedysi to bolo relevantné, ZSSR vstupoval do úplne novej úrovne konfrontácie. Teraz však stále existuje hyperzvuk, ktorý umožňuje efektívnejšie odradiť Spojené štáty. Okrem toho zvýšenie aktivity ruských ponoriek v blízkosti amerických hraníc bude výnosnejšie ako rozmiestnenie čohokoľvek v krajinách Latinskej Ameriky, “dodal expert.Nikolaj Kalašnikov, zástupca riaditeľa Inštitútu Latinskej Ameriky Ruskej akadémie vied, si je istý, že samotné vedenie Kuby pravdepodobne nebude súhlasiť s rozmiestnením ruských základní alebo síl na svojom území. Podľa jeho názoru sa tým definitívne ukončia prípadné rokovania medzi Havanou a Washingtonom o normalizácii vzťahov a zrušení ekonomickej blokády.

"Zatiaľ je príležitosť na takýto dialóg veľmi vágna, pretože americký prezident Joe Biden to vzhľadom na vnútropolitickú situáciu nepotrebuje a nemá záujem, ale je celkom možné, že ho spustíme o rok či dva," dodal. v závislosti od toho, ako budú prebiehať prezidentské voľby v USA. Čo sa týka Nikaraguy, krajina je v medzinárodnej izolácii, eskalovala sa konfrontácia so Spojenými štátmi, ku ktorej sa pridala aj Európska únia a organizácie amerických štátov. Výsledky posledných prezidentských volieb v Nikarague považujú za nelegitímne, Washington uvalil množstvo sankcií a prijal zákon, ktorý by mal povzbudiť vedenie republiky k spravodlivým voľbám,“ poznamenal expert.

Z pohľadu Kalašnikova nie je prospešné Manague komplikovať konfrontáciu so Spojenými štátmi, ale prezident Nikaraguy Daniel Ortega vo všeobecnosti môže rozhodnúť o čomkoľvek, keďže ani počas predvolebnej kampane nevenoval pozornosť verejný názor.

„Americký zákon, ktorý stanovuje vylúčenie Nikaraguy zo Stredoamerického združenia voľného obchodu a sťažuje krajine získať finančnú pomoc od medzinárodných organizácií, ešte nenadobudol platnosť a USA sa práve rozhodujú, ako ho uplatniť.

Nikaragua s najväčšou pravdepodobnosťou nemá záujem o rozmiestnenie ruských síl na svojom území, ale Ortega môže urobiť čokoľvek, aby USA odporoval.

V tomto ohľade je to človek, ktorý ide vlastným smerom, neberie ohľad na verejnú mienku,“ uzavrel odborník.

Prečo Volodin navštívil Kubu a Nikaraguu

Ťažko povedať, či predseda Štátnej dumy diskutoval o otázkach vojenskej spolupráce s predstaviteľmi Havany a Managuy. Tieto momenty sa neodrážajú vo Volodinových oficiálnych vyhláseniach a nie sú spomenuté za účelom cesty. Cesta predsedu dolnej komory parlamentu bola z pohľadu Konstantina Blokhina z Centra bezpečnostných štúdií zrejme skôr o ekonomických témach.

„Kurz nadväzovania vzťahov s Kubou a Nikaraguou je viac spojený s riešením ekonomických otázok. Samotný fakt interakcie však možno interpretovať aj ako snahu naštvať Spojené štáty,“ vysvetlil odborník.

Nikolaj Kalašnikov z Inštitútu Latinskej Ameriky Ruskej akadémie vied zároveň nevylúčil, že Volodinova návšteva súvisí s udalosťami na Ukrajine, vzhľadom na to, že Kuba a Nikaragua podporujú uznanie nezávislosti DĽR a LĽR. zo strany Ruska.

„Rusko potrebuje medzinárodnú podporu, takže Volodinovým cieľom bolo otestovať vody vodcov Kuby a Nikaraguy do akej miery a formy môžu podporovať ruskú stranu na svetovej scéne,“ uzavrel expert.

bbabo.Net