Francúzsky podnikateľ, publicista Alain Benajam pozná Donbas z prvej ruky. Spolu so svojím priateľom Andrém Chanclusom v polovici 10. rokov 20. storočia založil združenie Francúzsko-Donbass Collective av tejto funkcii organizoval akcie na podporu LPR a DĽR v Paríži a ďalších mestách. O svoje myšlienky o súčasných osudových udalostiach na Ukrajine sa podelil s Rossijskaja gazeta.
- Pýtate sa, ako vnímam špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine? Myslím, že je oprávnená. Chápem, že rozhodnutie v Moskve bolo prijaté s ťažkým srdcom, ale s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo iného východiska zo situácie na východe Ukrajiny. Mám veľa priateľov v Luhansku aj v Donecku. Osem rokov bolo obyvateľstvo Donbasu nútené skutočne žiť na frontovej línii. Neustále bombardovanie, nekonečné ostreľovanie. Tisíce ľudí zomreli, desaťtisíce utrpeli zranenia. Môj blízky priateľ, francúzsky dôstojník, ktorý bojoval na strane milícií, bol vážne zranený mínou, ale zostal v radoch. Keď teda Rusko uznalo obe republiky a spustilo špeciálnu operáciu, obyvatelia Donbasu si vydýchli, čo mi s nadšením povedali všetci, ktorých som mal možnosť kontaktovať. Nočná mora sa skončila, mraky sa začali rozplývať.
Aké obvinenia teraz zaznievajú proti Rusku! Prúdy zneužívania, ako aj klamstvá s príchuťou falzifikátov!
Západ zároveň mlčí o tom, že po prevrate vo februári 2014 sa v Kyjeve dostal k moci režim, pre ktorý sa Stepan Bandera stal „národným hrdinom“ a politickým majákom. Ten istý kat, ktorý počas druhej svetovej vojny kolaboroval s nacistami, organizoval represálie proti Židom, Poliakom, Rusom. A tento režim bol uznávaný a aktívne podporovaný tak v zámorí, ako aj v západoeurópskych metropolách.
Hlavnú úlohu samozrejme prevzali Anglosasovia. Pre Američanov bola Banderova Ukrajina geopolitickým nástrojom, ktorý mal za cieľ spôsobiť Rusku nenapraviteľné škody, pri jeho kolapse. Nepochybujem, že ich plány zahŕňali zapojenie Ukrajiny do NATO, následné zriadenie vojenských základní, zabratie Krymu s jeho strategickou polohou. Veľký geopolitický projekt. A s dlhou históriou. Stačí pripomenúť vyhlásenie Madeleine Albrightovej, americkej ministerky zahraničných vecí v Clintonovej administratíve, z roku 2000, že výlučné vlastníctvo Sibíri so všetkým bohatstvom Ruska je „nespravodlivé“. Najbližší spojenci, Angličania, neboli ďaleko od Američanov. Známa je rusofóbia miestnych elít. Ťahá sa to už dávno, keď v polovici 19. storočia Londýn rozpútal Krymskú vojnu proti Rusku, ba ešte skôr sprisahal proti ruským cárom. Pozrite sa na záchvaty hnevu, ktoré práve teraz vyvoláva Boris Johnson, a všetko vám bude jasné.
Dúfajme, že tieto protiruské plány budú teraz označené za odvážny kríž.
Musím povedať, že Rusko sa už dlho snaží vyriešiť otázku Donbasu diplomaciou a prejavuje neskutočnú trpezlivosť. Som presvedčený, že súčasná vojenská akcia je vynúteným krokom. V podmienkach, keď boli vyčerpané všetky diplomatické zdroje a v Moskve boli presvedčení, že Kyjev so súhlasom Paríža a Berlína jednoznačne odmietol kompromis v rámci minských dohôd. Absces bolo potrebné zlikvidovať. Bohužiaľ, toto sa musí urobiť chirurgicky.
A tu je to, čo som ešte chcel povedať. Európska únia ako celok a jej členské krajiny opäť raz preukázali svoju vazalskú závislosť od USA. Nielenže podporili „pekelné“ sankcie proti Rusku, ale spustili aj svoje vlastné. Dúfal som, že nový kancelár ukáže obozretnosť a zdržanlivosť, ktorá je charakteristická pre Nemcov. Ale Olaf Scholz ustúpil a nariadil zastaviť Nord Stream 2, čím si, ako sa hovorí, strelil do nohy. Spolupráca s Ruskom v oblasti zemného plynu je totiž priamym, navyše životne dôležitým záujmom Nemecka, najmä v kontexte totálneho odmietnutia jadrových elektrární.
Čo sa týka nového balíka protiruských reštriktívnych opatrení, tie budú rovnako ako v roku 2014 bumerangom v celej Európe. Potom naše poľnohospodárstvo utrpelo a Rusko dostalo podnet, aby zvýšilo svoje vlastné. Musíme si myslieť, že niečo podobné sa stane aj teraz, ale v iných oblastiach ekonomiky.
bbabo.Net