Záplava diplomatických hovorov medzi Pekingom a európskymi metropolami ukazuje, ako sa čínsky prezident Si Ťin-pching snaží zabrániť tomu, aby ruská invázia na Ukrajinu vtiahla Čínu do centra ďalšieho boja o globálnu nadvládu, ktorý pripomína studenú vojnu.
Si Ťin-pching v utorok prostredníctvom video spojenia hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, pričom naznačil, že Čína by bola ochotná spolupracovať s oboma krajinami na sprostredkovaní riešenia. Summit nasleduje po telefonátoch ministra zahraničných vecí Wang Yi s poprednými regionálnymi diplomatmi vrátane Josepa Borrella z Európskej únie a Petra Szijjárta z Maďarska.
Oslovenie Bruselu bolo v súlade s čínskym prístupom pred vojnou, ktorý spočíval v získavaní silnejších európskych väzieb s cieľom vyvážiť úsilie Washingtonu vybudovať jednotnejší front proti Pekingu a Moskve. Útok ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu urobil túto výzvu naliehavejšou, čo viedlo dokonca aj k niektorým z najholubičích vodcov v Európe k tomu, že náhle prijali sankčné kampane pod vedením USA a požiadavky na väčšie vojenské výdavky.
„Je to kritický moment pre vzťahy medzi Európou a Čínou,“ povedal Noah Barkin, expert na európsko-čínske vzťahy z americkej výskumnej firmy Rhodium Group. „Ak Peking zostane na okraji a bude naďalej obviňovať USA a NATO z provokácie Putina, môže to trvalo poškodiť jeho vzťah s Európou. Rozprávanie o demokraciách verzus autoritári sa ujme. Čína a Rusko budú vnímané ako spoločná hrozba.
Čína a Rusko sa zblížili, pretože sa čoraz viac zdržiavali v paralelných bitkách s USA o sféry vplyvu a to, čo Washington vníma ako eróziu povojnových liberálnych noriem. Tento proces vyvrcholil minulý mesiac summitom Si-Putina v Pekingu, na ktorom čínsky líder schválil sťažnosti Ruska voči NATO a vyhlásil, že ich vzťah nemá „bez hraníc“.
Následná ruská invázia zanechala Si Ťin-pchinga v ťažkej situácii, keď potreboval zachovať vzťahy s Putinom bez odcudzenia Európy, kde sa útok na Ukrajinu všeobecne považuje za útok na seba. Čína sa doteraz snažila zachovať neutrálny postoj, naliehala na dialóg a ochranu civilistov, pričom obviňovala USA z podnecovania konfliktu a zdržania sa hlasovania OSN odsudzujúceho Rusko.
Si Ťin-pching v tomto prístupe pokračoval aj na svojom summite s Macronom a Scholzom a povedal, že „čínska strana je hlboko zarmútená opätovným vypuknutím vojny“ v Európe, podľa súhrnu ministerstva zahraničných vecí. „Naliehavejšou úlohou v súčasnosti je zabrániť eskalácii napätej situácie alebo dokonca jej vymknutiu spod kontroly,“ uviedol Si Ťin-pching a citoval obavy týkajúce sa energetiky, dodávateľských reťazcov a postpandemickej obnovy.
„Európa sa teraz viac spolieha na USA, pokiaľ ide o energiu a bezpečnosť,“ povedal Wang Yiwei, bývalý čínsky diplomat a riaditeľ Inštitútu medzinárodných vzťahov Renminskej univerzity. „Nie je to niečo, čo Európa chce. To je dôvod, prečo Si Ťin-pching povedal, že Čína podporuje strategickú autonómiu Európy.
Zatiaľ čo Si Ťin-pching hovoril s Putinom a Macronom od začiatku invázie, nehovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom ani s premiérom Spojeného kráľovstva Borisom Johnsonom, zvyšnými dvoma stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN. Nehovoril ani s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, hoci hovorili ministri zahraničných vecí oboch krajín.
Silné vzťahy Číny s Ukrajinou – vrátane jej statusu druhého najväčšieho obchodného partnera krajiny po EÚ v roku 2020 – viedli niektorých v Európe vrátane ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu k tomu, aby vyzval Peking, aby sa stal sprostredkovateľom. Zdá sa, že závislosť Moskvy od Pekingu pri kompenzácii sankcií dáva Si Ťin-pchingovi trochu páky: Putin začal rozhovory so Zelenským krátko po tom, čo prehovorili čínski a ruskí lídri, hoci nikam nešli.
Čína zatiaľ neprijala sprostredkovateľskú úlohu v kríze, ktorá so sebou nesie riziko aj výhody. „Peking nebude chcieť zvýšiť svoje vystavenie sa konfliktu a jeho pohľad na USA a NATO ako na protivníkov mu bude brániť v zjednocovaní pozícií so Západom,“ povedala Helena Legarda, vedúca analytička z Mercator Institute for China Studies so sídlom v Berlíne.
Úspešné rokovania by však mohli zlepšiť pohľad na Čínu ako zodpovedného globálneho lídra, zatiaľ čo neúspech by ju mohol ešte viac zamotať do stáročných bezpečnostných sporov v Európe.
Namiesto toho Si Ťin-pching povedal Macronovi a Scholzovi, že Čína podporuje „rovnaký“ bezpečnostný dialóg medzi EÚ, Ruskom, USA a NATO, rámec, ktorý zdôrazňoval autonómiu Bruselu od Washingtonu. Čína sa snažila o návrat k dohodám z Minska, ktoré pomohli zmierniť prvé vzplanutie bojov medzi Ruskom a Ukrajinou, proces, ktorý vylúčil USA.
bbabo.Net