Zákaz Spojených štátov na dovoz ruskej ropy, neúspešné prímerie a viac ako dva milióny utečencov označujú druhý týždeň vojny na Ukrajine.
Ukrajinskí predstavitelia obvinili ruské sily, že zasiahli nemocničný komplex v obliehanom juhovýchodnom prístavnom meste Mariupol, keďže ruská invázia na Ukrajinu pokračuje uprostred rastúceho medzinárodného tlaku na prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil vojnu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil v stredu incident ako „zverstvo“ a zopakoval výzvu spojencom Kyjeva, aby nad krajinou zaviedli bezletovú zónu – požiadavku, ktorú Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a NATO odmietli.
Keď vojna vstupuje do tretieho týždňa, prebiehajúce boje brzdili snahy o evakuáciu civilistov v ťažko zasiahnutých ukrajinských mestách cez humanitárne koridory. Organizácia Spojených národov uviedla, že od začiatku totálnej invázie Ruska 24. februára z krajiny utiekli viac ako dva milióny ľudí.
Tu sa pozrieme na hlavné udalosti, ktoré znamenali druhý týždeň ruskej invázie:
2. marec: Ukrajinské mesto Cherson je prvým významným mestským centrom, ktoré padlo od začiatku ruskej invázie. Starosta Igor Kolykhajev povedal, že ruskí vojaci boli v uliciach a násilne sa dostali do budovy mestskej rady. Mesto má strategickú polohu na juhu Ukrajiny pri ústí rieky Dneiper do Čierneho mora – a jeho dobytie je pre Moskvu veľkým víťazstvom.
Podľa OSN doteraz z Ukrajiny utieklo viac ako 870 000 ľudí.
Valné zhromaždenie OSN schvaľuje nezáväznú rezolúciu, ktorá odsudzuje Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a požaduje okamžité stiahnutie. Uznesenie podporuje 141 zo 193 členov zhromaždenia. Tridsaťpäť členských štátov vrátane Číny sa zdržalo hlasovania.
3. marca: Ukrajina a Rusko sa dohodli na vytvorení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov v druhom kole rozhovorov od začiatku invázie do Moskvy.
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že kolóna ruských obrnených vozidiel smerujúca do Kyjeva stále uviazla 30 kilometrov od centra mesta, pričom ju zdržiavajú prudké ukrajinské problémy a mechanické problémy.
Ruské sily obkľúčili prístav Mariupol na juhovýchode, zatiaľ čo niekoľko ďalších ukrajinských miest je pod útokom. OSN tvrdí, že viac ako milión Ukrajincov utieklo zo svojej krajiny.
Putin telefonicky hovorí so svojím francúzskym náprotivkom, prezidentom Emmanuelom Macronom. Putin hovorí Macronovi, že Rusko dosiahne svoje ciele na Ukrajine. Macron povedal Putinovi, aby neklamal sám seba, varujúc: „Vaša krajina bude platiť draho... oslabená a pod sankciami na veľmi dlhú dobu.
Prokurátor Medzinárodného trestného súdu uviedol, že „okamžite začne“ vyšetrovanie údajných vojnových zločinov na Ukrajine z roku 2013.
Medzinárodná energetická agentúra predstavila 10-bodový plán na zníženie závislosti Európy od ruského zemného plynu.
4. marca: Rusko blokuje Facebook v reakcii na obmedzenia uvalené na ruské štátne médiá na platforme sociálnych médií.
Ruský parlament jednomyseľne schválil návrh zákona, ktorý kriminalizuje úmyselné šírenie toho, čo vláda považuje za „falošné“ správy.
Niekoľko medzinárodných spravodajských sietí, vrátane CNN a kanadského národného vysielania CBC/Radio-Canada, uviedlo, že v dôsledku zákona pozastavia prevádzku v Rusku, čo vedie k trestu odňatia slobody až na 15 rokov.
Ruské sily obsadili najväčšiu európsku jadrovú elektráreň Záporoží v juhovýchodnom ukrajinskom meste Enerhodar. Počas ostreľovania vypukne požiar, ktorý vyvoláva obavy z ďalšej jadrovej katastrofy v Európe v štýle Černobyľu. Neskôr sa uhasí.
Ukrajinský veľvyslanec pri OSN po útoku obviňuje Rusko zo spáchania „jadrového terorizmu“; Ruský veľvyslanec pri OSN odmieta správy, že ruskí vojaci zaútočili na toto miesto, ako „klamstvá“ a „dezinformácie“.
5. marca: Putin hovorí, že štátnosť Ukrajiny je ohrozená, pretože krajina naďalej odoláva ruskej invázii. Západné sankcie voči Moskve nazýva „podobné vyhláseniu vojny“.
Izraelský premiér Naftali Bennett sa v sobotu v Moskve stretol s Putinom, aby prediskutoval ukrajinskú krízu.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa na poľsko-ukrajinskej hranici stretáva s ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebou. Kuleba opakuje Zelenskyj odhad, že Rusko stratilo vo vojne viac ako 10 000 vojakov plus desiatky lietadiel a stovky obrnených vozidiel.
Rusko zintenzívňuje ostreľovanie Mariupolu, 430-tisícového mesta na ukrajinskom pobreží. Útoky porušujú samovyhlásené prímerie a bránia civilistom v evakuácii pozdĺž miesta, ktoré malo byť bezpečným koridorom.
Zelenskyj nalieha na Kongres USA, aby sankcionoval ruský ropný a plynárenský sektor a umožnil krajinám východnej Európy vyslať na Ukrajinu lietadlá sovietskej výroby. Kongres tiež pracuje na balíku vojenskej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 10 miliárd dolárov.USA vyzývajú svojich občanov, aby okamžite opustili Rusko, pričom aktualizujú predchádzajúce cestovné odporúčanie, aby tam necestovali.
Aeroflot, najväčšia ruská štátna letecká spoločnosť, oznámila, že od 8. marca zastaví všetky medzinárodné lety s výnimkou Bieloruska, pretože sa obáva, že jej lietadlá prenajaté v zahraničí by mohli byť zabavené západnými sankciami.
6. marca: Ukrajina tvrdí, že Rusko sa zameriava na civilistov, keďže zintenzívnilo ostreľovanie štyroch miest: Charkova na východe, Mykolajiva a Mariupolu na pobreží Čierneho mora a predmestia hlavného mesta Kyjeva.
Druhý pokus o evakuáciu približne 200 000 ľudí z Mariupolu sa zastavil uprostred prebiehajúcich bojov. Červený kríž hovorí, že situácia v meste je mimoriadne „hrozivá“, keďže veľké množstvo ľudí je vysídlených.
Útok ruských rakiet zničil civilné letisko vo Vinnici na strednej Ukrajine, hovorí Zelenskyj.
Ukrajinský prezident obnovuje požiadavku, aby západné mocnosti presadili nad Ukrajinou bezletovú zónu, aby zabránili ďalším ruským útokom. „Opakujeme každý deň: zatvorte nebo nad Ukrajinou. Uzavreté pre všetky ruské rakety, pre ruské bojové lietadlá, pre všetkých ich teroristov,“ hovorí.
Spoločnosti vydávajúce kreditné karty Mastercard, Visa a American Express tvrdia, že pozastavujú operácie v Rusku.
7. marca: Ruské ostreľovanie bráni evakuácii civilistov z Kyjeva, Mariupolu, Sumy, Charkova, Volnovachy a Mykolajiva, uvádza ukrajinské ministerstvo zahraničia.
Ukrajina kritizuje ruský postoj k humanitárnym koridorom ako „úplne nemorálny“ po tom, čo Moskva navrhla, že umožní ľuďom opustiť ukrajinské mestá za predpokladu, že odídu do Bieloruska.
Ukrajinský vyjednávač tvrdí, že tretie kolo rozhovorov s Ruskom prinieslo určitý pokrok v logistike evakuácie cez humanitárne koridory – nedosiahlo sa však žiadne riešenie v širších otázkach. Obe strany budú pokračovať v rozhovoroch o prímerí, povedal Mykhailo Podolyak.
Charles Stratford, ktorý podáva správy z Charkova na severovýchode Ukrajiny, hovorí, že mesto je svedkom „scén úplnej devastácie“ po ostreľovaní ruskými silami.
Putin hovorí, že nepošle brancov ani záložníkov bojovať na Ukrajinu a že vojnu viedli „profesionáli“, ktorí plnili „pevné ciele“.
Zatiaľ čo USA a Európa diskutujú o tom, či zakázať dovoz ruskej ropy, ceny ropy Brent v prvých hodinách obchodovania nakrátko dosiahli maximum 139,13 USD, čo je cena, ktorá nebola zaznamenaná od júla 2008.
Ruský vicepremiér Alexander Novak varuje, že ceny ropy by mohli dosiahnuť 300 dolárov za barel, ak by bol ruský export sankcionovaný.
Podľa OSN od začiatku invázie z Ukrajiny utieklo viac ako 1,7 milióna ľudí.
8. marca: Niektorí civilisti utekajú z ukrajinského mesta Sumy po tom, čo sa do značnej miery dodržiavalo prímerie.
Bezpečný prechod naďalej uniká Mariupolu, kde obyvatelia čakali na evakuáciu niekoľko dní. Mnohí sa pokúšajú odísť, ale Ukrajina povedala, že sa dostali pod ruskú paľbu.
USA uvalili zákaz na akýkoľvek dovoz ruskej energie s tým, že cieľom tohto kroku je zamerať sa na „hlavnú tepnu“ ekonomiky krajiny.
Európska komisia tvrdí, že do konca roka zníži svoju závislosť od ruského zemného plynu o dve tretiny. Spojené kráľovstvo tiež tvrdí, že do konca roka postupne ukončí dovoz ruskej ropy a ropných produktov.
Niekoľko popredných amerických značiek vrátane McDonald's, Starbucks, PepsiCo a Coca-Cola oznámilo, že prestanú pôsobiť v Rusku.
OSN tvrdí, že počet ľudí utekajúcich z Ukrajiny pri hľadaní bezpečia v iných krajinách teraz dosiahol dva milióny.
USA odmietajú ponuku Poľska poslať na Ukrajinu stíhačky MiG-29 cez americkú leteckú základňu v Nemecku a tvrdia, že návrh vyvolal „vážne obavy“ pre celú alianciu NATO.
9. marec: Obnovené snahy o záchranu civilistov z čoraz horších podmienok v mnohých obliehaných ukrajinských mestách dosahujú len malý pokrok, keďže prímerie, na ktorom sa obe strany dohodli, nezabráni novým stretom.
Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že ruský útok zasiahol nemocničný komplex v obliehanom prístavnom meste Mariupol na juhovýchode krajiny. Zelenskyj odsudzuje incident ako „zverstvo“ a opakuje výzvu spojencom Kyjeva, aby nad Ukrajinou zaviedli bezletovú zónu.
Najvyšší diplomati USA a Spojeného kráľovstva opäť vylučujú požiadavku Ukrajiny na bezletovú zónu a tvrdia, že sa chcú vyhnúť priamej konfrontácii s Ruskom.
Kyjev vyzýva na okamžité prímerie okolo nefunkčnej jadrovej elektrárne v Černobyle po výpadku elektriny v tejto lokalite.
Ruské ministerstvo obrany pripúšťa, že niektorí branci boli nasadení na Ukrajinu niekoľko dní po tom, čo Putin poprel, že to tak bolo.
bbabo.Net